UZNESENIA NIČ NERIEŠIA

Keď sme sa Ing. Ladislava Podkonického, technicko-prevádzkového riaditeľa Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP), š. p., Banská Štiavnica spýtali, aké je s odstupom času poučenie z minuloročnej augustovej kritickej povodňovej situácie na Dunaji, povedal nám, že preverila stav protipovodňovej ochrany Bratislavy v meradle jedna k jednej. To znamená v reálnych podmienkach, v praxi. „Treba to brať ako istú výhodu, lebo našťastie na Slovensku v porovnaní s Českou republikou a Nemeckom sa nič katastrofálne nestalo. Samozrejme, okrem toho, že to preverilo schopnosť podniku reagovať na takúto situáciu a že to stálo isté prostriedky na zabezpečovacie práce. Toto ťmodelovanieŤ nás presvedčilo, že v povodňovej ochrane hlavného mesta SR treba pokračovať a varovania, že Bratislava nie je spoľahlivo zabezpečená na potrebnú kapacitu, o ktorej vodohospodári hovorili, sú pravdivé. V auguste 2002 prešlo Bratislavou približne 10 500 kubických metrov vody za sekundu. Dnes je prietok tisícročnej vody stanovený Slovenským hydrometeorologickým ústavom na 13 500 kubíkov za sekundu.“ Podľa L. Podkonického všetky hydrotechnické a hydrologické výpočty sa robia na istú pravdepodobnosť. Preto treba počítať aj s tým, že množstvo vody môže byť v kritických chvíľach aj vyššie, odborníci pri takýchto výpočtoch rátajú s istou rezervou. „Vo väzbe na tieto skutočnosti sa náš podnik zaoberá Bratislavou a pripravuje zlepšenie jej ochrany vo viacerých etapách, lebo

naraz sa to nedá

najmä z finančných dôvodov spraviť.“ Za prvú fázu prác, s ktorými by sa malo začať už na budúci rok, považuje ochranu okolo Viedenskej cesty na pravom brehu rieky v Petržalke. Následne sa pripravujú technické a ekonomické podklady pre skupinu stavieb na ľavej strane Dunaja v úseku Prístavný most - Košická, úsek Starý most - Nový most, úseky v zaústení Vydrice a Čierneho potoka, ochrana miestnych častí Devín a Devínska Nová Ves. Tieto lokality je potrebné riešiť prioritne. „Uchádzame sa o financovanie tejto skupiny stavieb z prostriedkov ISPA. Je to však európsky predvstupový fond a ak sa úspešne a včas uskutoční celý schvaľovací proces, tak by mali prísť financie len na technickú pomoc. Ak by bol projekt Európskou komisiou a aj našou vládou prijatý, tak by financovanie týchto stavieb išlo už zo štrukturálnych fondov EÚ.“ Pri našej návšteve SVP nás zaujímali aj konkrétne technické riešenia na ochranu hlavného mesta. Na petržalskej strane by malo ísť o navýšenie

brehovej línie,

to znamená napríklad nábrežnými múrmi pozdĺž Viedenskej cesty. Koruna tejto cesty je totiž nižšie ako ochranné opatrenia na ľavom brehu rieky. Pretože príprava a vybudovanie týchto technických opatrení si vyžiada dlhší čas, spýtali sme sa predstaviteľa SVP, ako by bola riešená ochrana Petržalky (sídlisko so 150-tisíc obyvateľmi) teraz, keby hladina rieky náhodou enormne stúpla. Opäť vrecami s pieskom?

„Samozrejme. Kým tam nie je stabilné zariadenie, musí sa to riešiť provizórne,“ hovorí jeden z našich najskúsenejších expertov L. Podkonický. Situácia by sa podobala tej vlani, hoci poznanie vodohospodárov sa v minulom roku opäť prehĺbilo. V úseku Lafranconi - Devín treba urobiť množstvo geologických prieskumov, doplňujúcich meraní, sú tam problémy napríklad aj s podzemnými vodami. Chce to veľmi hlboké štúdium ako situáciu vyriešiť. Devín a Devínsku Novú Ves by mali chrániť klasické hrádze. Ochrana veľkej časti centrálnej zóny Bratislavy okolo nového divadla a Mostu Košická sa čiastočne urobí aj v rámci vyvolaných investícií. Veľa protipovodňových opatrení rieši investor mosta, ako aj tí, ktorí tam budú stavať nové administratívno-obchodné centrum. Na stretnutí s týmto našim odborníkom sme však nemohli obísť ani zatiaľ, našťastie len modelovú situáciu, čo ak by sa

voda preliala

do Petržalky. Čo potom? „Podľa mňa takáto situácia nenastane. A na teoretickej úrovni je to modelové riešenie zátopy na rovinnom území, v širokej inundácii, kde je priebeh a rozsah zaplavenia územia závislý od množstva faktorov.“ Ako sme sa dozvedeli, na ochrane Bratislavy sa už niekoľko rokov systematicky pracuje tým, že vodohospodári rozširujú koryto Dunaja v oblasti bývalého Lida. Robili to však z vlastných prostriedkov. V týchto prácach sa bude pokračovať, no problémom sú opäť peniaze. Od augusta 2002 sa na ochranu Bratislavy nedalo viac urobiť, lebo všetko závisí od dostatku financií. „Nedostali sme zatiaľ ani halier na protipovodňové opatrenia v Bratislave. Uhradili nám náklady za zabezpečovacie práce, ktoré ste videli (v auguste 2002 - pozn. V. T.). To už však prechádzame do všeobecného problému financovania protipovodňovej ochrany. V januári 2003 sa vláda opäť zaoberala týmito otázkami. Rešpektovala rozšírenie protipovodňového programu do roku 2010 aj o akútnosť riešenia Bratislavy. Ale všetko je zatiaľ len na deklaratívnej úrovni. Na prevenciu sme nedostali nič. Jediné peniaze, ktoré idú do protipovodňových opatrení, sú prostriedky z Rozvojovej banky Rady Európy a 40-percentná účasť štátu na preventívne opatrenia súvisiace s povodňami z rokov 1997 - 1999. My, vodohospodári,

vieme upozorniť,

vieme povedať, čo treba robiť, vieme, koľko to bude stáť. Ale rozhodnutie, že sa to aj robiť bude a že na to budú zdroje, musí urobiť vláda. Dnes s námahou pokrývame bežné prevádzkové náklady, aby sme boli vôbec funkční.“ V tejto súvislosti odborníci SVP pripomínajú, že vlani bol prijatý zákon o vodách, v ktorom sa jednoznačne hovorí o spoplatnení vodohospodárskych produktov a služieb. Každý, kto ich využíva, musí platiť. V zákone je jasne povedané, že vláda má pripraviť nariadenie o platbách a poplatkoch. Je na škodu veci, že dodnes nariadenie nie je.

Vladimír Turanský