Ovplyvní to meny

Vojenská operácia, ktorú začali Spojené štáty a ich spojenci na území Iraku, bude mať veľký vplyv na výmenné kurzy svetových mien. Čím kratšie bude konflikt trvať, tým menší bude jeho dosah na devízové trhy, naopak dlhá vojna so sebou nesie vysoké riziko.

V prípade amerického dolára platí toto pravidlo o to viac, že Spojené štáty sú z veľkých svetových ekonomík situáciou v Iraku ovplyvnené najviac. V posledných dňoch sa dolár posilňoval pre nádeje investorov, že konflikt bude krátky a úspešný. Včera však obchodníkov zneistil americký prezident George W. Bush, ktorý vo svojom prejave vyhlásil, že vojna možno bude dlhšia a náročnejšia, ako mnohí predpokladali. V priebehu dňa sa potom americká mena oslabovala.

Na porovnanie by mohol slúžiť vývoj dolára počas predošlej vojny v Perzskom zálive. Ten sa vtedy prudko posilnil v auguste 1990 po tom, ako Saddám Husajn napadol Kuvajt, ale v ďalších týždňoch pomaly klesal pre obavy, že náklady spojené s vedením vojny prehĺbia recesiu v Spojených štátoch. Strmý pád zaznamenala americká mena v januári 1991, keď Irak prvýkrát vystrelil rakety na Izrael. Naopak, pozemná ofenzíva v Kuvajte priniesla doláru postupný posun na vyššie úrovne. Vojnové konflikty okrem toho tradične prinášajú hlavným menám zníženie volatility. Prispieva k tomu fakt, že kým pred vojnou vládne na trhoch neistota, po jej začiatku už majú investori viac informácií a lepšie vedia predvídať ďalší vývoj.

Súčasná situácia sa však v niekoľkých bodoch odlišuje od tej v rokoch 1990 - 1991. Kým na začiatku deväťdesiatych rokoch bol dolár považovaný za bezpečnú menu, teroristické útoky z 11. septembra 2001 toto vnímanie zmenili a v poslednom období sa americká mena v čase zvýšeného rizika oslabovala. Rozdiel je aj v tom, že kým v roku 1991 mala operácia podporu OSN a náklady sa rozložili medzi viacero krajín, teraz budú musieť väčšinu výdavkov uhradiť Spojené štáty. Ak budú vysoké, mohli by ohroziť plány USA, ktoré sa snažia vymaniť zo stagnácie. Problémy mala síce americká ekonomika aj na začiatku minulého desaťročia, avšak kým rozpočtový deficit USA bol vtedy len okolo 1 %, v tomto roku by mal dosiahnuť úroveň až okolo 5 %.

Z ostatných svetových mien sa posilnilo euro, švajčiarsky frank a japonský jen. Naopak, mena hlavného amerického spojenca Veľkej Británie sa oslabila. Začiatok vojenskej akcie a s tým spojený koniec neistoty pomohol aj izraelskému šekelu. Po tom, ako Irak vystrelil niekoľko rakiet Scud na Kuvajt, sa však trend zmenil pre obavy, že by Husajn mohol niektoré hlavice podobne ako v roku 1991 nasmerovať aj na Izrael. Mierne sa oslabili východoeurópske meny. Analytici však predpokladajú, že vplyv vojny na tieto trhy nebude veľký, keďže platidlá v tomto regióne sú naviazané na euro a dolár na ne nemá až taký výrazný dosah.

Pre ďalší vývoj svetových mien budú teraz dôležité najbližšie dni, ktoré ukážu, akým smerom sa bude iracký konflikt uberať. Následne sa podľa toho bude dať odhadnúť aj to, aký vplyv bude mať vojna v Perzskom zálive na ekonomiku sveta a jednotlivých krajín. Pohromou pre svetové trhy by bolo, ak by Saddám Husajn použil zbrane hromadného ničenia.

Michal Mušák