Čakanie na krok zblíženia sa

Kvalitné technické vzdelanie nie je predsa iba vecou univerzít

Technické profesie sú v súčasnosti neprávom nedocenené. Verejnosť ani podnikateľská sféra teraz nevníma čoraz naliehavejšiu potrebu prípravy odborníkov pre hospodársky dôležité odvetvia. S tým súvisí neadekvátne odmeňovanie, ale aj pracovné podmienky. Zamestnávatelia začínajú ťažšie získavať nových inžinierov. Ešte väčším problémom je dlhšie ich udržať v našich firmách. Najmä odborníci strednej generácie už chýbajú. Atraktívne, ale už saturované odbory, zdanlivo sľubujúce potenciál vyšších zárobkov, sú pre technickú prax nepoužiteľné. Ciele priemyslu sa líšia od hlavného poslania univerzít. V propagácii a skvalitňovaní technického vzdelávania však obidvoch partnerov spája spoločný záujem. Vplyv praxe na prípravu inžinierov je u nás veľmi limitovaný. Obmedzuje sa na zastúpenie v pracovných akreditačných skupinách alebo na externú výučbu. Prírodovedný základ považujú priemyselní partneri za dostatočný. Niektorí naši podnikatelia kritizujú všeobecnejšiu vysokoškolskú prípravu na budúcu profesiu. Moderné univerzity však pestujú schopnosti vyššieho radu, ktoré študentom zostanú, aj keď zabudnú väčšinu faktov. Nesústreďujú sa na konkrétne riešenia, ktoré sa krátkodobo považujú za optimálne a prinášajúce čo najhospodárnejšie výsledky. Progresívne firmy si úzke špecializácie zabezpečujú vlastným doškoľovaním. Vo vyspelom zahraničí sa skôr využíva

odborný potenciál

univerzít a ich na tento účel špecializované strediská celoživotného vzdelávania. V našich podmienkach sa na tieto útvary školy obracajú skôr zahraničné firmy, z našich podnikov tie prosperujúcejšie. Spolupráca pomáha obidvom zúčastneným stranám. Zlepšuje vzájomné poznanie a umožňuje reagovať na meniace sa potreby praxe. Poznanie ako produkt výskumnej činnosti poskytuje najmä ekonomickú silu.

Nové technológie ako výsledok kvalitného výskumu sú hlavným predpokladom nielen materiálneho, ale aj duchovného rozvoja spoločnosti, založenej na poznaní. Krajiny Európskej únie vynakladajú na výskum ako strategický nástroj 1,8 % z HDP. Šesťkrát menší rozpočet na výskum u nás zaraďuje vedu a techniku iba do tolerovanej, dokonca ani nie perspektívnej kategórie. Bez úspešného vývoja sa však máloktorej firme podarí presadiť v globálnej ekonomike. Výskumná činnosť univerzít má pritom ďalej od trhu. Rieši voľnejšie termínované úlohy, systémy a situácie zvyčajne nezávislejšie od ekonomického efektu. Navyše, výsledky sú publikovateľné, keďže väčšinou nesúvisia s chránenými technológiami. Dnešné, zväčša individuálne kontakty s priemyslom sa žiada povýšiť na profesionálnu úroveň. Združené vedecké pracoviská s progresívnymi rezortnými výskumnými ústavmi už na univerzitách existujú. Využívajú spoločné laboratóriá, sofistikovanejšie zariadenia a intelektuálny potenciál škôl. Dokonca

platia štipendiá

doktorandom, čím spätne posilňujú kvalifikačnú skladbu univerzity. Kvalite technickej prípravy nepomôžu zjednodušené odporúčania na rozličných diskusných fórach najmä tej časti podnikateľskej sféry, ktorá vzdelanie pokladá za obyčajný tovar. Rozvíjajú ho podpriemerne platení pedagógovia, paradoxne s nadštandardnou kvalifikáciou. V skromných učebniach aplikujú moderné vzdelávacie technológie. Výskumu neprospievajú ani závery rôznych komisií. Rozhodujúci vplyv v nich, podobne ako v spoločnosti, majú skôr humanitne a prírodovedne orientované osobnosti. Technickej praxi prospešné výsledky

sa ešte dnes dosahujú systematickou prácou v tichu laboratórií, vybavených nie práve najmodernejšou technikou. V týchto podmienkach s minimálnymi nákladmi univerzity pripravujú aj špičkových odborníkov, z ktorých sa čoraz viac, žiaľ, presadzuje v zahraničných firmách alebo v ich pobočkách u nás. Univerzity dnes ponúkajú našej podnikateľskej sfére kancelárie pre styk s priemyslom.

Už vytvorené vedecko-technologické parky, ústavy konkurencieschopnosti a inovácií sú pripravené transferovať nové poznatky do výroby. Pri zvyšovaní výkonnosti hospodársky dôležitých odvetví univerzity teda predpokladajú užšiu spoluprácu s priemyslom a nie iba všeobecne deklarovanú podporu.

Prof. Ing. Ján Bujnák, CSc.

rektor Žilinskej univerzity