Podstatné otázky o budúcnosti meny

V čase, keď Veľká Británia, Švédsko a Dánsko ešte nie sú stopercentne rozhodnuté o vzdaní sa libier a korún v prospech spoločnej európskej meny, u nás, ale aj v okolitých kandidátskych krajinách, sa diskusie okolo vstupu do Európskej menovej únie (EMÚ) scvrkli len do otázky, kedy budeme konečne platiť v eurách. Sporadicky sa v médiách objavia vyhlásenia slovenských politikov a ekonómov, ktoré sa zhodujú v jednom, že najlepší vstup je ten najskorší, pričom sa najčastejšie spomínajú roky 2007 - 2008. Predstavitelia rôznych európskych štruktúr však už niekoľkokrát varovali kandidátov, aby vo svojich úvahách o prijatí eura „pribrzdili“, pretože príliš skorý vstup by bol nevýhodný tak pre samotnú eurozónu, ako aj pre kandidátske krajiny.

Guvernér NBS Marián Jusko na utorkovej diskusii, ktorú zorganizovala Slovensko-rakúska obchodná komora, povedal, že je tiež za čo najrýchlejšie zavedenie jednotnej európskej meny, pretože by to Slovensku ušetrilo transakčné náklady spojené s menovými konverziami a odstránilo tak kurzové riziká. Jusko opäť zdôraznil jeden dôležitý fakt, že SR by nemala do EMÚ vstupovať neskôr, ako jej susedia, pretože by to znamenalo ekonomické znevýhodnenie.

Aj keď Jusko neuviedol predpokladaný rok vstupu, z materiálov NBS, ako aj z vyhlásení politikov môžeme predpokladať, že pod skorým vstupom myslel rok 2008. V Menovom programe na rok 2003 sa okrem iného uvádza: „Pri rozhodnutí o vstupe do ERM II bude potrebné zvažovať schopnosť Slovenska plniť ostatné Maastrichtské kritériá. Z hľadiska technicky najskoršieho vstupu do EMÚ (2007) sa ako najproblematickejšie javí plnenie kritérií fiškálneho deficitu a inflácie. Strednodobý výhľad, ktorý je súčasťou zákona o štátnom rozpočte na rok 2003, predpokladá splnenie kritéria fiškálneho deficitu až v roku 2006. Z týchto predpokladov vývoja verejných financií vychádza aj strednodobá prognóza NBS, ktorá naznačuje, že kritérium inflácie bude splnené pravdepodobne tiež až v roku 2006. Pri takomto scenári by mohlo Slovensko požiadať o mimoriadnu previerku pripravenosti na vstup v roku 2007 a vstúpiť do EMÚ v roku 2008.“ O tom istom roku uvažuje aj minister financií Ivan Mikloš, ktorý v novembri uviedol: „Rok 2008 vidím ako najbližší možný termín vstupu do EMÚ.“ A v podobnom duchu sa pár týždňov predtým vyjadrila aj viceguvernérka NBS Elena Kohútiková. Tá za najvýhodnejší považuje rok 2007, resp. 2008.

K roku 2008 sa dostávame cez splnenie tzv. maastrichtských kritérií a dvojročné „pozorovanie“ v rámci výmenného mechanizmu ERM II. Európa dnes vraví, ak splníte kritériá a budete ich dodržiavať počas dvoch rokov, môžete prijať euro. Maastrichtské kritériá predstavujú tzv. nominálnu konvergenciu. Ich splnenie ešte neznamená, že krajina je pripravená ekonomicky zniesť vzdanie sa meny a tiež menovej politiky. Jednoducho sa môže stať, že Slovensko síce splní kritériá a bude „pripravené“ na vstup do EMÚ, ale životnou úrovňou, produktivitou práce, hrubým domácim produktom na obyvateľa (ukazovateľmi, ktoré nie sú zahrnuté v konvergentných kritériách) bude stále zaostávať za vyspelými krajinami. V takom prípade by skorý vstup mohol sprevádzať viditeľný cenový šok, resp. menej viditeľné problémy spojené s nastavením menovej politiky pre celú rozšírenú eurozónu. Mimochodom, problémy so správnou menovou politikou sú pozorovateľné už dnes, v rámci „nerozšírenej“ 12-člennej EMÚ, ktorej nositeľ Nobelovej ceny Milton Friedman predpovedá do 15 rokov rozpad.

Podstatnou otázkou teda nie je, kedy vstúpiť do EMÚ, ale čo nám to ako krajine prinesie, ak prijmeme euro v roku 2007, 2008, respektíve 2010. A celkom reálna je možnosť, že zisky v podobe vylúčenia kurzového rizika, na ktoré upozornil guvernér M. Jusko, eliminujú a prevýšia straty z prípadného cenového šoku pri veľmi skorom prijatí eura.

Marcel Laznia