Paradoxy ropy

V poslednom čase prichádza na komoditných trhoch k zaujímavému javu. Cena ropy totiž zaznamenáva s približujúcim sa začiatkom ofenzívy v Iraku výrazný pokles. Zvyčajne pritom hrozba vojny vnáša na trhy neistotu a následný nárast cien, čo je v prípade Bagdadu ešte umocnené tým, že krajina patrí medzi významných exportérov suroviny, keď jeho denný vývoz dosahuje asi 1,8 mil. barelov. Zastavenie dodávok z Iraku by znížilo celkovú ponuku ropy, čo by malo negatívny vplyv na jej cenu.

V posledných mesiacoch sa čierne zlato skutočne správalo podľa takéhoto scenára. Od polovice novembra minulého roka, keď sa barel newyorskej ropy WTI predával okolo 25 USD a londýnskej Brent tesne nad hranicou 23 USD, cena suroviny nabrala pre spory medzi Irakom a USA rastúci trend. Na prelome februára a marca dosiahla WTI 12-ročné maximum len tesne pod hranicou 40 USD. Podobne vysoký vzostup zaznamenala aj ropa typu Brent, keď sa v rovnakom období predávala pri úrovni 35 USD za barel.

Zmena trendu

V posledných dňoch sa však smer zvrátil a cena čierneho zlata začala postupne klesať, keď za týždeň spadla takmer o 20 %. Hlavným dôvodom tohto paradoxu boli očakávania obchodníkov, že vojna v Perzskom zálive nebude trvať dlho a nespôsobí tak veľký výpadok dodávok. Svoju úlohu pravdepodobne zohráva aj fakt, že kým doteraz na trhoch panovala neistota, kedy sa vojna začne, po Bushovom ultimáte irackému prezidentovi Saddámovi Husajnovi, aby opustil krajinu, sa javí, že vojenská akcia je už len otázkou najbližších dní. Málokto pritom predpokladal, že intervencia sa vôbec neuskutoční, takže teraz, keď je už známy približný dátum jej začatia, dajú sa oveľa lepšie predpovedať následky. Zároveň platí, že čím skôr sa vojna začne, tým skôr sa pravdepodobne aj skončí, čo by prinieslo definitívny koniec neistoty.

Medzi dôležité faktory, ktoré pomohli znížiť nervozitu na trhoch, však patrilo aj vyhlásenie prezidenta ropného kartelu OPEC Abduláha al-Attijáha, ktorý uviedol, že organizácia je pripravená zvýšiť produkciu suroviny prípade, ak sa pre vojnu v Iraku zníži jej celkový vývoz. Spojené štáty podobne vyjadrili pripravenosť uvoľniť v prípade potreby časť svojich ropných zásob. V tomto svetle sa analytikom javí, že výkyvy zásob by nemuseli byť príliš významné.

Aj včera ropa pokračovala v poklesoch. V New Yorku na burze NYMEX sa aj vďaka zverejneným údajom o amerických ropných zásobách, ktoré sa za posledný týždeň zvýšili, cena suroviny znížila o 1,2 USD na 30,5 USD za barel. V Londýne ropa typu Brent zdražela len nepatrne o 0,1 USD na 27,4 USD za barel.

Hrozby ostávajú

Napriek tomu stále pretrvávajú aj niektoré vážne hrozby. Výrazne negatívne by sa na cene čierneho zlata mohlo odraziť napríklad to, ak by Saddám Husajn zapálil ropné polia, ako to urobil v roku 1991 v Kuvajte. Zároveň pretrváva aj určité riziko, že by sa vojnový konflikt mohol preniesť do ďalších krajín. Susedia Iraku ako Saudská Arábia, Kuvajt, Irán totiž takisto patria medzi významných exportérov ropy. V prípade, že by sa napríklad obmedzili dodávky zo Saudskej Arábie, ostatné krajiny by tento výpadok neboli schopné nahradiť. Jenou z prvých „obetí vojny“ sa včera stalo ropné pole firmy Shell v Iráne s dennou produkciou vo výške 60 tis. barelov, ktoré bolo pre obavy z konfliktu zatvorené. Podobné kroky je možné očakávať aj na kuvajtských poliach blízko hranice s Irakom.

Dva scenáre budúceho vývoja vypracovala aj Európska komisia. Podľa toho optimistického, ak by bola vojna krátka, by cena ropy v 2. štvrťroku stúpla na 41 USD za barel, do konca roka by však klesla až na 21 USD za barel. Pesimistický variant predpokladá nárast až na 57 USD a následný zostup až k úrovni 26 USD za barel ku koncu roka.

Michal Mušák