NA POVODNE NIE DOSŤ

V rokoch 2000 až 2002 bolo plnenie zámerov desaťročného protipovodňového programu nedostatočné. Za pôvodnými plánmi programu reálne vynaložené prostriedky zaostali už o 1,3 mld. Sk. Vyplýva to z aktualizácie zmieneného programu, ktorý na návrh ministerstva pôdohospodárstva schválila vláda SR. Upravené náklady nový program vyčísľuje do záveru roku 2010 na 18,4 mld. Sk. Ak by sa však nepostavilo Vodné dielo Slatinka, mohli by tieto prostriedky klesnúť na 14,8 mld. Sk. Zahraničné zdroje môžu pokryť až 6,41 mld. Sk. Z fondov EÚ sa dá reálne získať asi 4,824 mld. Sk a desiatky miliónov Sk vo forme humanitárnej pomoci prisľúbilo Švajčiarsko. Zostávajúcich 1,5 mld. Sk by sa mohlo vo forme výhodnej pôžičky čerpať z Rozvojovej banky Rady Európy (RBRE). Tá nám na povodňové opatrenia už požičala aj v predchádzajúcom období. Mimo úprav finančného krytia ministerstvo pôdohospodárstva navrhuje aj to, aby sa väčší dôraz kládol na čo najrýchlejšie protipovodňové zabezpečenie území s najväčšou koncentráciou obyvateľstva a území so širším hospodárskym potenciálom. Má ísť hlavne o Bratislavu, Banskú Bystricu, Košice či rekonštrukciu úprav Torysy v Prešove. Povodne počas posledných troch rokov spôsobili na Slovensku škody až za 4,75 mld. Sk. V uplynulých troch rokoch sa protipovodňové stavby budovali vo väčšom rozsahu len s prispením povodňovej pôžičky od RBRE v celkovom objeme 30 mil. EUR. Slovenský vodohospodársky podnik môže tieto zdroje postupne čerpať až do roku 2004 s tým, že na princípe spoluúčasti banka hradí na stavbách 60 % nákladov a zostatok je z vlastného rozpočtu SR a z vnútorných zdrojov podniku. Podľa technického podkladu k finančnej pomoci dostane Slovensko od Švajčiarska podľa dostupných informácií pre štyri mimoriadne

postihované obce

na budovanie protipovodňových opatrení 4 mil. CHF. Ide o Ľubietovú, Lehotu pod Ftáčnikom, Sučany a Brezno. V Ľubietovej návrh riešenia spočíva vo vybudovaní záchytných objektov plávajúcich predmetov (najmä dreva) pred intravilánom obce súpravou vertikálnych železobetónových, prípadne oceľových prvkov osadených do železobetónovej základovej dosky na dne toku. Zároveň sa vybuduje opevnenie toku na priľahlom úseku kamennou dlažbou z lomového kameňa. Na ochranu časti mesta Brezno a podniku Mostáreň boli navrhnuté dve riešenia úprav odtokových pomerov Kabátovského potoka. Prvé navrhuje vybudovanie retenčných nádrží, druhé riešenie spočíva v zachytení prívalových vôd rekonštrukciou úprav potokov na navrhovaný prietok 100-ročnej vody. Počíta sa však aj s inou alternatívou. Tá by mala znamenať prebudovanie piatich mostov, rekonštrukciu dvoch potokov a výstavbu ochranných hrádzí. Obec Lehota pod Vtáčnikom je ohrozovaná takmer pravidelne od roku 1995. Preteká ňou Suchý potok, ktorý je v letnom období takmer bez vody, avšak

pri veľkých zrážkach

dochádza k povodňovým situáciám v intraviláne obce. Hlavným účelom stavby je riešenie suchého poldra. Jeho úžitkový objem má byť 30 620 kubických metrov vody a zatopená plocha približne 16 500 štvorcových metrov. Súčasťou stavby bude úprava koryta potoka v dĺžke 800 metrov. V Sučanoch ide o zregulovanie miestneho potoka, ktorý sa, ako nám potvrdili na obecnom úrade, každoročne vylieva. Momentálne ešte nie je rozhodnuté, v akej dĺžke bude zregulovaný. Program protipovodňovej ochrany v SR sa nepovažuje za uzavretý. Ide skôr o rámcové určenie cieľov, ktorých obsah sa počas riešenia jednotlivých úloh môže aktualizovať a upravovať v nadväznosti na novovznikajúce povodňové situácie a na základe prieskumov Slovenského vodohospodárskeho podniku. Jeho základnými princípmi sú: znižovanie povodňových prietokov zvyšovaním retencie v povodiach, zadržiavanie špičiek povodňových vĺn v retenčných priestoroch nádrží a poldrov vrátane reaktivácie zátopových plôch, zabezpečenie prietokovej kapacity korýt, ale aj znižovanie odtokovej rýchlosti, budovanie ochranných hrádzí a včasnosť hlásnej a predpovednej služby.

Vladimír Turanský