Koniec mierovej diplomacie

Paríž nevylúčil možnosť zapojenia sa do vojny

Vojna s Irakom je na spadnutie, ak sa už nezačala v dnešných ranných hodinách. Medzi posledné pokusy o zachovanie mieru patrila ponuka Saudskej Arábie, ktorá navrhla irackému prezidentovi Saddámovi Husajnovi odchod do exilu, s prísľubom bezpečného útočiska. Podľa nemeckého Frankfurter Allgemeine Zeitung však dobrovoľné vzdanie sa trónu neprichádza do úvahy pre muža, ktorý pokladá sám seba za nasledovníka arabských kalifov či dokonca babylonských panovníkov, akým bol aj legendárny kráľ Nabukadnesar. Pokiaľ by mal Husajn padnúť, tak len ako arabský rytier, sediaci na bujnom žrebcovi a vyháňajúci iného arabského brata - napríklad kuvajtského emira, ktorého iracký vodca nemal nikdy v obľube, konštatovali noviny.

Menej pozitívny názor o veľkosti „arabského rytiera“ má egyptský prezident Husní Mubarak, ktorý obvinil diktátora z Bagdadu, že priviedol región na pokraj vojny. Irackú otázku treba vyriešiť tak, aby ukončila „utrpenie bratského irackého ľudu“, zdôraznil egyptský prezident.

Jeho francúzsky kolega Jacques Chirac medzitým upozornil vládu, aby sa v najbližších dňoch pripravila na útok koalície vedenej Spojenými štátmi proti Iraku. Napriek svojmu nesúhlasu s vojnou by sa však Paríž mohol postaviť na stranu Američanov, ak by Bagdad použil biologické a chemické zbrane. Francúzsky veľvyslanec v USA Jean-David Levitte vyhlásil, že rozhodnutie o prípadnom zapojení sa jeho krajiny do vojny vydá francúzsky prezident.

Anonymnú pozíciu naďalej zachováva Rusko. Podľa ruského internetového spravodajského serveru BBC, zatiaľ čo sa USA a Británia snažia zvaliť vinu za neúspech diplomacie na Paríž, o Moskve, ktorá prakticky celý čas podporovala v irackej záležitosti Francúzsko, sa skoro vôbec nehovorí. Kremeľ sa údajne snaží preplávať medzi Scyllou a Charybdou, zachovať si dobré vzťahy s Washingtonom a súčasne neuraziť arabský svet.

Svoje stanovisko k vojne však nezmenil pápež Ján Pavol II. a zopakoval svoj postoj k tejto otázke pri príležitosti tradičnej každotýždňovej verejnej audiencie na Námestí sv. Petra vo Vatikáne. Najvyšší predstaviteľ rímskokatolíckej cirkvi sa modlil za to, aby sv. Jozef, ktorého si včera cirkev pripomenula, „pomohol získať celému ľudstvu a najmä ľuďom ohrozovaným vojnou cenný dar harmónie a mieru“.

Nech už bomby začnú padať kedykoľvek, vojna bude vyzerať lepšie, keď sa skončí, napísal americký týždenník Newsweek. Vojenská kampaň bude pravdepodobne oveľa ľahšia, než si to myslia mnohí odporcovia politiky Washingtonu. A čo je najdôležitejšie, odhalí charakter Saddámovho barbarského režimu. Väzni a politickí disidenti budú opisovať zverstvá. Objavia sa hrozné dôkazy. Budú odhalené zbrane hromadného ničenia. Ak sa skončí všetko dobre, ešte po rokoch si ľudia zapamätajú, že Amerika pomohla zbaviť Irak totalitného vodcu.

Vláda sa však mýli, pokiaľ verí, že vďaka úspešnej vojne sa svet zbaví hlbokej a naďalej sa prehlbujúcej nedôvery a odporu proti americkej zahraničnej politike. Úspešná vojna s Irakom by mohla vyriešiť iracký problém. Nevyrieši však americký problém. To, čo ľudí na celom svete najviac znepokojuje zo všetkého, je život vo svete formovanom a ovládanom jedinou krajinou - Spojenými štátmi americkými, konštatoval Newsweek.

Pripravovanú vojnu proti Iraku môžu teraz ohroziť iba prozaickejšie okolnosti, než je bojová pripravenosť irackej armády alebo diplomatické rokovania. Silná piesočná búrka v častiach kuvajtskej púšte včera znížila viditeľnosť pre americké sily pripravené na útok na Irak len na niekoľko metrov. „Horko-ťažko vidíte pár metrov pred seba,“ informoval vojnový spravodajca agentúry REUTERS Andrew Gray, ktorý sa pripojil k jednotke pechoty Armády USA v severnom Kuvajte. Americkí velitelia uviedli, že počasie môže zohrať dôležitú úlohu pri načasovaní akéhokoľvek útoku. Pri piesočných búrkach sa znižuje viditeľnosť a piesok sa dostáva do citlivých zariadení.

Mladen Bosiočič

RASTER XXX

Posledné prípravy

Americko-britské jednotky sa včera predpoludním presunuli do demilitarizovanej zóny na hraniciach medzi Irakom a Kuvajtom, informovali kuvajtské bezpečnostné zdroje aj katarská televízia al-Džazíra. Presun zjavne súvisí s bezprostredným útokom USA na Irak. Hovorca amerických ozbrojených síl nepotvrdil ani nevyvrátil vstup jednotiek na územie iracko-kuvajtskej demilitarizovanej zóny. Hovorca britskej armády uviedol, že vojaci zaujali „útočné bojové pozície“. Demilitarizovaná zóna na iracko-kuvajtskom pohraničí má dĺžku 200 kilometrov a zasahuje päť kilometrov do Kuvajtu a 10 km na územie Iraku. Vytvorila ju Bezpečnostná rada OSN v roku 1991 po vojne v Perzskom zálive a nasadila do nej hliadky monitorovacej misie UNIKOM. Všetci členovia UNIKOM oblasť opustili v pondelok. Nie je známe, ako hlboko do vnútra zóny americko-britské jednotky prenikli. Minulý týždeň do nej vnikli malé skupiny ženistov, ktoré ničili ochranné oplotenie.