Prečo Áno Európskej únii (18 - 21)

Čas legalizácie európanstva

Do ankety Hospodárskeho klubu (NEF) Prečo Áno Európskej únii dnes prispeli E. Kukan, minister zahraničných vecí SR, L. Vaškovič, guvernér EXIMBANKY, Ľ. Lopatka, generálny riaditeľ Kappa Štúrovo, a. s., a P. Mihók, predseda SOPK. Toto vydanie aj ďalšie vydania sa realizujú s podporou a. s. SK INVEST.

Máte odhad na výsledok referenda o vstupe SR do EÚ?

E. Kukan: Podľa prieskumov verejnej mienky uskutočnených špecializovanými agentúrami v posledných mesiacoch by sa na referende o vstupe SR do EÚ malo zúčastniť okolo 70 % oprávnených voličov. Z nich sa 70 - 80 % vyslovilo za vstup SR do únie. Verím, že výsledky referenda potvrdia uvedené prieskumy, pretože toto referendum je z hľadiska budúcnosti Slovenska najkľúčovejším v jeho doterajšej histórii.

L. Vaškovič: V otázke odhadu sú špecializované agentúry a ich prieskumy dlhodobo optimistické. Pokiaľ nenastanú nejaké nepriaznivé okolnosti, predpokladám pozitívny výsledok.

Ľ. Lopatka: Domnievam sa, že referendum bude úspešné, pretože nadpolovičná väčšina občanov si, podľa prieskumov verejnej mienky, želá byť súčasťou tohto spoločenstva.

P. Mihók: Očakávam, že to bude historicky prvé úspešné referendum v SR s dvojtretinovou podporou vstupu SR do EÚ.

Bude EÚ rozšírená podľa časového plánu v januári, resp. v máji 2004?

E. Kukan: Januárový termín už neplatí. Neviem si však predstaviť, že by sa EÚ od 1. mája budúceho roku nerozšírila. Od roku 1993 sa vykonalo množstvo práce, prekonali sme prekážky, ktoré sa vtedy zdali takmer neprekonateľné. Pred všetkými účastníkmi procesu rozširovania - kandidátskymi krajinami, ale aj členskými krajinami a inštitúciami EÚ - však zostáva ešte do spomínaného dátumu veľa práce, ktorá sa jednoducho musí urobiť. Je to však podstatne menej, ako sme vykonali do ukončenia predvstupových rokovaní a rovnako podstatne menej, ako budeme musieť vykonať po našom vstupe ako členská krajina.

L. Vaškovič: Zatiaľ nevidím dôvody, aby sa nedodržal dohodnutý termín rozšírenia EÚ, teda máj 2004.

Ľ. Lopatka: Verím, že áno. Vnútropolitická, ako i ekonomická situácia tomuto názoru dáva za pravdu. Dúfam len, že z dôvodu hašterivosti a šarvátok nedôjde k destabilizácii politickej scény, lebo sa javí, že najväčším ohrozením vládnej koalície je koalícia sama. Na druhej strane by som rád zdôraznil, že časové hľadisko je síce dôležité, ale za danej situácie by sme mali ísť do EÚ hlavne dobre pripravení. Ak to tak bude do januára, resp. mája 2004, tým lepšie.

P. Mihók: Verím, že závery Kodanského summitu stanovujúce termín rozšírenia bude dodržaný. EÚ v princípe dodržiava svoj harmonogram.

Aká bude v tom čase Európa a jej vzťahy so Spojenými štátmi?

E. Kukan: Rozšírená a zjednotená Európa ma najlepšie predpoklady, aby sa stala kľúčovým svetovým hráčom a pozitívne ovplyvňovala medzinárodnopolitický vývoj. Silná, sebavedomá a efektívna zjednotená Európa nie je len v záujme Európanov, ale aj Spojených štátov. Dnes sa jasne ukazuje, že aj taká superveľmoc, akou sú USA, potrebuje partnera, na ktorého sa môže spoľahnúť, ktorý ju podporí a s ktorým zároveň môže bezpečne viesť kritický dialóg. Ten však nesmie vychádzať z lacného antiamerikanizmu alebo antieurópanstva, ale zo snahy vzájomne posilňovať a rozširovať spoločné hodnoty, na ktorých Amerika a Európa stoja. Krajiny strednej Európy v praxi už neraz dokázali a stále jasne potvrdzujú, že majú záujem o Európu, ktorá bude silná a zjednotená, aby mohla byť partnerom, nie konkurentom Amerike. Preto sa domnievam, že rozšírením Európy sa transatlantická väzba prehĺbi, posilní a prospeje postaveniu a váhe Európy, ako aj Amerike a ich intenzívnym partnerským vzťahom postaveným nie na predsudkoch a nezmyselnom pretláčaní sa, ale na dôvere, rešpekte a spolupráci.

L. Vaškovič: Vytváranie Európskej únie je dlhodobý proces a z hľadiska tohto meradla je obdobie asi jedného roku pomerne krátke. V samotnej Európe teda nemôže dôjsť k prevratným zmenám a vzťahy Európy a USA boli vždy determinované tým, že obe telesá majú rovnaký názor na väčšinu svojich politických, ekonomických a kultúrnych hodnôt. Opačne, myšlienka zjednotenej Európy vznikla ako odpoveď na rastúcu dominanciu USA vo všetkých týchto oblastiach. Osobne som presvedčený, že v oblasti spôsobu života a kultúry musí Európa silnejšie čeliť „amerikanizácii“, ale silne pochybujem, vo svetle vývoja napríklad u nás za posledných desať rokov, či toto úsilie môže byť úspešné. Vždy existovali, existujú a budú existovať na oboch stranách Atlantiku rozdielne názory, ale tie nebudú ani v roku 2004 určujúce, naopak sú celkom prirodzené.

Ľ. Lopatka: Otázka je rýdzo politická, takže sa necítim byť úplne kompetentný na ňu odpovedať. Napriek tomu sa však domnievam, že vzťahy sú a budú ovplyvnené situáciou v Iraku, prípadne v iných svetových ohniskách napätia. Obyčajne ide a do budúcna pôjde vždy o peniaze a tie sú, ako vieme, „vždy až na prvom mieste“.

P. Mihók: Európa sa za rok znovu posunie dopredu, tak ako to integračná história opakovanie potvrdila a vzťah k USA by mal byť vzťahom dvoch rovnocenných partnerov, ktorí majú aj svoje vlastné záujmy a priority.

Zaznamená dovtedy Európska únia „vnútornú reformu“?

E. Kukan: Áno, európska integrácia je predsa kontinuálny evolučný proces. O podobe budúcej EÚ diskutuje Konvent, na práci ktorého sa zúčastňujú aj zástupcovia SR. Konvent bol ustanovený na základe Laekenskej deklarácie, ktorú prijala Európska rada v decembri 2001 s cieľom nájsť možnosti priblížiť úniu bližšie k občanovi, posilniť jej demokratickú legitimitu, ale aj zlepšiť transparentnosť a efektívnosť jej fungovania. Po ukončení práce Konventu sa bude konať medzivládna konferencia, ktorá prijme rozhodnutie o tom, akým spôsobom sa EÚ zreformuje. Zdá sa, že riešenie bude spočívať v prijatí novej, ústavnej zmluvy o EÚ. Pristupujúce krajiny majú záujem sa na nej plnohodnotne, prakticky v postavení členskej krajiny zúčastniť. Je to naše právo, keďže aj my budeme jej členmi.

L. Vaškovič: Z vlastnej praxe viem, že každá snaha o reformu, zmenu štruktúry naráža vždy na silný odpor. O vnútorných problémoch EÚ sa hovorí už veľmi dlho a bol dosiahnutý pokrok, ktorý sa dá označiť len za mierny. Aj ďalší vývoj vidím len v mantineloch postupných zmien a nie radikálnych zvratov, napríklad v agrárnej politike.

Ľ. Lopatka: Rád by som uveril tým, ktorí tvrdia, že vnútorná reforma EÚ je tak povediac „na spadnutie“. Myslím si, s ohľadom k stupňu byrokracie v EÚ, ako i neochote bohatších členov EÚ rozlúčiť sa s úrovňou ich blahobytu, že EÚ sa v dohľadnom čase neobrodí.

P. Mihók: V určitej dimenzii určite áno, ale reforma takého zložitého komplexu, akým nesporne EÚ je, je dlhodobým a možno aj permanentným procesom.

Bude po nej jestvovať stále tá istá Európa?

E. Kukan: To je ťažko predstaviteľné. Keď si zoberiete procesy, ktoré v súčasnosti v únii prebiehajú, potom musíte objektívne konštatovať, že únia sa neustále dynamicky vyvíja. V súčasnosti sa tvorí podoba budúcej zjednotenej Európy. Slovensko nielen chce, ale aj na tomto procese participuje. Takže tá podoba bude určite trochu odlišná. S trochou zveličenia by sa dalo povedať, že podoba únie sa mení skoro z mesiaca na mesiac.

L. Vaškovič: Nie v statickom zmysle. Bude tu existovať EÚ s tými istými cieľmi a rovnakými hodnotami, ale so zmenenými pravidlami a verím, že aj so silnejším tlakom na efektívne fungovanie. Nesmie sa totiž nikdy zabúdať na jeden z hlavných dôvodov, pre ktorý únia vznikla. EÚ ako celok by mala byť efektívnejšia ako USA. A to si ešte vyžiada veľa úsilia a tvrdej práce.

Ľ. Lopatka: Ak k tomu raz dôjde, tak áno. Čím však dôjde k vnútornej reforme neskôr, tým bude EÚ viac zaostávať za ekonomikou USA, bude to na spoločnú škodu.

P. Mihók: Z reformy musí vzísť silnejšia a konkurenčne schopnejšia Európa, schopná reagovať na výzvy 21. storočia v globálnom meradle.

Aká bude podľa vás reálna pozícia SR v EÚ?

E. Kukan: Reálna pozícia slovenskej strany bude taká, akú si SR presadí. Každopádne budeme spolurozhodovať o politike únie. Na presadenie svojich zámerov potrebujeme získať podporu partnerov, presne tak ako každá iná členská krajina. V EÚ sa rozhoduje spoločne, neexistuje členská krajina, ktorá by sama mohla niečo presadiť. Naše presadenie sa závisí od našej šikovnosti. Iste, pri hlasovaní budeme mať menší počet hlasov ako väčšie krajiny a nie všetko sa nám podarí docieliť. Podstatné je však to, že budeme mať možnosti a príležitosti. Musíme si preto vytipovať naše priority a sústrediť sa na

L. Vaškovič: Reálna pozícia bude ovplyvnená naším momentálnym východiskovým stavom a nemenej schopnosťou reagovať na výzvy, zmenené podmienky, nové možnosti, ale aj obmedzenia v rámci európskeho priestoru. Rozhodujúci význam bude mať pochopiteľne to, do akej miery dokážeme pozdvihnúť silu našej ekonomiky a využiť schopnosť diplomacie, v rámci možností, ktoré ako malá krajina máme. Najdôležitejšie je, aby sme boli dobre pripravení, prípadne lepšie ako ostatné kandidátske krajiny, na vstup nielen na úrovni vládnych štruktúr. Myslím si, že tu máme čo dobiehať, takže ak sa náš prístup zásadne nezmení, bude tomu zodpovedať i naša reálna pozícia.

Ľ. Lopatka: Tá bude vo veľkej miere závisieť od úrovne ľudí, ktorí nás budú ako krajinu zastupovať. Z krátkodobého hľadiska naša pozícia nebude jednoduchá, strednodobo ju môžeme výrazne vylepšiť vzdelaným obyvateľstvom, stabilitou, dôsledným a systematickým presadzovaním našich ekonomických a národných záujmov. Veľkú potrebu vidím v partnerstve a spoločnom presadzovaní našich záujmov spoločne s ČR, Poľskom prípadne inými štátmi.

P. Mihók: Reálna pozícia SR v EÚ bude zodpovedať sile našej ekonomiky, schopnosti implementovať európsky systém do nášho života a najmä tomu, ako budeme schopní definovať a obhajovať naše národno-štátne záujmy v európskom priestore. Slovensko potrebuje silnú EÚ, lebo ona je základom aj silnej pozície našej krajiny v nej. Pričiňme sa preto o posilnenie globálnej pozície EÚ v dnešnom svete.

V čom vidíte plusy nášho včlenenia sa do EÚ?

E. Kukan: Po vstupe do EÚ vzrastie úloha SR na medzinárodnom poli. Otvoria sa nové príležitosti pre zahraničnú politiku SR. Slovensko sa ako jeden z členov bude podieľať na formulovaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ a tá disponuje podstatne širšou paletou nástrojov na jej presadzovanie, ako má SR k dispozícii teraz. Samozrejme, prijatie zahraničnopolitickej línie EÚ je výsledkom rokovaní medzi členskými krajinami, ktorých záujmy sú mnohokrát rôznorodé, a preto žiadna krajina nemôže dúfať, že sa jej do spoločnej línie podarí zahrnúť všetky svoje požiadavky. Už ako asociovaná krajina sme mali možnosť pripájať sa k niektorým spoločným pozíciám únie a ja sa naozaj teším na to, keď sa SR bude za jedným stolom podieľať na tvorbe týchto pozícií.

L. Vaškovič: Výhody, prípadne nevýhody členstva v EÚ boli veľmi často diskutované. Preto sa sústreďujem len na aspekty z hľadiska EXIMBANKY SR. Podpora vývozu bude vždy prioritou hospodárskej politiky štátu, pričom význam EXIMBANKY vzrastie najmä v predvstupovom období, keď naše podnikateľské subjekty musia zaujať čo najlepšie pozície ešte pred úplným otvorením sa trhového prostredia. Pomoc zo strany štátu je v tejto etape veľmi potrebná, vrátane podpory exportu, koniec-koncov obdobné inštitúcie fungujú a podporujú podnikateľov vo všetkých členských aj kandidátskych krajinách, s väčšinou z nich máme úzku spoluprácu. Keď s nimi porovnávame EXIMBANKU, jej portfólio produktov a podiel podporeného vývozu z celkového slovenského exportu, sú porovnateľné s európskymi exportnými agentúrami. Naším zámerom je ďalej zvyšovať podporu malých a stredných podnikateľov, nájsť vhodné metódy ako v súčinnosti s vládou prispieť k rozvoju ekonomicky slabších regiónov. Pokúsime sa aj o zintenzívnenie spolupráce s vládnymi inštitúciami (SARIO, SZRB) a stavovskými organizáciami. Zvažujeme možnosť aktívnejšieho vstupu na nové trhy (juhovýchodná Ázia, Afrika), čo je však spojené s väčším rizikom.

Ľ. Lopatka: K zjavným výhodám členstva patrí voľný pohyb tovarov i služieb. Nesporne eliminovanie colných bariér pomôže i firme Kappa Štúrovo, exportne orientovanej firme, predovšetkým tým, že sa zjednoduší a zrýchli colné odbavenie. Všeobecne sa dá očakávať zvýšenie príležitostí našich firiem exportovať na trhy EÚ, avšak treba si uvedomiť, že to bude platiť i opačne. Toto sa nesporne stane osudným mnohým slovenským výrobcom, najmä tým, ktorí nemajú dostatočne vyvinutý pocit „permanentného ohrozenia“ a nedosahujú európsku kvalitu a nákladovosť. K zjavným výhodám členstva v EÚ by malo patriť skultivovanie podnikateľského prostredia SR, a tým i väčší prílev zahraničných investícií. Som presvedčený, že ľudia vzdelaní, pracovití, ale najmä neustále pripravení učiť sa, majú väčšie šance a voľnosť uplatnenia sa ako doteraz. Pre ostatných by to malo byť výzvou, aby sa presadili.

P. Mihók: Základné plusy vidím najmä v tom, že široký priestor únie sa stane aj slovenským priestorom a európske hodnoty v politike, ekonomike a v sociálnej oblasti budú v krátkom čase aj hodnotami slovenskými.

Integračné mínusy?

E. Kukan: Žiadne zásadné integračné mínusy pre mňa ako ministra zahraničných vecí nevidím. Možno by sa dalo povedať, že s ohľadom na spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ bude SR musieť prihliadať ešte vo väčšej miere ako doteraz na spoločnú zahraničnopolitickú líniu EÚ. Z praktického hľadiska sa veľa nezmení, pretože už teraz koordinujeme naše stanoviská s členskými a kandidátskymi krajinami. Navyše, ako som povedal, na prijímaní spoločných línií sa bude podieľať aj SR. Ako negatívum by som možno označil latentné nebezpečenstvo zvýšenej byrokracie, ktorá asi vyplynie z potreby užšej koordinácie v rámci únie s dvadsiatimi piatimi členmi.

L. Vaškovič: Skôr ako o mínusoch by som hovoril o tom, že veľa krokov budeme musieť urobiť v pomerne krátkom čase. Mám na mysli potrebné štrukturálne zmeny v inštitúcii, vyplývajúce zo smerníc EÚ. Poistenie proti krátkodobým komerčným rizikám podľa EÚ nesmie poskytovať štát. V relatívne krátkom období bude potrebné vybrať optimálny model riešenia. Do úvahy prichádza vyčlenenie týchto činností pod dcérsku spoločnosť a následný vstup akcionárov do tejto spoločnosti. Vytvorenie dcérskej spoločnosti nevyžaduje zásah do zákona, lebo súčasne platný zákon umožňuje takýto krok.

Ľ. Lopatka: Firma Kappa Štúrovo je súčasťou nadnárodnej skupiny Kappa Packaging, pôsobí v nadnárodnom biznise, zamestnanci sú súčasťou rôznych medzinárodných tímov. Za danej situácie neočakávam žiadne výrazné mínusy s výnimkou skutočnosti, že dočasná konkurenčná výhoda, ktorú máme (cena pracovnej sily), pominie. Verím, že keď tento stav nastane, firma Kappa bude dostatočne pripravená, nakoľko na tom systematicky pracujeme od roku 1998. Firmy, ktoré sa spoliehajú, že „všetko stihnú“ po vstupe do EÚ, či tesne predtým, sa mýlia tak výrazne, že sa im to stane osudným. K integračným mínusom (krátkodobým) nesporne bude patriť ďalšie prehĺbenie nezamestnanosti, a tým i ďalšia dezilúzia tej časti obyvateľstva, ktorá sa naivne spolieha na zázrak.

P. Mihók: Riziká vidím v tom, že mnohí schopní pracovníci, odborne aj jazykovo európsky pripravení, sa môžu od nás pohnúť do finančne a spoločensky motivujúcejšieho prostredia krajín súčasnej európskej pätnástky. Preto SR do budúcnosti nemôže zostať krajinou lacnej pracovnej sily.

Dajú sa tie mínusy vnímať ako výzva obyvateľstvu?

E. Kukan: Výzvy pre našich obyvateľov vyplývajú z nových príležitostí. Pred každým sa otvoria nové možnosti a dimenzie v uspokojovaní profesionálnych, osobných alebo duchovných mét. Dňom vstupu SR získa prístup k jednotnému trhu s vyše 450 miliónmi obyvateľov. Je to trh náročný, plný konkurencie, ale aj trh rozmanitý, s veľkou kúpyschopnosťou. To je výzva pre každého slovenského výrobcu alebo poskytovateľa služieb. Obdobne možno hovoriť o ďalších oblastiach, napríklad o prístupe k vzdelaniu, vedeckým poznatkom, know-how, prírodným krásam alebo kultúrnemu vyžitiu a duchovnému obohateniu v tejto oblasti. Bude len na každom z nás, ako sa ponúkaných šancí chopíme.

L. Vaškovič: Jednoznačne áno, pre šikovných je to príležitosť lepšie sa uplatniť, pre menej aktívnych výzva, ako zvýšiť obrátky, aby sa uplatnili. Obe tieto skupiny musia vytvoriť podmienky pre dôstojný život tým, ktorí nie sú ekonomicky aktívni.

Ľ. Lopatka: Nesporne áno. Kto sa chce uplatniť, mal by na sebe trvalo pracovať. Je to výzva najmä pre mladú generáciu.

P. Mihók: Hlavnou výzvou pre každého z nás sú tradičné európske hodnoty. Európa je jednou z kolísok svetovej vedy, technických inovácií, kultúry, demokracie. Rešpektujúca diverzita národov, jazykov, histórie či zvykov a obyčají. V tom je jedinečnosť Európy ako geografického, spoločenského či politického priestoru.

Zmení vstup do EÚ niečo vo vašom osobnom aj profesionálnom živote?

E. Kukan: Členstvo v únii ovplyvní život každého z nás. Chcem zdôrazniť, že vstupom do EÚ nenastane zrazu na Slovensku blahobyt, ako si to možno niektorí predstavujú. Nároky na nás kladené budú oveľa väčšie, ale to je správne. Je potrebné sa popasovať s realitou dnešných dní a s výzvou, ktorá pred nami stojí v prospech ďalšej, rozhodne perspektívnej budúcnosti pre Slovensko. Chceme byť súčasťou novej, modernej, formujúcej sa Európy. Rozhodne nechceme a nemienime zostať bokom od týchto procesov. Príklad Portugalska a niektorých ďalších krajín, ktoré po vstupe do EÚ zaznamenali postupne výrazný ekonomický progres, hovorí najlepšie sám za seba. Pre mňa členstvo Slovenska v únii bude znamenať pocit dobre vykonanej práce. Pocit, že človek nesedel nadarmo jeden a pol funkčného obdobia v kresle ministra zahraničných vecí, ale že sa mu podarilo urobiť niečo pre tento štát, ktorý si vytýčil ako prioritu to, že chce byť súčasťou zjednotenej a rozšírenej Európy. To je jednoducho ničím nezameniteľná chvíľka, keď sa tvrdo odrobená práca premení na ten povestný kúsok sladkého koláča, ktorý si človek môže konečne v pokoji, aspoň na chvíľu, vychutnať. Členstvo v únii bude zároveň znamenať, že sa vzdáme časti svojej suverenity v prospech spoločnej Európy, že budeme musieť presadzovať svoje národné záujmy spolu s ďalšími členskými štátmi a zároveň hľadať kompromisy pre spoločné riešenia. No a členstvo sa dotkne nielen môjho osobného života, ale každého z nás. Skôr či neskôr v tej či onej podobe. Veď ako členovia EÚ budeme napríklad perspektívne poberať platy či dôchodky v eurách, postupom času po vstupe do schengenského priestoru sa u nás zrušia hranice s ďalšími členskými krajinami, čím sa napríklad vyhneme dlhým radom pri cestách do Rakúska, ktoré sa tam niekedy tvoria a podobne.

L. Vaškovič: Som presvedčený, že áno. Pozitívum vidím po určitom období prispôsobenia sa vo zvýšení kvality života (nemyslím tým finančnú stránku). A zvýšenie kvality života vidím v osobnom i profesionálnom živote.

Ľ. Lopatka: Predpokladám, že nie a ak, tak iba v pozitívnom zmysle slova. Aj tu však platí „nikdy nehovor nikdy“.

P. Mihók: Osobne sa už dlhší čas pohybujem v priestore únie, mám svoje skúsenosti s negociačným procesom ako hlavný vyjednávač Dohody o pridružení SR k EÚ, či ako viceprezident Eurochambres so sídlom v Bruseli alebo z iných „európskych“ pozícií. V mojom prípade dôjde k zlegalizovaniu mne vlastného európanstva.

Peter Kasalovský