Boj s neviditeľným nepriateľom

Za posledných 20 rokov bolo identifikovaných viac ako 30 nových mikroorganizmov schopných vyvolať infekčné ochorenia. Patria k nim napríklad i mikroorganizmy vysoko virulentné (ako je napríklad vírus Ebola, vyvolávateľ väčšinou smrteľnej hemoragickej horúčky) až po rotavírusy, ktoré sú najbežnejšou príčinou detských hnačiek na celom svete. Svet stojí tvárou v tvár kríze infekčných ochorení. Slovenská republika sa ako členský štát Svetovej zdravotníckej organizácie k programu boja proti infekčným ochoreniam v plnom rozsahu pripojila. O biologických zbraniach sa hovorí aj ako o prostriedkoch dopravy na cieľ s biologickou muníciou. U nás sa v tejto súvislosti začal spomínať nákup vakcín proti pravým kiahňam, ktoré sú považované za biologickú zbraň. Vláda schválila materiál o zabezpečení očkovacích látok. Na jeho príprave sa podieľal tím expertov zo Štátneho fakultného zdravotného ústavu. Očkovanie proti pravým kiahňam (variole) sa na Slovensku vykonávalo každoročne do roku 1980 povinne. Po vyhlásení eradikácie varioly vo svete je populácia 0 až 23-ročných neočkovaná. Odporúčalo sa teda vytvoriť určitú zásobu vakcíny proti variole, ktorá bude určená osobám v najvyššom riziku infekcie (laboratórni pracovníci, priame kontakty chorých a pod.). No Slovensko by malo byť podľa ďalších informácií pripravené a schopné zabezpečiť preočkovanie celej populácie občanov, teda nielen tých, ktorí neboli očkovaní proti pravým kiahňam od roku 1980, keď sa u nás s touto činnosťou prestalo. Z hľadiska preventívnej opatrnosti a vychádzajúc z odporúčaní WHO a Európskej komisie majú byť pripravené tri varianty. Slovensku by zatiaľ nemalo hroziť reálne nebezpečenstvo, no v závislosti od stupňa ohrozenia je pripravené siahnuť po jednom z nich. V susednej Českej republike je podľa dostupných informácií dostatok zmrazených dávok vakcíny proti pravým kiahňam, ktoré pochádzajú ešte z roku 1980. Odborníci tvrdia, že vakcíny by sa mohli úspešne použiť aj v súčasnosti. Španielsko nakúpilo dva milióny dávok vakcíny proti kiahňam pre svoje vojsko pre prípad, že by došlo k biologickému útoku. Podobný krok už urobili aj ďalšie krajiny.

Podľa informácie zo Štátneho fakultného zdravotného ústavu úroveň zaočkovanosti obyvateľstva v SR proti iným ochoreniam je vysoká. Celková zaočkovanosť detí u všetkých ochorení zaradených do Imunizačného programu dlhodobo prekračuje 95 % stanovených Svetovou zdravotníckou organizáciou, v roku 2002 sa priemerná celoslovenská zaočkovanosť detskej populácie u všetkých druhov pravidelného povinného očkovania pohybovala na vysokej úrovni, v rozmedzí 98 - 99 %. Vakcinácia detí je stále zabezpečovaná v rámci pravidelného povinného očkovacieho programu, očkované sú proti diftérii, tetanu, čiernemu kašľu, osýpkam, mumpsu, rubeole, tuberkulóze a detskej obrne. Od roku 1998 bolo zavedené očkovanie detí proti vírusovej hepatitíde typu B a od roku 2000 aj očkovanie proti invazívnym hemofilovým infekciám. Vakcíny určené na pravidelné povinné očkovanie detí sú dostupné a sú hradené zo štátneho rozpočtu. Ostatné očkovacie látky, ktoré sú odporúčané na očkovanie tak detí, ako aj dospelých, sú v lekárňach a získať ich možno na základe lekárskeho predpisu ošetrujúceho lekára, prípadne na základe odporúčania epidemiológa. Podľa informácií MUDr. E. Máderovej, CSc. vedúcej sekcie epidemiológie Štátneho fakultného zdravotného ústavu v súlade s odporúčaniami Svetovej zdravotníckej organizácie (SZO) a v záujme ďalšieho zosúladenia Imunizačného programu SR s krajinami EÚ, ale najmä vzhľadom na ochranu zdravia obyvateľstva SR pred infekčnými ochoreniami sa plánuje v najbližšom čase v súlade so stanoviskom Pracovnej skupiny MZ SR pre imunizáciu postupne rozšíriť Imunizačný program o preočkovanie 13-ročných detí proti záškrtu s cieľom dosiahnuť ochrannú hladinu protilátok v dostatočnej hladine u dospelých.

Silvia Kamendyová