Kvária nás základné veci

Premyslenosť legislatívy môže rozhodnúť o kvalitnej úrovni služieb

Aj nezainteresovaným možno zostalo v pamäti vysoké číslo, ktoré zosumarizovalo množstvo pripomienok a pozmeňovacích návrhov na konečnom obraze meniacej sa legislatívy v zdravotníctve. Novela zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorá zavádza poplatky pacientov za niektoré zdravotnícke služby, sa ešte nedostala do praxe a už sa pomerne intenzívne hovorí o ďalších pripravovaných zmenách v rezorte. Týkať by sa mali poistenia a kontroly. Nič proti reformným krokom, ktoré by dokázali skvalitniť úroveň zdravotníckej starostlivosti v prospech občana, no v súvislosti s už odhlasovanými zmenami nemožno obísť fakt, že je tu ešte článok 40 Ústavy SR, podľa ktorého má u nás každý právo na ochranu zdravia. A na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon. Nuž toľko spomínaná novela je zatiaľ v rukách prezidenta republiky a ak by ju do 15 dní po doručení podpísal a perspektívne s ňou vyjadril súhlas i Ústavný súd, na ktorý sa chce obrátiť opozícia, vzniká u nás diametrálne odlišné prostredie pri získavaní zdravotníckej starostlivosti aj samotnej liečby. Tam však zatiaľ ešte nie sme. Trhové zdravotníctvo či uplatňovanie podnikania v tejto sfére je u nás niečím novým. Diskutabilné však je, či bude v takej citlivej oblasti, akou zdravotníctvo nepochybne je, prospech a záujem pacienta skutočne prvoradý. Odznieva veľa

polemík na tému,

či táto cesta bude v konečnom dôsledku efektívna. Zatiaľ je jasné len jedno, riadiacej sfére sa nedarí presvedčiť pacientov a väčšinu zdravotníckeho terénu, že to, čo pripravilo ako prvý krok z reformy, je to najlepšie, čo ich mohlo v tejto oblasti postihnúť.

Na rad má teraz prísť zdravotné poistenie. Nuž, na Slovensku existuje systém povinného zdravotného poistenia a slobodná voľba zdravotnej poisťovne. Na hlavu i úroveň poisťovacieho systému, ktorý u nás pôsobí takmer desať rokov, padala kritika z rozličných strán, a to vo väčších i v menších časových intervaloch. Už pred voľbami súčasný minister zdravotníctva avizoval zmeny v tejto oblasti v prepracovanej reforme. No novela, ktorou začal, ukázala, že v reálnom živote sa môže všeličo zmeniť. Otázne je, v akej konečnej podobe sa nám objaví legislatíva, ktorá sa dotkne nášho poisťovacieho systému v zdravotníctve. V spomínanej zdravotníckej reforme sa napríklad

hovorilo o pasivite

zdravotných poisťovní a o tom, že ich finančné riziká znáša štát a navyše im garantuje správny fond vo výške 4 % z vybraného poistného. Na hospodárení zdravotných poisťovní sa nulové znášanie rizika podľa tohto dokumentu odzrkadľuje v dvoch rovinách - neplnia svoju základnú úlohu, ktorou je aktívne nakupovanie efektívnych zdravotných služieb v mene pacientov. Má tu byť i nezáujem o vlastný hospodársky výsledok, ktorý vlastne nemotivuje poisťovne k vyvíjaniu dostatočného tlaku na efektívnejšie hospodárenie poskytovateľov, čo by sa logicky malo odraziť na štruktúre poskytovateľov, zodpovedajúcej reálnym potrebám klientov. Známa je aj výhrada, že takéto poisťovne plnia len redistribučnú funkciu, čiže plošne alokujú vyzbierané finančné prostriedky podľa určených podmienok. Možno sa ešte zastaviť pri konštatovaní, podľa ktorého je na pasívnom postavení zdravotných poisťovní v rámci systému tragické to, že im tento stav maximálne vyhovuje. Oháňajúc sa sloganom „garantujeme záujmy pacienta“ sa tvrdo bránia práve takým zmenám, ktoré by viedli ku skutočnému posilneniu záujmov pacienta a oveľa vyššej zodpovednosti zdravotných poisťovní. Že by sa niektoré fakty zverejnené v pripravovanej reforme zle čítali, to im rozhodne nemožno vyčítať. Obavy sú však z toho, čo v konečnom dôsledku

uzrie svetlo sveta

ako dokument meniaci nielen naše zdravotné poisťovníctvo, ale aj možnosti a dostupnosť zdravotníckej starostlivosti u nás. Je totiž všeobecne známe, že rezort sa pri príprave prvého kroku, ktorým bola spomínaná „predreformnᓠnovela, veľmi nevyznamenal. Evidentné tiež je, že občan od zmien očakával čosi iné, napríklad riešenie problémov v zdravotníctve či zastavenie zbytočného úniku peňazí. Odborníci by sa v „poreformnom“ období radi porovnávali s vyspelými krajinami aj v úrovni zabezpečenia medicínskej techniky a nielen v počte postelí v určitých oblastiach. Vo vyspelom zdravotníckom svete sú napríklad samozrejmosťou moderné polohovacie postele pre intenzívne jednotky, ohrievače infúznych roztokov, technické zariadenie na ohrievanie pacientov počas operácie a mnohé ďalšie možnosti. Všeobecne platí, že nedostatočné technické vybavenie má za následok blokovanie výkonov lekárov, je zabrzdená výchova v nových diagnostických a liečebných metódach, personál nežije v progresívnom duchu napredovania, ťažko sa drží krok pri získavaní najnovších poznatkov. S tým súvisí aj moderné hodnotenie alebo posúdenie výkonnosti jednotlivých medicínskych, ale aj nemedicínskych odborov či oddelení. My však u nás zápasíme s takými problémami, ako je získavanie peňazí na bežne používané a potrebné medicínske výkony.

Ľudmila Koníková