Keď je ochorenie postrachom

Komentuje Ľudmila Koníková

V tomto období bývajú autobusy a električky plné kašľajúcich či smrkajúcich ľudí. Dôvod je jednoduchý, byť práceneschopným sa väčšine z nás nevypláca, aj keď z rozličných dôvodov. Sú medzi nami takí, ktorí sa jednoducho boja o svoju prácu, niektorí zamestnávatelia o chorých pracovníkov nestoja. A tak roznášajú infekciu a starajú sa o zdravotné komplikácie ďalšiemu, pomerne vysokému percentu populácie. Ďalším dôvodom nezáujmu o PN je fakt, že nemocenské poistenie u nás poskytuje niektorým zamestnancom neprimerane nízke zabezpečenie počas choroby, materskej dovolenky, alebo pri iných dávkach, ktoré z neho môžu získať. Na jednej strane sú dávky neprimerane nízke, na druhej strane výška odvodov nie je adekvátna v pomere k dávkam. Podľa slov odborníkov z analýzy makroekonomických parametrov, demografických súvislostí a finančných možností je zrejmé, že nemocenské poistenie prestáva plniť svoju funkciu, a to nielen vzhľadom na nižšie dávky. Navyše u nás existuje veľká skupina osôb, ktorá si pre pokles príjmov v čase choroby čerpá dovolenku, prípadne chodí do práce. V prvých troch dňoch pracovnej neschopnosti totiž zamestnanec dostane iba sedemdesiat percent. Nie zo mzdy, ale z vymeriavacieho základu, čo v prípade nemocenského poistenia znamená maximálne z 350 Sk dennej mzdy. Reakcia tých, čo majú bežne vyšší príjem, je jasná.

Máme však aj ďalšiu skupinu pracovníkov, ktorá si zásluhou nemocenských dávok môže vykryť pracovné príjmy a práve v tejto súvislosti často odznievajú slová o zneužívaní. Dvesto posudkových lekárov kontroluje účelnosť vynakladania finančných prostriedkov z fondu nemocenského poistenia. Zameriavajú sa najmä na oblasti, kde sa vyskytuje najviac práceneschopných. Z číselných údajov je zrejmé, že je to práve tam, kde je najvyššia nezamestnanosť, prípadne kde viacero podnikov končí a hľadá riešenia na zredukovanie nákladov. Vyzerá to tak, že náš systém nemocenského poistenia dožíva. Podstatné však je, akým smerom sa zmeny v tejto oblasti budú uberať. Podľa získaných informácií sa z nemocenského poistenia, ako jedného z podsystémov sociálneho poistenia, budú poskytovať dávky peňažného charakteru, ktorými sa poistencovi zabezpečí náhrada straty príjmu počas sociálnych udalostí krátkodobého charakteru, ako je nemocenské, ošetrovné, materská. Mal by sa zaviesť nový spôsob výpočtu nemocenských dávok, v ktorom sa má dôsledne uplatňovať previazanosť určovania výšky nemocenských dávok s vymeriavacím základom, z ktorého sa platí poistné na nemocenské poistenie. S takýmto postupom by bolo možné súhlasiť, no predsa je tu jeden problém. Počas prvých desiatich kalendárnych dní dočasnej PN by mal zamestnancovi poskytovať náhradu príjmu zamestnávateľ, teda ten, ktorému výpadok pracovníka narobí starosti v prevádzke a zaťaží ho hľadaním náhrady. A tak mi zišlo v tejto súvislosti na um, že pripravovaný návrh má od riešenia problému riadne ďalekú cestu a znamená skôr komplikácie. No a bez zbytočných komplikácií by sme sa v tejto oblasti skutočne zaobišli.