Realita a naše očakávania

Služby v oblasti zdravotníctva a školstva v strede pozornosti

Hlavným kapitálom každého štátu je intelektuálna a vôbec pracovná kapacita nastupujúcej generácie a vláda je zodpovedná za to, že táto kapacita bude rozvinutá naplno a nedôjde k jej zbytočným stratám. Preto by sa mala do života všetkých škôl zaviesť, nie síce priamo trh a obchod, ale intenzívna súťaž. To je však možné iba za predpokladu, že škola nebude objektom politických šarvátok. Už dlho je v centre pozornosti najmä vysoké školstvo, hlavne v súvislosti s úvahami o platení školného, zavedenie viacerých poplatkov v zdravotníctve tiež vyvoláva tvrdú kritiku. Takmer deväť percent občanov nepripúšťa žiadne platenie školného ani poplatkov za zdravotnícke služby. Súčasne však odmietajú, aby pracujúci platili akékoľvek dane na spolufinancovanie oboch sfér. Podľa viacerých odborníkov i početných prieskumov na túto tému, za to, aby vysokoškoláci platili iba menšiu časť nákladov za svoje štúdium alebo vôbec nič je 82 percent obyvateľov SR. Podobne je to s otázkou platenia nákladov za zdravotnícke služby, až 94 percent občanov si myslí, že by sme za ne nemali platiť vôbec alebo len menšiu časť. Služby v oblasti školstva a zdravotníctva môžu byť financované buď prostredníctvom platieb od používateľov alebo formou všeobecného zdanenia. Neochota prispievať na financovanie oboch sfér, priamo alebo daňami, podľa viacerých odborníkov môže vyplývať aj z falošnej solidarity občanov typu „zdravotníctvo a vysoké školstvo nech sú bezplatné pre každého, ale ja za to platiť nechcem“. Príčinou takejto optiky môže byť dlhodobá skúsenosť života krajiny na dlh, a to nielen pred rokom 1989, ale aj po ňom (zahraničné pôžičky, plátanie rozpočtu privatizačnými príjmami). V každom prípade však možno konštatovať nesúlad medzi vysokými očakávaniami a reálnym fungovaním zdravotníctva či vysokého školstva u nás. Akékoľvek reformy tu teda automaticky narážajú na veľkú mieru odporu u obyvateľstva. Pokiaľ ide o spoplatnenie vysokoškolského štúdia jednotná nie je ani akademická obec. Napríklad podľa rektora Univerzity Komenského Františka Gahéra čiastočné spoplatnenie vysokoškolského štúdia môže ohroziť rovnosť šancí v prístupe k vzdelávaniu. Kritizoval, že vysokoškolské vzdelávanie vykonávajú podnikateľské subjekty, ktorých jediným zámerom je osobný zisk. Nesúhlasí tiež s výberom tzv. sponzorských darov od študentov, ktorí sú k tomu donútení nerovnoprávnym postavením pri zápise. Celkové odhadované výdavky na zdravotníctvo (vrátane vytvorených dlhov) v roku 2002 predstavovali 75 miliárd korún, teda v priemere asi 35 000 korún ročne na jedného pracujúceho. Celkové štátne výdavky na vysoké školstvo v roku 2001 (novšie nie sú dostupné) predstavovali 6,4 miliardy korún, teda v priemere približne tritisíc korún ročne na jedného pracujúceho.

Eleonóra Bujačková

Tabuľka:

Výdavky na vysoké školy

1997 0,77 % z HDP

1998 0,76 % z HDP

1999 0,67 % z HDP

2000 0,62 % z HDP

2001 0,64 % z HDP

2002 0,71 % z HDP

zdroj MŠ SR

Graf - koláč - na s. 1

Koľko prispievať na vysokoškolské vzdelanie -graf koláčový

viac ako 3000 Sk 9 %

max. 3000 Sk 14 %

max. 2000 Sk 13 %

max. 1000 Sk 22 %

nič 27 %

neviem 15 %

Zdroj: Ineko