Prečo Áno Európskej únii (22 - 26)

Poučme sa zo súčasnej únie

Anketa Hospodárskeho klubu (NEF) Prečo Áno Európskej únii pokračuje prezentáciou názorov Ivana Šestáka, predsedu predstavenstva Doprastav, a. s., Bratislava, Jána Líšku, viceprezidenta SCP, a. s., Ružomberok a prezidenta Zväzu celulózo-papierenského priemyslu SR, Ľubomíra Dubeckého, riaditeľa pre SR, CRA RATING AGENCY, a. s., Júliusa Tótha, predsedu predstavenstva GPA, a. s., a Petra Višňovského, generálneho riaditeľa Pastorkalt, a. s., Nové Zámky. Toto vydanie ankety podporuje a. s. SK INVEST.

Máte odhad na výsledok referenda o vstupe SR do EÚ?

I. Šesták: Predpokladám, že v referende sa pre vstup SR do EÚ vyjadrí viac ako 60 % obyvateľov.

J. Líška: Očakávam pozitívny výsledok, treba však povedať, že zo strany štátnych orgánov a politických strán nie je dostatočná vysvetľovacia kampaň. Predpokladám, že sa tak stane v najbližšom čase.

Ľ. Dubecký: Slovenská republika sa nachádza v Európe a patrí do Európy. Tento fakt určite chápe aj väčšina našich obyvateľov, a preto si myslím, že sa pozitívne vyjadria k integrácii SR do EÚ. Podľa môjho názoru náš vstup do EÚ podporí 60 až 65 % oprávnených občanov SR.

J. Tóth: Hoci sa do referenda môže všeličo zmeniť, som presvedčený, že občania SR sa už dávnejšie rozhodli pre Európu, čo znamená, že referendum bude úspešné aj čo do počtu zúčastnených občanov, aj čo do kladného počtu hlasov, čo odhadujem na 72 %.

P. Višňovský: Som presvedčený, že referendum bude úspešné ako prvé v histórii Slovenskej republiky s odpoveďou ÁNO pre vstup do Európskej únie. O priorite a názore občanov ma presvedčili výsledky parlamentných volieb v roku 2002, ktoré chápem aj ako určitú odpoveď na túto otázku. V súčasnosti ma znervózňuje pomerne laxný prístup vlády, ktorá si myslím podceňuje túto otázku, ale ešte viac politikárčenie a neseriózny, kritický prístup lídrov politickej strany Smer. Takýto prístup môže mať za následok nie pozitívny, ale negatívny vplyv na tento problém.

Bude EÚ rozšírená podľa časového plánu v januári, resp. v máji roku 2004?

I. Šesták: Myslím, že časový plán rozšírenia EÚ bude dodržaný a Slovensko sa v máji 2004 stane jej členom.

J. Líška: Harmonogram prác a krokov je dosť napätý. Na jednej strane musia určité kroky spraviť kandidátske krajiny. Na druhej strane sa Európska únia stále vyvíja. Predpokladám, že rok 2004 je vcelku reálnym rokom na rozšírenie únie o kandidátske krajiny.

Ľ. Dubecký: Myslím si, že vývoj v krajinách, ktoré boli odsúhlasené na rozšírenie EÚ, je nezvratný. Muselo by sa stať naozaj niečo veľmi mimoriadne (a to na strane jednej - kandidátskych krajín alebo druhej - EÚ), aby sa tento proces zastavil, prípadne zvrátil.

J. Tóth: Keďže svet, teda i Európa sa v súčasnosti zaoberá Irakom (a neviem ešte dokedy), myslím si, že to bude v máji 2004. Podľa slov predstaviteľov štátov súčasnej EÚ chcú tento proces zvládnuť v termíne a nechcú ho umelo predlžovať.

P. Višňovský: Myslím, že to bude v máji 2004. Nie som však presvedčený, že termín je najdôležitejší, rozhodujúci je obsah, ktorý bude nasledovať.

Aká bude v tom čase Európa a jej vzťahy so Spojenými štátmi?

I. Šesták: Veľa závisí od vývoja situácie v Iraku, ale napriek tomu si myslím, že Európa sa i v rámci EÚ bude deliť na štáty inklinujúce k politike USA a na skupinu štátov s tvrdším postojom k USA.

J. Líška: Myslím si, že je načase, aby si šéfovia európskych krajín uvedomili dôležitosť Európy, jej históriu, ale aj možnosti, keď sa dohodlo spojenie do jedného celku. Podľa môjho názoru sa zjednotením Európy dosiahnu tieto dve zásadné záležitosti, a to: využitie synergického efektu v rámci Európy medzi jednotlivými krajinami a ich vzájomná podpora v ďalšom ekonomickom a sociálnom rozvoji s cieľom zlepšiť sociálne podmienky obyvateľov európskych krajín. Zároveň dôjde k vytvoreniu určitej protiváhy Európy voči USA, čím nastanú tvrdšie podmienky vo vzájomnom súťažení či už na americkom, európskom ale aj na ďalších tretích trhoch. Súťaž je a bude hnacím motorom ďalšieho rozvoja oboch týchto veľkých zoskupení.

Ľ. Dubecký: Vznik EÚ má svoju podstatu v tom, aby vznikla protiváha USA, a to teritoriálne, ekonomicky, počtom obyvateľov atď. Takže vstupom ďalších krajín Európy do EÚ sa táto vízia opäť viac naplní a USA bude mať silnejšieho konkurenta. Vážnym vplyvom na vzájomný vzťah Európy a USA môže byť vznik prípadného vojenského konfliktu v Iraku, ktorého možná hrozba už teraz rozdelila Európu na dva proti sebe názorovo odlišné tábory.

J. Tóth: Myslím si, že tento vzťah bude závisieť od výsledkov hlasovania o Iraku v Bezpečnostnej rade. Ale bez ohľadu na výsledky hlasovania najbližšie roky budú zložité hlavne pre malé štáty, ktoré podporili USA vo vojne proti Iraku, teda aj pre SR. Držím palce našej diplomacii, aby zvládla tento stav bez straty kvetinky.

P. Višňovský: Je to zložitá otázka, na ktorú je mimoriadne komplikované odpovedať. Dynamika vývoja je neúprosná, ale je to predovšetkým otázka ekonomických záujmov. Veľký vplyv bude mať rozuzlenie irackej krízy. Európa sa musí zjednocovať aj z dôvodu vytvorenia čo najsilnejšieho ekonomického celku, ktorý dosiahne v globálnom svete čo najväčšiu silu. Súčasná nevyvážená sila Spojených štátov sa mi

Zaznamená Európska únia dovtedy „vnútornú reformu“?

I. Šesták: Predpokladám, že ešte nie.

J. Líška: Európska únia sa neustále vyvíja. Predovšetkým v posledných rokoch je tento vývoj veľmi rýchly a dynamický. Vlastne Európska únia je v každom roku iným zoskupením. Vnútorná reforma Európy je veľmi dôležitá z pohľadu vytvorenia a fungovania mechanizmu. Keď sa pozrieme na Slovenskú republiku, ktorá existuje viac ako desať rokov, vidíme mnohé rezervy vo fungovaní mechanizmu, a to je štát, ktorý má málo cez päť miliónov obyvateľov. Čo potom veľká Európa? Tie vzťahy sú oveľa zložitejšie a aj vnútorné fungovanie si vyžaduje nesmierne veľa diskusií, aby bolo rozhodnuté o optimálnom spôsobe fungovania v tej-ktorej oblasti. Teda Európa do rozšírenia vykoná určitú vnútornú reformu, ale aj táto vnútorná reforma nebude vykonaná do konca. Bude sa vyvíjať aj po vstupe SR do Európskej únie.

Ľ. Dubecký: Vstupom nových krajín do EÚ sa určite bude musieť zmeniť aj jej organizačná, riadiaca, výkonná či technická štruktúra. Každý nový štát okrem svojich povinností a práv bude mať aj svoje požiadavky. A tie bude musieť EÚ rešpektovať. Samostatnou otázkou môže byť sebareflexia krajín EÚ a zhodnotenie súčasného vplyvu, prípadne posilňovania vplyvu centrálnych orgánov v Bruseli.

J. Tóth: Bez vnútornej reformy by EÚ už nebola dynamicky sa rozvíjajúcou ekonomicko-politickou formáciou. Globalizácia ekonomiky sveta vyžaduje aj politické zmeny v EÚ, ktoré budú musieť viesť k "vnútornej reforme“. Bude to však pre mnohé štáty, ale hlavne pre mnohých politikov, ťažká a zložitá otázka.

P. Višňovský: Vnútorná reforma je bezprostredne podmienkou kvalitnej činnosti. Jej šírka, rozsah a časový nábeh bude ešte zamestnávať politické špičky. Veď keď už nič iné, také obrovské zvýšenie členov prirodzene musí mať za následok zmenu systému riadenia.

Bude po nej jestvovať stále tá istá Európa?

I. Šesták: Ako sa po teroristickom útoku 11. septembra 2001 zmenil svet, tak nevyhnutne budú prebiehať zmeny aj v EÚ. Vnútorné mechanizmy EÚ sa v tejto situácii musia postupne prispôsobiť. Vzhľadom na nejednotnosť názorov však tento proces potrvá zrejme dlhšie, ako únia pôvodne predpokladala.

J. Líška: Tak ako som sa vyjadril k predchádzajúcej otázke, Európa sa dynamicky mení a bude sa meniť. Predovšetkým sa bude vyvíjať jej vnútorné fungovanie, ale aj zahraničný obchod a politické vzťahy aj po vstupe do únie. Predpokladám, že zmeny budú pozitívne a budú znamenať vytvorenie lepších a lepších podmienok na optimálne fungovanie podnikateľských subjektov a lepšie podmienky života občanov Európy z pohľadu ekonomického a sociálneho zabezpečenia.

Ľ. Dubecký: Logicky po vstupe nových krajín do EÚ už to nebude tá istá EÚ, lebo sa rozšíri územne, hospodársky atď. Určité zmeny bude musieť podstúpiť EÚ aj v súvislosti s rozdielnou vzájomnou úrovňou jednotlivých ekonomík vstupujúcich štátov a oproti priemeru EÚ. Významný vplyv na zmenu v EÚ môže mať aj neustále silnejúci názor euroskeptikov. Podstata EÚ však zostane zachovaná.

J. Tóth: Nepredpokladám, že to bude tá istá EÚ. Myslím si, že EÚ speje k inému politickému modelu a keď v rámci globalizácie sveta bude chcieť byť úspešná, asi bude musieť niečo zobrať z politického modelu USA.

P. Višňovský: Myslím si, že súčasná určite nie, veď tá istá by bolo praktické zastavenie vývoja spoločnosti ako takej.

Aká bude podľa vás reálna pozícia SR v EÚ?

I. Šesták: Pokiaľ Slovensko nevyužije úzku spoluprácu s krajinami V4 v rámci EÚ, bude naša pozícia veľmi slabá.

J. Líška: Na jednej strane je Slovensko malým štátom, ktorý so svojím počtom obyvateľov a ekonomickou silou nemôže zásadne ovplyvniť vývoj Európskej únie. Na strane druhej bude veľmi záležať od čelných predstaviteľov Slovenska, predovšetkým od vlády, parlamentu, ale aj prezidenta a poslancov volených do európskeho parlamentu, či sa Slovenská republika stane rovnocenným partnerom nielen pri diskusiách, ale aj pri rozhodnutiach, ktorými sa budú riešiť problémy. Sila krajiny je daná nielen matematickým zlomkom ekonomickej sily krajiny voči celku, ale predovšetkým schopnými ľuďmi, zástupcami, vládnymi činiteľmi, poslancami, ktorí dokážu diskutovať so zástupcami veľkých štátov EÚ silou argumentov rovnocenne tak, aby nás Európa musela brať do úvahy.

Ľ. Dubecký: Reálna pozícia SR v EÚ bude úmerná 5,3-miliónovému počtu obyvateľov Slovenska. Presadenie záujmov SR a využitie pozitívnych dosahov bude závisieť od schopnosti a šikovnosti vládnych predstaviteľov a zástupcov v EÚ presadzovať naše potreby a záujmy v spolupráci s ostatnými zástupcami krajín vstupujúcich do EÚ. Sme skrátka odkázaní na spoluprácu s ostatnými integrujúcimi sa krajinami.

J. Tóth: Veľmi by som sa tešil, keby bola aspoň taká, aká je pozícia porovnateľného malého štátu v USA. Ale to všetko ukáže výsledok reformy.

P. Višňovský: Formálna pozícia Slovenskej republiky bude zodpovedať príslušnému rokovaciemu poriadku, ale v reálnom svete bude vždy zodpovedať našim vyjednávacím schopnostiam a kvalifikovanosti. Postupne sa bude vyvíjať, ovplyvňovaná konkrétnymi podmienkami a bude zrejme etapovitá, veď tu budú rôzne míľniky, niektoré väčšie, niektoré menšie, napríklad prijatie Schengenských podmienok, pristúpenie k menovej únii a pod. Každý z nás si musí uvedomiť, že sa musíme prispôsobovať a pružne meniť v reálnom čase. Mladí majú obrovskú šancu, ale za najväčšiu ťažkosť považujem nedostatočnú jazykovú vybavenosť našich ľudí.

V čom vidíte plusy nášho včlenenia sa do EÚ?

I. Šesták: Očakávam od vstupu do EÚ zvýšenie rešpektovania pravidiel únie, do ktorej vstupujeme. V našej sfére to znamená, že očakávame transparentné súťaže nielen v súťažiach, kde sa na vyhodnocovaní podieľa EIB, či zástupcovia fondov PHARE alebo ISPA.

J. Líška: Aj keď SCP svojím kopírovacím a ofsetovým papierom je dnes konkurencieschopným špičkovým európskym výrobcom, je potrebné povedať, že jednotný európsky trh je pre nás maximálne zaujímavý. Navyše tento trh bude do určitej miery zhomogenizovaný, pretože na ňom budú platiť postupne rovnaké pravidlá a zásady. Rovnaké normy budú platiť aj v iných oblastiach každodenného života, čo je z pohľadu súťaže na trhu, ale aj súťaže všeobecne, veľmi potrebné. Môže dôjsť k uvoľneniu pohybu obyvateľov jednotlivých štátov, čo je nevyhnutným predpokladom na ďalší rozvoj vzdelania v jednotlivých regiónoch či už cudzích jazykov, predovšetkým anglického, ale aj odborných znalostí. Ďalej bude používaná jednotná mena v celej Európe, čo vytvorí lepší predpoklad na ekonomický rozvoj každej krajiny. Tiež predpokladám, že po určitom čase dôjde k vyrovnaniu úrovne jednotlivých regiónov v rámci Európskej únie, čím sa posilní spotrebiteľská sféra, čo bude ďalším impulzom na rozvoj ekonomiky a

techniky Európy. Tieto vplyvy považujem za rozhodujúce.

Ľ. Dubecký: Naša ratingová agentúra CRA Rating Agency, ktorá pôsobí len ako šiesta afilácia na svete jednej z najstarších ratingových agentúr Moody’s, vníma pozitívne integráciu SR do EÚ. Svojou činnosťou chce prispieť k vybudovaniu štandardného ekonomického prostredia a finančného a kapitálového trhu. Jej zámerom je pomôcť hodnoteným subjektom získať lepšie úverové podmienky, ľahší prístup k získaniu strategických investorov a ich prezentácii na svetových finančných a hospodárskych trhoch.

J. Tóth: V možnostiach pôsobenia na širšom európskom trhu, ktorý má stabilnejšie ekonomické pravidlá, ako je to u nás.

P. Višňovský: Plusov, myslím si, je oveľa viac ako záporov. Postupné vyrovnávanie úrovne bude prirodzené a samozrejmé, a postupne z toho vyplynú iné pozície k vonkajšiemu svetu.

Integračné mínusy?

I. Šesták: Vzhľadom na cenu pracovnej sily na Slovensku neočakávam z dôvodu integrácie do EÚ žiadne výraznejšie mínusy pre naše aktivity.

J. Líška: Samozrejme, s týmto vývojom súvisia určité riziká, ktoré na jednej strane závisia od spôsobu integrácie, ale na druhej strane aj od toho, či sú obyvatelia Slovenska pripravení na tvrdý konkurenčný boj. Z tohto pohľadu je veľmi potrebné, aby sme eliminovali riziká, ktoré môže priniesť spôsob integrácie, aby každý krok bol spravený so 100-percentnou istotou a aby to nebol krok do tmy. Tu vidím veľké riziko, pretože jednotlivé ministerstvá nevidia niekoľko krokov dopredu, ale vždy sa správajú tak, ako by ich čakal len ten najbližší krok, ktorý v súvislosti s Európskou úniou vykonajú. Je predovšetkým potrebné hovoriť o rizikách, ktoré súvisia:

- Obyvatelia SR žijú v trhovom prostredí len niekoľko rokov, a aj to v mnohých oblastiach ešte stále pôsobia monopolní dodávatelia a nie je vytvorené trhové prostredie (napríklad energia).

- Potrebná je komunikácia s okolitým svetom, pričom sa vyžaduje aktívna znalosť minimálne jedného, dvoch alebo troch cudzích jazykov, predovšetkým anglického. Bez znalostí cudzích jazykov nie je možná skutočná integrácia do Európskej únie.

- Predovšetkým obce, ale aj mnohé mestá nie sú pripravené z pohľadu terciárnej sféry na život v Európskej únii. Porovnajme len problematiku pitnej vody alebo odkanalizovanie odpadových vôd. Tak by sme mohli pokračovať ďalej, pretože otázok rizík pre Slovensko je veľmi veľa. Je, samozrejme, na vláde a parlamente a na každom obyvateľovi Slovenska minimalizovať tieto riziká.

Ľ. Dubecký: Keďže naša agentúra vstúpila na slovenský trh práve s cieľom pomôcť našim hospodárskym subjektom a štandardizovať finančné a ekonomické prostredie na pomery európske a svetové, nevnímame z nášho pohľadu integračný proces negatívne. Na Slovensko bude mať integrácia do EÚ iste aj určitý negatívny vplyv, ale musíme robiť všetko preto, aby plusy vždy prevažovali mínusy.

J. Tóth: Myslím si, že je to hlavne „nepripravenosť“ tak ľudí, ako aj riadiacich pracovníkov v spoločnostiach, nehovoriac už o štátnej administratíve.

P. Višňovský: Myslím si, že nejaké mimoriadne mínusy nie sú, ale určite sa postupne stratia výhody, ktoré v súčasnosti máme, nižšie náklady pracovnej sily, energií a podobne. Vyžaduje to následne absolútne racionálnu prácu čo najefektívnejšími výstupmi. Bez Európskej únie si to však neviem predstaviť. Izolovaný ostrov - štát, nemá žiadnu šancu úspešne napredovať.

Dajú sa tie mínusy vnímať ako výzva obyvateľstvu?

I. Šesták: Integráciu do EÚ jednoznačne vnímame nielen ako výzvu, ale hlavne ako obrovskú šancu pre nás. Záleží v rozhodujúcej miere na nás samotných, ako ju využijeme.

J. Líška: Ide tu o oblasti, ktoré sú pre každého z nás na jednej strane veľmi dôležité, na druhej strane sú to nové oblasti pôsobenia, a teda každý obyvateľ by to mal chápať ako výzvu pre seba a pre svoje okolie, nielen v podnikaní, ale aj v iných sférach.

Ľ. Dubecký: Jednoznačne áno. Musíme sa poučiť a vyvarovať všetkého negatívneho a zlého, čoho sa dopustili krajiny už v EÚ integrované a využiť všetky pozitívne kroky a skúsenosti a aplikovať ich na naše pomery. Môže nám to podstatne pomôcť v našej čím skoršej integrácii a priblížení sa k hospodársky vyspelým krajinám.

J. Tóth: Dajú, ešte máme trošku času, ale nie veľa a verím, že mladá generácia to využije. Náš plač nad biedou, často podporovaný aj masovokomunikačnými prostriedkami, musí vystriedať snaha o lepšie krytie podporené využitím vlastných síl a schopností.

P. Višňovský: Výziev je mnoho, medzi hlavné patrí konkurencieschopnosť našej ekonomiky.

Zmení vstup do EÚ niečo vo vašom osobnom aj profesionálnom živote?

I. Šesták: Vzhľadom na skutočnosť, že ako veľká stavebná firma v oblasti budovania dopravnej infraštruktúry sa už veľa rokov pohybujeme v prostredí otvorených medzinárodných tendrov, vstup do únie v tomto smere neprinesie pre nás výraznejšiu zmenu. Je však potrebné byť pripravení (získaním potrebných certifikátov, oprávnení a výchovou technických i rečovo zdatných manažérov), aby sme boli po zvýšení obmedzení, vyplývajúcich z voľného pohybu pracovnej sily, schopní konkurovať i na vyspelých západoeurópskych trhoch. Nesmieme tiež podceniť recesiu stavebníctva v západoeurópskych krajinách a byť konkurencieschopní voči tlaku veľkých firiem na našom teritóriu.

J. Líška: Tak, ako som už konštatoval, SCP vyváža asi 90 % svojich výrobkov na export, a teda naše výrobky a služby musia už dnes spĺňať podmienky pre odberateľov, ktoré sú v Európe bežné a samozrejmé. Členstvo SR v EÚ prehĺbi naše možnosti posilniť pozície kopírovacích a ofsetových papierov na európskom trhu papiera. Teda chápeme vstup SR do Európskej únie ako ďalšiu výzvu k prosperite

Ľ. Dubecký: Som presvedčený, že určite. Našou integráciou do EÚ sa nám všetkým otvárajú úplne iné obzory a možnosti vo všetkých sférach. Len by som bol veľmi rád, keby tých negatívnych sprievodných javov a dosahov na nás bolo čo najmenej.

J. Tóth: Ani veľmi nie. Ak sa hlásite k riešeniu dlhodobo a trvalo, nemôže vás prekvapiť realita, o ktorú ste sa snažili. A ak vás prekvapí, tak ste s tou myšlienkou nepracovali úprimne. Zmena nastane možno v tom, že už sa nebudem musieť obávať toho, že by moji vnuci museli žiť v štáte, kde vládne diktatúra proletariátu.

P. Višňovský: Myslím si, že ani nie, lebo na požiadavky a systém práce sme pripravení, sme totiž spoločným partnerom s renomovaným talianskym výrobcom Pastorfrigor Spa. Sme výrobcom chladiacich zariadení pre obchody, reštaurácie a pod.

Peter Kasalovský