Byť najlepšou neznamená byť vždy prvá

Rakúska bežkyňa Steffi Grafová sa po ťažkej operácii triumfálne vrátila na stupne víťazov

Osem mesiacov po ťažkej operácii, počas ktorej jej odstránili 3x1,5 cm veľký tumor zo sedacieho nervu, získala rakúska bežkyňa Steffi Grafová titul vicemajsterky sveta z halového šampionátu v Birminghame. Na 800-metrovej trati bola rýchlejšia od nej už len Mutolová. Lenže striebro z halových MS má pre Grafovú väčšiu cenu ako zlato. Jej ôsma medaila z vrcholových podujatí má podľa nej najjagavejší lesk a najvyšší punc. Je prvá v jej novom živote a kariére. Preto ju tentoraz nedarovala rodine ako tie predchádzajúce (ponechala si aj striebro z OH 2000). A niet sa tomu čo čudovať. Grafová si titul druhej najrýchlejšej ženy na svete pod strechou na 800-metrovej trati vybojovala po tom, čo vyhrala boj s vlastným zdravím. Lekári pred spomínanou operáciou tumoru jej nevedeli povedať, či je nádor zhubný a či náhodou po operácii nezostane pripútaná na vozíčku.

„Teraz poznám život aj z druhej strany. Bolo to najhoršie obdobie v mojom živote, mala som skutočne panický až smrteľný strach,“ priznáva Grafová. Vďaka neskrotnej vôli a ctižiadostivosti dokázala takmer zázrak. Po 243-dňovej nútenej pauze sa vrátila na svetovú atletickú scénu a získala prvý úspech. Obdobie, keď azda najdôkladnejšie podrobila svoj život analýze a ustavične uvažovala o tom, či ostane verná kráľovnej športu a či vôbec bude samostatne mobilná, jej dnes už pripomína iba 45 cm dlhá jazva. Jej návrat na tartanový ovál netrpezlivo očakávala celá atletická rodina. Zaujímalo ich, či vôbec zvládne psychicky také náročné obdobie rekonvalescencie a prípravy, ale aj ako kvalitne pripravená sa postaví do štartovacích blokov. Veď mnohí mali na pamäti jej posledný súboj pred operáciou na halových ME vo Viedni v marci minulého roka. Vtedy podľahla o 3 stotiny dovtedy jej najvrúcnejšej „sokyni“ Slovinke E. Čeplakovej. Vôbec ju netešil dosiahnutý skvelý čas - 1:55,85. Víťazstvo Čeplakovej ju najviac sklamalo, a tak okamžite ukončila spoluprácu s dlhoročným manažérom R. Wagnerom, ktorému vyčítala, že uprednostňuje slovinskú reprezentantku, ku ktorej mal údajne blízky vzťah. Vzápätí, keď jej materský oddiel tejto jej najväčšej európskej konkurentke udelil čestné členstvo, Grafová prestúpila do viedenskej LCC.

Nie náhodou sa hovorí, že nešťastia nechodia samy. Grafová zažila popri športových neúspechoch aj osobné problémy. Rozviedla sa a prišla spomínaná operácia. No dnes sa na všetko vicemajsterka sveta pozerá z nadhľadu. Už ju nezaujíma, čo robia iní. Naučila sa akceptovať, ak sú súperi lepší, rýchlejší. Dôležité je, aby sama mala istotu, že pre víťazstvo urobila maximum, vydala zo seba všetko a sebe si v tomto smere nemá čo vyčítať. Pred nedeľňajším finálovým behom na HMS v Birminghame prišla k Čeplakovej a podala jej ruku s prianím veľa šťastia. „Mentálne som silnejšia ako kedykoľvek predtým. V minulosti som nevedela pred dôležitými pretekmi zaspať, stále som uvažovala o rôznych taktických možnostiach, kedy a kde mám zaútočiť a podobne. Po tom, čo som prežila v poslednom období, viem, že šport nie je to najdôležitejšie v živote. Som vyrovnanejšia, pokojnejšia a možno aj pokornejšia. Keď je človek zvyknutý na úspech, časom berie všetko ako samozrejmosť. Teraz vychutnávam každý bežecký krok, lebo presne viem, aké šťastie mám, že operácia dobre dopadla.“ Je dosť možné, že aj zmena v myslení a určovaní si priorít pomohla Grafovej k skvelému návratu medzi svetovú elitu. Krutý pohľad na život jej pomohol prekonať možno viac ako len operáciu. Pochopila, že za víťazstvom sa neskrýva len drina a byť najlepšia neznamená len dobehnúť prvá. Jej nový prístup k životu jej priniesol aj radosť v súkromí. Našla si nového životné partnera - golfistu N. Zitneho, ktorý ju asi správne odhadol a skôr než si v Birminghame dobehla po striebornú medailu, on je dôveru prejavil kyticou obľúbených bielych ruží, ktoré na ňu čakali v hotelovej izbe.

Grafová v Birminghame veľmi správne pochopila radu svetového rekordéra na 800 m W. Kipketera, ktorý jej pred finále pripomenul: „Sústreď sa na prvé tri miesta. Je to len otázka vôle a zvíťazí ten, kto má väčšiu vôľu po víťazstve.“ A v Anglicku ukázala, že vôľa vyhrávať a byť dobrá jej nechýba. Preto neprekvapilo jej vyhlásenie, že túži behať ešte 2, možno i 6 rokov. Ale iba vtedy, ak bude mať zo súťaženia radosť. Z fyzickej stránky sa necíti byť na úrovni z roku 2001, keď ju dekorovali za najlepšiu atlétku Európy. No verí, že tréningom vyrovná hendikep a už v tomto ročníku Golden League a na MS v Paríži sa jej splní sen o pobyte na najvyššom stupienku.

Katarína Lokšová