Prevaha pozitív vstupu do únie

Na štyridsiatom deviatom riadnom zhromaždení a celkovo 148. podujatí Hospodárskeho klubu (NEF), ktoré sa konalo vo štvrtok 20. marca, diskutovala s klubovou komunitou zástupkyňa generálneho tajomníka OSN a výkonná tajomníčka Európskej hospodárskej komisie OSN Brigita Schmögnerová. Z jej expozé na tému Dôsledky vstupu do Európskej únie na štáty V4 vyberáme podstatné časti.

Všetky štáty V4 sa na vstup do EÚ pripravovali niekoľko rokov. Teraz stojíme pred „štátnicou“ - referendom. Po vstupe sa začne normálny život a, pochopiteľne, každého zaujíma, ako bude vyzerať. Dôsledky vstupu treba analyzovať z viacerých časových horizontov: z hľadiska krátkodobého, strednodobého i dlhodobého. Budú závisieť od viacerých faktorov: predovšetkým od pripravenosti kandidátskych štátov na vstup, ale i od podmienok vstupu, teda od toho, ako vynegociovali svoje kapitoly, začnúc finančnými podmienkami na svoj vstup po prechodné obdobia atď. Pripravenosť na vstup do EÚ treba hodnotiť na všetkých úrovniach: sektora vládneho, podnikateľskej sféry, ale aj na úrovni sektora domácností.

Ako bude vyzerať proces dobiehania za priemerom Európskej únie? Tento proces je charakterizovaný počtom rokov na dosiahnutie 75 % priemernej úrovne HDP na hlavu v EÚ. Vo všetkých štátoch V4 je HDP na obyvateľa nižší ako v krajinách EÚ a proces dobiehania sa odhaduje v rozpätí od 11 do 33 rokov. Otázkou je, či bude proces dobiehania bezprostredne po vstupe do EÚ akcelerovať, alebo sa bude spomaľovať. Inou otázkou, ktorá s predchádzajúcou bezprostredne súvisí, je, akú úlohu zohrajú novopristupujúce štáty pri ďalšom vývoji EÚ, či budú motorom reforiem EÚ, alebo naopak proces reforiem vo V4 sa po vstupe do EÚ spomalí. Zmienim sa aj o fiškálnych dosahoch vstupu do EÚ a adekvátnej fiškálnej politike vlády. Rovnako dôležité je vedieť, akú politiku treba zvoliť pri zmierňovaní sociálnych vplyvov, aké budú dosahy na podnikateľskú sféru a aká bude jej schopnosť adaptácie. A napokon, čo všetko čaká po vstupe do Európskej menovej únie sektor domácností a ako sa má naň primerane pripraviť.

Beh na dlhej trati

Údaje o procese dobiehania, ktoré uviedla Európska komisia na základe prístupových ekonomických stratégií kandidátskych štátov pre východiskový rok 2000, sú nasledujúce: v Českej republike by mal proces dobiehania trvať 15 rokov, v Maďarskej republike 11 rokov, v Poľsku 33 rokov, v Slovenskej republike 20 rokov. Na porovnanie uvediem štát s najkratšou lehotou jeden rok: Slovinsko. Tieto údaje odrážajú východiskovú úroveň porovnania priemeru HDP na obyvateľa v štátoch V4 v porovnaní so 75 % priemernej úrovne HDP na hlavu v EÚ pätnástke: ČR dosahuje asi 60 % HDP (V4) a 75 % priemeru Európskej únie, Maďarsko dosiahlo 52 %, Poľsko 39 %, Slovensko 48 %. Podľa analýz Centra pre európsku reformu po vstupe do EÚ by sa mal v priemere zrýchliť anticipovaný rast pre všetky nové členské štáty. Pre štáty V4 sa odhaduje, že rast by sa mal pohybovať v rozpätí od 1 do 2 percent. Vychádza sa pritom z očakávania, že vstup do EÚ bude ďalší signál pre vstup zahraničných investícií do nových členských štátov, rozšíri sa zahraničný obchod a pod. Treba však brať do úvahy aj tú možnosť, že uvedené efekty už nebudú mať výrazné dôsledky na rast HDP, pretože mnohé z nich sa už v procese prípravy realizovali. Boli to práve štáty V4, ktoré sa v najväčšom rozsahu podieľali na vstupe zahraničných investícií a majú aj najintenzívnejší vzájomný zahraničný obchod s členskými štátmi EÚ.

Budeme motorom?

Je treba hovoriť aj o faktoroch spomaľujúcich hospodársky rast. Jedným z nich by mohlo byť zabrzdenie procesu implementácie reforiem v nových členských štátoch. Je možné očakávať, že nové členské štáty budú predstavovať motor reforiem pre „starú“ EÚ? Niektorí neoliberálni ekonómi tranzitívnych krajín dokonca vyhlasujú, že reformy treba rýchlo uskutočniť, pretože po vstupe do EÚ budeme brzdení starými členskými štátmi. Na základe merania stupňa dosiahnutých reforiem, uskutočňovaného Európskou bankou pre rekonštrukciu a rozvoj, pristupujúce štáty dosiahli najlepšie výsledky v reformných procesoch. Ukazovatele dosiahnutého pokroku v reformách zahŕňajú napríklad pokrok v privatizácii, v liberalizácii obchodu, dosiahnutý stupeň bankových reforiem atď. Na stupnici od nula po štyri podľa posledných hodnotení sa Česká republika pohybuje medzi 3+ až 4, Slovensko 2+ až 4, Poľsko 3+ až -4 a Maďarsko 3+ až -4. Mnohí upozorňujú na to, že po vstupe do EÚ môže nastať spomalenie reformného procesu, ktoré môže byť reakciou na množstvo zmien, ktoré sme za posledné roky prekonali. Prístupové zmluvy, ktoré sa budú podpisovať v apríli tohto roka, majú preto aj tzv. bezpečnostnú klauzulu, ktorú možno interpretovať ako poistku proti tomu, aby sa výrazne nespomalil reformný proces v novopristupujúcich štátoch po vstupe do EÚ. Prirodzene, sú s tým spojené aj určité riziká, pretože to dáva možnosť existujúcim členským štátom únie kedykoľvek, keď sa nazdávajú, že dochádza k určitému odkloneniu od reformného procesu a od implementácie acquis hlavne v časti spoločný trh, použiť uvedenú klauzulu. To môže mať pre tieto štáty aj negatívne dôsledky.

Plníme lisabonské závery?

Kde sa dnes štáty V4 nachádzajú vzhľadom na zámery EÚ, ktoré boli sformulované na Lisabonskom summite v roku 2000? Tie boli jasné - za desať rokov zvýšiť kompetitívnosť členských štátov EÚ tak, aby sa únia stala najkompetitívnejším celkom na svete. Členské štáty EÚ robia každoročne previerku týchto zámerov. Ukazuje sa, že členské štáty neplnia celkom tieto zámery. Najlepšie je to v „kapitole“ politika na podporu súťaživosti, pokrok sa dosiahol aj v udržateľnom rozvoji a pod. Zdá sa, že lepšie sa plnia aj zámery pri dosahovaní hospodárstva, ktoré je budované na vedomostiach (tzv. knowledge based economy ), zatiaľ slabšie výsledky sa dosahujú pri takých reformách, ako je reforma trhu práce, penzijného systému atď. Ako teda vyzerajú štáty V4 z hľadiska niektorých ukazovateľov? Pokiaľ sa merajú výsledky, ktoré sa dosiahli v reformách sociálnej sféry, v reformách trhu práce atď., nie je hodnotenie natoľko negatívne. Paradoxne oproti našim zaužívaným predstavám dosahujeme nepriaznivé výsledky vo vyššom vzdelaní - bakalárske a úplné vysokoškolské štúdium: v európskej pätnástke ho dosahovalo v roku 2001 až 21,6 % z populácie, Česká republika je na úrovni 11,6 %, Maďarsko 14 %, Poľsko 11,7 %, Slovensko iba 10,7 %. Zaostávame aj v oblasti vedy a výskumu. V štátoch EÚ výdavky na vedu a vývoj predstavujú 1,94 percenta HDP, v Slovenskej republike je to iba 0,67 percenta z HDP. Keď porovnávame počty osobných počítačov EÚ ich je 30 na 100 osôb, v SR 15, Poľsko má len 9.

Ešte horšie je to so zamestnanosťou. Európska únia, ktorá má zámer dosiahnuť zamestnanosť obyvateľstva 70 %, dnes dosahuje 63,8 %, v SR je to iba 56,7 %, v Poľsku 53,8 %. Najlepšie výsledky dosahuje Česká republika, kde zamestnanosť dosahuje 65 %.

Dôležité bude aj analyzovať a anticipovať cyklický vývoj v štátoch V4. V tejto súvislosti sa črtá otázka, či dochádza k určitej synchronizácii cyklického vývoja medzi pristupujúcimi štátmi a EÚ. Na základe viacerých analýz sa ukazuje, že v určitých smeroch sa synchronizácia hospodárskeho cyklu začína prejavovať. Najviac sa to prejavilo v maďarskom hospodárstve, ktoré je najviac prepojeným hospodárstvom v „európskej pätnástke“. Osobitne je prepojené na nemecké hospodárstvo - cez svoj vývoz a cez zahraničné investície. Zatiaľ najnižšia synchronizácia sa prejavuje v Českej republike, koeficient korelácie je blízky nule a na Slovensku a v Poľsku sa koeficient pohybuje okolo 0,54, resp. 0,41. Je to pre nás dobré alebo zlé? Keď budem o tom hovoriť z hľadiska vstupu do Európskej menovej únie, bude to veľmi dôležitý faktor posudzovania rýchlosti vstupu. Ale v tejto chvíli pri posudzovaní rastu HDP je pre nás výhodnejšie, keď sa cyklus nesynchronizuje, čiže ak sme schopní dosahovať rast napriek jeho spomaleniu v EÚ. V minulom roku všetky štáty V4 boli výrazne ťahané rastom vnútorného dopytu, ktorý sa nemusí opakovať v tomto roku. Predovšetkým v SR bude vývoj pravdepodobne vzhľadom na podstatné zníženie domáceho dopytu a pokračovanie nepriaznivého externého prostredia a nízkeho prírastku investícií podstatne nižší, ako ho odhaduje napríklad NBS.

Dotkla by som sa aj fiškálnych dosahov vstupu do EÚ a adekvátnej fiškálnej odpovede jednotlivých vlád. Podľa odhadov Medzinárodného menového fondu, uskutočneného ešte pred uzavretím rokovaní v Kodani (teda neodráža ešte možnosť zvýšenia dotácií do agrosektora do výšky 50 %), sa odhadujú fiškálne dôsledky takéto: Príspevok do rozpočtu EÚ pre štáty V4 sa bude pohybovať okolo mínus 1 až 1 1/4 % HDP ročne. Ďalším negatívnym fiškálnym dosahom bude kofinancovanie niektorých fondov. Tieto fondy budú smerovať do podnikateľskej sféry, do regiónov a pod., nie však do rozpočtu štátu. Fiškálny dôsledok by mal byť ročne asi mínus 1,5 percenta. Príspevky z kohéznych fondov budú pre rozpočty približne na úrovni plus pol percenta. Dôsledky harmonizovania niektorých daní a niektorých ciel sa odhadujú až do výšky plus 1,5 %. Čakajú nás veľké investície do infraštruktúry, ktoré sa odhadujú na pomerne vysokej úrovni asi 1,5. Fiškálne dosahy by spolu ročne mohli predstavovať 3,5 až 5 % . Ako to bude kompenzované a v akom rozsahu? Príspevky zo štruktúrnych fondov budú predstavovať pre Českú republiku viac ako 2,3 miliardy eur, pre Maďarsko asi 2,8 mld., pre Poľsko 11,4 mld., pre Slovensko 11,5 mld. eur.

Na konci rokovaní sa vyriešila aj otázka toho, aby pristupujúce štáty po vstupe do EÚ sa nestali netto prispievateľmi do rozpočtu EÚ. Zaviedla sa osobitná tzn. casch flow na prekonanie možného nedostatku prostriedkov.

Ambície sú diferencované

Ambície jednotlivých pristupujúcich štátov o tom, kedy vstúpiť do EMÚ, sú diferencované a dokonca sú rozdiely medzi tým, čo si myslia jednotlivé vlády, a tým, čo si myslia ich centrálne banky. Česká vláda, ktorá si urobila dosť podrobnú analýzu dôsledkov vstupu do EMÚ, je veľmi opatrná. Opatrnejšia ako Česká národná banka. Poľská vláda nie je až natoľko opatrná, ale uvedomuje si aj isté riziká, maďarská vláda sa správa približne rovnako. V programovom vyhlásení vlády SR sa hovorí, že do Európskej menovej únie vstúpime v roku 2006.

Aké budú plusy a mínusy vstupu do EMÚ? Akú adekvátnu politiku zvoliť, aby sme eliminovali alebo aspoň zmierňovali mínusy a naopak, aby sme podporili pozitívne stránky vstupu do Európskej menovej únie? To, čo nás predovšetkým musí zaujímať, je, aký bude mať vstup do Európskej menovej únie vplyv na náš základný zámer: dobiehanie priemeru únie HDP na hlavu. Chcem zdôrazniť, že otázkou nie je, či chceme ísť do Európskej menovej únie alebo nechceme. Zobrali sme na seba záväzok vstupu do EMÚ s určitým odkladom na prijatie eura. Otázkou je, ako dlho bude toto odkladové obdobie trvať a ako budeme na vstup do EMÚ pripravení. Opäť existujú dva scenáre: prvý scenár „čím skôr“ a druhý, ktorý hovorí, že sa treba starostlivo pripraviť a až potom do EMÚ vstúpiť. Aké sú teda výhody a nevýhody scenára „čím skôr, ako sa len dá“? Výhody tohto rýchleho scenára sú veľmi dobre známe. Po vstupe do EMÚ sa zníži volatilita menovej jednotky, klesne riziková prirážka, ktorej pokles sa už do značnej miery odrazil aj teraz na znižovaní úrokových sadzieb. Predpokladá sa, že by to malo pozitívny vplyv na znižovanie dlhodobých úrokových sadzieb, zvýšila by sa celková stabilita podnikateľského prostredia.

A aké sú nevýhody veľmi rýchleho a nedobre pripraveného vstupu do EMÚ? Hlavným problémom je riziko výrazného spomalenia reálnej konvergencie, reálneho dobiehania úrovne HDP na hlavu v EÚ. Predpokladom vstupu do EMÚ je nominálne dosiahnutie úrovne Maastrichtských kritérií. Konvergentné kritériá, ktoré sú dobre známe, sa týkajú verejného deficitu, dlhu, inflácie a dlhodobých úrokových sadzieb. Čo je najväčším otáznikom, to je otázka znižovania fiškálneho deficitu a znižovanie inflácie. Výsledky priemeru ročnej inflácie všetkých štátov V4 v roku 2002 okrem Maďarska a čiastočne aj Slovenska sú blízko bechmarku, ktorý je v EMÚ. Za posledné roky došlo k výraznému poklesu inflácie vo V4. Ale čo sa stane po vstupe do EÚ? Odhaduje sa, že dôjde k pomerne značnému rastu cenovej hladiny. Tento nárast sa odhaduje diferencovane pre všetky asociované štáty v rozsahu 1 až 7 %. Na nižšej úrovni pre štáty V4 a na vyššej úrovni pre ostatné pristupujúce štáty. Prečo? Ceny produkcie produktov, ktoré sú obchodovateľné v zahraničí, ťahajú za sebou aj ceny produkcie, ktorá nie je obchodovateľná v zahraničí. To znamená, že ak vzrastú ceny exportnej produkcie, budú ťahať za sebou aj ceny ostatnej produkcie. No a prečo by mali rásť ceny exportu? Vyššie exportné ceny budú odrážať vyššiu kvalitu produkcie, ale aj zdraženie vstupov. Ďalšie kroky pri liberalizácii tých cien, ktoré ešte nie sú úplne liberalizované, budú mať tiež vplyv na rast cien. Predpokladáme, že ďalej vzrastú aj mzdy, čo sa odrazí na raste cien. Ak tieto faktory dáme dohromady, ukazuje sa, že aj tie štáty, ktoré dnes majú relatívne dobrú východiskovú bázu, v priebehu nasledujúcich 2 až 4 rokov, čiže v krátko- a strednodobom horizonte, budú musieť čeliť výraznému nárastu inflácie.

Pokiaľ ide o rozpočtové východisko, uvediem len rok 2001, pretože za vlaňajší rok máme zatiaľ iba odhady, situácia je nasledujúca: Deficit verejných financií - Česká republika -6 % HDP, Slovenská republika -4 %, Poľsko -5,5 %, Maďarsko -4 %. Ani jedna krajina nedosahuje predpisovanú úroveň 3 % z HDP. Ak k tomu pripočítame predpokladané fiškálne dosahy vstupu, je zrejmé, že budeme veľmi ďaleko od želaného cieľu 3 %. Je teda možné nasadiť takú politiku (fiškálnu a menovú politiku), aby sme v priebehu dvoch rokov dosiahli požadovanú hranicu? Odpoveď znie áno, všetko je možné. Je to však žiaduce? Čo by to znamenalo? Znamenalo by to také výrazné zníženie výdavkov rozpočtu a spomalenie hospodárskeho rastu, ktoré by proces približovania k EÚ podstatne spomalilo. Potrebné je preto nájsť taký scenár, aby dosahy konvergencie k Maastrichtským kritériám boli z hľadiska dobiehania čo najmenšie.

Po vstupe do EMÚ štát stráca možnosť používať kurzovú politiku. Preto si treba položiť otázku, či neexistujú aj iné mechanizmy, ktoré by mohli nahradiť tento nástroj. Vo všeobecnosti odpoveď znie áno, existujú, ale, žiaľ, nemožno hovoriť, že v podmienkach V4 sú naozaj účinné. Čo mám na mysli? Pokiaľ by boli také nástroje ako mzdy, pracovná sila, kapitál dostatočne mobilné, dali by sa tieto nástroje použiť ako náhradné nástroje. To však zatiaľ nie je prípad štátov V4.

Vráťme sa k synchronizácii hospodárskeho cyklu. Čo sa stane, keď vstúpime do EMÚ a tieto cykly nebudú celkom synchronizované? Bude to mať v dôsledku asymetrických šokov veľmi vážne dôsledky na vývoj hospodárstva. Asynchronizácia cyklického vývoja má negatívne dosahy, pokiaľ štát nemá iné nástroje, ktorými by ich negoval. Aj uváženie tejto súvislosti musí byť súčasťou dôveryhodnej stratégie prípravy na vstup do EMÚ, ktorá musí zahŕňať primeranú fiškálnu politiku, politiku znižovania inflácie, vývoja úrokového kurzu a vhodné nastavenie kurzu na moment vstupu do EMÚ.

Je dnešný Pakt stability a rastu EMÚ, ktorej sa máme čoskoro stať členmi, udržateľný? Treba si uvedomiť, že hneď po vstupe do EÚ začne pre nás platiť kritérium 3-percentného fiškálneho deficitu. Bude teda treba vynegociovať cestu postupnej stabilizácie verejných financií. V rámci Paktu stability, ktorý sa ide inovovať, aby bol flexibilnejší, sa predpokladá ročné zníženie deficitu o 0,5 % pre súčasných členov, ktorí nedosiahli vyrovnané finančné hospodárenie. Pre nové štáty si treba uvedomiť, že každé skoky o dve-tri percentá v krátkom čase sú bez negatívnych dôsledkov na rast ťažko realizovateľné. V inovovanom Pakte stability sa pri určovaní deficitu bude eliminovať vplyv cyklu, bude sa narábať so štruktúrnym deficitom, čo je oveľa lepšie meradlo. V prípade štátov, ktoré nie sú veľmi zadlžené, bude umožnené aj určité uvoľnenie základného cieľa, teda oddialenie dosiahnutia vyrovnaného rozpočtu.

Sociálna oblasť najrizikovejšia

V hodnoteniach štátov V4 okrem ČR je najviac kritizovaná úroveň zamestnanosti a úroveň nezamestnanosti, ktorá je najhoršia v Poľsku a v SR. Maďarsko má v tejto chvíli najnižšiu mieru nezamestnanosti - pod 6 %. Otázkou je, ako sme pripravení riešiť tento problém. Problémom nie je len nezamestnanosť, mzdová úroveň, ale aj rozdiely medzi regiónmi. Regionálny rozvoj všetkých štátov V4 je zlý, najhoršie je na tom Poľsko (z hľadiska počtu regiónov, ktoré patria medzi najchudobnejšie regióny v klasifikácii EÚ). Podľa tejto klasifikácie Poľsko bude mať až 14 regiónov zaradených medzi najchudobnejšie regióny, Maďarsko bude mať 4, Slovensko je tam zaradené celé. Najlepšie je na tom Česká republika, ktorá nebude mať ani jedno mesto medzi najchudobnejšími regiónmi. Medzi najbohatšie regióny však nepatrí ani jeden región z členských štátov V4. Rizikový je aj ďalší aspekt - migrácia. Zatiaľ stále počúvame, že sa staré členské štáty boja, že bude veľká migrácia. Už menej hovoríme o tom, aké bude mať dôsledky migrácia pre nás. Myslím si, že by sme konečne mali začať vážne hovoriť o negatívnych dôsledkoch migrácie na pristupujúce členské štáty. Zvyčajne sa hovorí o dôsledkoch úniku kvalifikovanej pracovnej sily. No dnes si začíname uvedomovať, že bude aj únik menej kvalifikovanej pracovnej sily. Aké to bude mať pre nás dôsledky? Dosť značné: napríklad na podnikateľskú sféru, veď už dnes mnohí majú problémy zohnať kvalifikovaných ľudí v niektorých profesiách. Vzniknú ešte výraznejšie štruktúrne nedostatky na trhu práce. Bude to mať aj dôsledky pre fiškálny vývoj štátu. A to v dvoch smeroch: Jednak ľudia, ktorí sú zamestnaní, vytvárajú hodnoty, ktoré sa zdaňujú, to znamená, že budú nižšie príjmy do štátneho rozpočtu. Keďže všetky štáty V4 začínajú mať ťažkosti so starnutím obyvateľstva, bude to znamenať, že miesto toho, aby mladí ľudia prispievali vo väčšom rozsahu na penzijný systém, budú prispievať do neho. Z migrácie hosťujúce štáty naopak budú profitovať: budú mať vyššiu kvalifikovanú silu, budú mať príjmy do rozpočtu, budú mať príjmy do penzijného systému.

Pochopiteľne, výhod vstupu do EÚ je viac ako negatív. Pre podnikateľský sektor to znamená väčší trh, znížené náklady z rozsahu výroby, nulové clá, prípadne výhody z úplného odbúrania predovšetkým tarifných obmedzení. Bude to mať pozitívny vplyv na úrokové sadzby. Treba si však uvedomiť, že podnikateľská sféra bude vystavená väčšej súťaži. Táto súťaž bude daná tým, že sa staneme členmi colnej únie, ktorá bude mať podstatne väčší rozsah. Ďalej môžeme očakávať, že podnikateľská sféra bude vystavená prirodzenému tlaku rastu niektorých nákladov. Evidentne budú rásť mzdy, budú rásť aj niektoré ceny, budeme svedkami aj ďalšieho zhodnocovania našich národných mien, čo bude mať dôsledky na exportnú výkonnosť. Bude to stabilnejšie prostredie, v ktorom sa evidentne bude zlepšovať infraštruktúra aj pre podnikateľskú sféru, ale kde budú aj výraznejšie požiadavky na ňu, aby sa prispôsobila pravidlám hry v EÚ.