Prečo Áno Európskej únii (30 - 32)

Je najlepší model z možných

V ďalšom pokračovaní ankety Hospodárskeho klubu (NEF) Prečo Áno Európskej únii prezentujú svoje názory Jozef Csáky, predseda predstavenstva a prezident Kooperativy poisťovne, a. s., viceprezident Slovenskej asociácie poisťovní, Róbert Baumgartner, konateľ, ARB Slovakia, spol. s r. o., a Pavol Hamžík, bývalý vicepremiér.

Máte odhad na výsledok referenda o vstupe SR do EÚ?

J. Csáky: Referendum potvrdí veľký záujem občanov o náš vstup do Európskej únie. Myslím, že aj percentuálne to bude jasné áno za vstup.

R. Baumgartner: Verím, že väčšina obyvateľstva sa vysloví za vstup do Európskej únie. Prvým predpokladom je dostatočné politické vedomie národa, že sa naši obyvatelia na referende zúčastnia. Nesúhlasím s názormi, že náš mladý štát je natoľko vyspelý, že je schopný konečne samostatnej existencie. Časť svojej suverenity budeme nevyhnutne musieť podriadiť spoločným záujmom, ale som presvedčený, že prínos zo zjednotenej Európy bude niekoľkokrát väčší.

P. Hamžík: Predpokladám, že pôjde o naše prvé platné referendum s účasťou na úrovni okolo 70 % s tým, že približne 75 až 80 % zúčastnených na referende sa vysloví za vstup našej republiky do Európskej únie.

Bude EÚ rozšírená podľa časového plánu v januári, resp. v máji 2004?

J. Csáky: Pokiaľ viem, orgány EÚ stanovili termín prijatia nových členov na máj 2004. Neskorší termín by zneistil politikov, ale aj občanov najmä v tých krajinách, kde silnejú obavy zo vstupu. Myslím si, že predstavitelia únie si to uvedomujú. Nakoniec, napriek všetkým zložitostiam procesu rozšírenia, rozhodnutiam prijatým po komplikovaných rokovaniach, nakoniec v únii vždy prevážila spoločná vôľa po rozšírení. A iste aj vedomie, že nové štáty nepredstavujú len ekonomickú „záťaž“ (zvýšenie výdavkov rozpočtu v súvislosti so vstupom je takmer zanedbateľné), sú zároveň významným faktorom novej ekonomickej dynamiky únie. Časový plán prijatia by skôr mohlo ohroziť neúspešné referendum v niektorej z kandidátskych krajín či nesplnenie kritérií nevyhnutných na vstup do únie.

R. Baumgartner: Summit v Kodani dal niekoľko odpovedí. Diskusie okolo prideľovania a rozdeľovania finančných prostriedkov do štrukturálnych a Kohézneho fondu mali za následok oficiálny posun termínu vstupu kandidátskych krajín do Európskej únie z pôvodne plánovaného 1. 1. 2004 na 1. 5. 2004. Osobne som presvedčený, že v máji 2004 sa aj my staneme občanmi EÚ.

P. Hamžík: Vzhľadom na nevyhnutný ratifikačný proces bol podľa môjho názoru 1. máj 2004 stanovený ako realistický termín vstupu dnešných kandidátskych štátov do EÚ. Nepoznám dôvod, ktorý by tento termín spochybňoval.

Aká bude v tom čase Európa a jej vzťahy so Spojenými štátmi?

J. Csáky: Na túto, ako aj ďalšie dve otázky (o vnútornej reforme EÚ a jej novej podobe), iste kvalifikovanejšie odpovedia odborníci na medzinárodné vzťahy. Preto len dve-tri poznámky: „Tvár“ súčasnej Európy, uvažujem o nej v širšom pojme, nielen ako o štátoch dnešnej európskej pätnástky, sa utvárala celé stáročia, v tom minulom, dvadsiatom, ju najviac poznačili dve svetové vojny a dve zničujúce ideológie: fašizmus a komunizmus, potom postupná vojenská a technologická dominancia USA (pokiaľ ide o západnú Európu) a politicko-ekonomický diktát ZSSR a z neho vyplývajúce technologické zaostávanie východnej Európy. Európa si teda znova hľadá svoju stratenú identitu: okrem ekonomiky k jej novej podobe bude patriť aj nová duchovná a kultúrna identita a k jej utváraniu prispejú výrazne aj štáty, ktoré sa pripravujú vstúpiť (teda aj Slovensko). A pokiaľ ide o vzťah k USA, zjednotená Európa sa bude snažiť dosiahnuť ekonomicky rovnocennejšiu pozíciu, a postupne sa zrejme aj „oddeliť“ od toho politického, hospodárskeho a možno aj vojenského modelu, ktorý predstavujú USA, a ktorý sa dnes (možno oprávnene) javí ako „najlepší z možných“.

R. Baumgartner: Vzťahy EÚ a USA sú poznamenané niekoľkými kolíziami v hospodárskej oblasti, ako aj nevyhnutnou spoluprácou v rámci NATO. Dominancia USA v rámci NATO však nedáva nárok na hegemóniu v ekonomickej sfére. EÚ má právo zlepšovať svoje postavenie a posilňovať politickú váhu. Nakoľko však súčasná Európa nie je pripravená na ďalšie náklady v súvislosti s vlastným obranným systémom, je nutné sa navzájom rešpektovať a uvedomiť si, že bez amerických finančných prostriedkov by neboli možné mnohé misie aj na európskom kontinente.

P. Hamžík: Európu zmení až vstup a pôsobenie nových členov v Európskej únii. Noví členovia budú vystupovať sebavedomejšie než dnes, keď sa o plnení kritérií a vstupe rozhoduje bez nich. Získajú nielen povinnosti a práva člena, ale aj slobodu otvorene prejavovať svoje názory a presadzovať svoje záujmy bez obmedzení, ktoré boli spôsobené ich postavením v prístupovom procese (nejde o kritiku tohto postavenia, ale o fakt, ktorý má svoju logiku). Možno predpokladať užšiu spoluprácu, lepšiu a efektívnejšiu koordináciu krokov na presadzovanie záujmov štátov z regiónu V4 a užšiu koordináciu v rámci širších regionálnych zoskupení (napríklad V4, Benelux, Škandinávia a pod.). Noví členovia budú vplývať na vyvážené vzťahy s USA, budú tlačiť a presadzovať jasné a čitateľné európske stanoviská k aktuálnym zahraničnopolitickým otázkam. Zároveň bude musieť dôjsť k položeniu základu spoločnej zahraničnej politiky EÚ. Ale pozor! USA sa nesmie ani náznakom stať „nepriateľom“. Životnou potrebou

Európy a USA je budovať vzájomne výhodné a partnerské ekonomické a politické vzťahy, ktoré jediné môžu viesť k rovnováhe procesu globalizácie. Predpokladám, že k takémuto vývoju a chápaniu súvislostí prispejú aj noví členovia EÚ.

Zaznamená Európska únia dovtedy „vnútornú reformu“?

R. Baumgartner: Už dlhší čas sa ozývajú hlasy na vylepšenie súčasného fungovania EÚ. Či už ide o rozsah legislatívy, rozbujnený administratívny aparát alebo zdĺhavosť rozhodovacích procesov. Nakoľko je celé zoskupenie vo vývoji už vlastne od svojho vzniku (vznik EHS sa datuje do roku 1957) a skupina šiestich zakladajúcich členov sa v roku 1998 rozrástla na dnešných 15, je normálne, ak sa európska integrácia prispôsobuje novým podmienkam a očakávané pristúpenie ďalších desiatich štátov naraz prinesie nové názory a výzvy presahujúce hranice dnešnej EÚ.

P. Hamžík: Vnútorná reforma EÚ je dlhodobý proces. Bude pokračovať i po ukončení činnosti Konventu o budúcnosti EÚ, ktorý rokuje v Bruseli, a to aj po pripravovanej medzivládnej konferencii EÚ, ktorá naň nadviaže a prijme príslušné rozhodnutia. Z nášho pohľadu je dôležité, aby sme ako noví členovia EÚ prezentovali jasné stanoviská, ktoré povedú k ekonomickej efektivite a politickej súdržnosti únie.

Bude po nej jestvovať stále tá istá Európa?

R. Baumgartner: Ako som už uviedol, tá istá EÚ mení svoju tvár v prístupových obdobiach. Nadchádzajúci rok 2004 nemá v jej histórii paralelu (zväčšenie rozlohy o 34 %, prírastok obyvateľov a rôznorodosť historického bohatstva). Rozšírenie je politickou záležitosťou, o zjednotenie európskeho kontinentu, ktorý bol po druhej svetovej vojne umelo rozdelený na dva tábory. Jeho kvalitou je aj skutočnosť, že európsky sociálny model nezabúda na ľudí.

P. Hamžík: Po rozšírení o nových členov bude EÚ fungovať podobne ako dnes, s postupom času (v horizonte desaťročí) sa bude meniť na politicky integrovaný celok. Prinútia ju k tomu procesy súvisiace s globalizáciou, predovšetkým snahy o ekonomické presadenie sa v týchto procesoch. Európa sa bude musieť viac zasadiť o ovplyvňovanie vývoja v celosvetovom meradle podľa jej predstáv, založených na európskych kultúrnych, ekonomických, spoločenských a politických tradíciách. Bude musieť mať ambíciu stať sa jedným z rozhodujúcich svetových hráčov. Stať sa veľmocou so všetkým, čo k tomu v novovytvárajúcej sa situácii vo svete patrí.

Aká bude podľa vás reálna pozícia SR v EÚ?

J. Csáky: Nepatrím k euroskeptikom, nemyslím si, že v tomto „superštáte“ sa Slovensko celkom stratí, že nás eurobyrokrati celkom pohltia. Som presvedčený, že naša reálna pozícia v EÚ sa bude odvíjať od našej vlastnej schopnosti čo najefektívnejšie sa zapojiť do jej činnosti aj tým, že do jej orgánov a inštitúcii ponúkneme špičkových odborníkov, že sa dokážeme aj ľudsky odpútať od našej historickej záťaže „malosti“, že sa ešte pred vstupom budeme snažiť vyrovnať s korupciou, klientelizmom, aj stále nedostatočne prepracovanými legislatívnymi a ekonomickými pravidlami, teda všetkým tým, čo nám orgány únie oprávnene vyčítajú. Ak by sa to nepodarilo, znížilo a oslabilo by to v máji 2004 našu „štartovaciu pozíciu“ pri vstupe.

R. Baumgartner: Geografická poloha Slovenska je uprostred Európy, čo vlastne samo osebe evokuje myšlienku nebyť bielym fliačkom na mape. Sme strategickým prepojením medzi Rakúskom a Ukrajinou a Ruskom. U nás sa raz dokončí diaľničné prepojenie smerujúce zo západu na východ, čo by mohlo v relatívne krátkom časovom horizonte slúžiť na komerčné účely. Takže okrem zrejmých negatívnych dosahov hneď po vstupe, treba sa stotožniť s pozitívnym myslením a myslieť aj na nasledujúce generácie a možnosti, ktoré sú pred nimi.

P. Hamžík: Svoju reálnu situáciu v EÚ a integrujúcej sa Európe bude môcť SR ovplyvňovať len cez úzku koordináciu postupov spolu s ostatnými malými a stredne veľkými členskými štátmi, ktoré majú obdobné záujmy a potreby. Tieto sa však budú postupom času s postupujúcou politickou integráciou kontinentu modifikovať a meniť.

V čom vidíte plusy nášho včlenenia do sa do EÚ?

J. Csáky: Slovenské poisťovníctvo, podľa môjho názoru, sa prostredníctvom majoritných vlastníkov najväčších poisťovacích spoločností v značnej miere vlastne už včlenilo do európskeho poisťovníctva. Kooperativa od roku 1997 patrí do silnej európskej poisťovacej skupiny Wiener Städtische Gruppe a pri svojich poisťovacích službách využíva jej skúsenosti, uvádza na poistný trh produkty, ktoré sú porovnateľné s produktmi v krajinách únie. Rovnako alebo podobne postupujú aj iné poisťovacie spoločnosti, ktoré sú súčasťou iných európskych poisťovacích skupín. Zo širšieho hľadiska veľkým integračným plusom pre Slovensko bude predovšetkým to, že zaniknutím hospodárskych a politických hraníc podstatne stúpne obchod, ekonomická činnosť malých a stredných podnikov, a tým aj prosperita veľkých skupín obyvateľstva. Rozšírením EÚ vznikne najsilnejšia a najväčšia integrovaná hospodárska oblasť, ktorej sila bude mať vplyv na ekonomiku každej členskej krajiny. Slovensko so súčasným nárastom hrubého domáceho produktu 3,2 % (čo je vyšší rast ako priemer EÚ) má teda veľmi dobré šance stať sa dynamicky sa rozvíjajúcou ekonomickou oblasťou. Určite to bude viesť aj k zníženiu miery nezamestnanosti, väčšej ekonomickej sile, čo sa následne prejaví aj v poisťovníctve, zvlášť v náraste životného poistenia. Rád by som zdôraznil aj skutočnosť, o ktorej sa v súvislosti s integráciou menej hovorí, ale považujem jej plusy za zvlášť významné pre našu budúcnosť. Je to voľný pohyb finančných služieb, čo znamená, že akýkoľvek peňažný ústav každej členskej krajiny bude môcť poskytovať finančné služby na území iného členského štátu bez toho, aby k tomu potreboval zvláštne povolenia, a kontrolu nad týmito službami bude vykonávať dozor podľa sídla spoločnosti. V praxi to znamená, že po našom prijatí do EÚ bude môcť napríklad nemecký alebo holandský peňažný ústav priamo poskytovať služby slovenským subjektom bez toho, aby tu musel založiť svoju pobočku alebo použiť sprostredkovateľa. Bude to samozrejme platiť aj opačne, čiže aj naše peňažné ústavy budú mať možnosť uspokojiť nároky klientov z ostatných členských štátov. Donúti ich to tak ustavične zvyšovať kvalitu poskytovaných služieb, zosúladiť ceny a pomôže to slovenskému trhu v tom, aby sa u nás aj v oblasti finančných služieb udomácnila prax členských štátov únie.

R. Baumgartner: Nepochybným prínosom je možnosť čerpania prostriedkov únie v oblasti rozličných rozvojových projektov, ktoré napomôžu rozvoj infraštruktúry na Slovensku. „Europanizácia“ bude zvyšovať nároky na kvalitu administratívy nášho štátu, ktorá nemá najlepšiu povesť a vysoký politický štandard nie je doménou našich predstaviteľov. Naša firma pracuje v oblasti stavebníctva. Prínosom pre moju profesiu je zjednocovanie technických noriem a predpisov, čo sa prirodzene týka aj priemyselnej výroby. Lepšie legislatívne prostredie nepochybne zvýši percento a dlhodobosť zahraničných investícií na Slovensku, čoho prirodzeným vyústením by mal byť rozvoj domáceho malého a stredného podnikania.

P. Hamžík: Bezprostredne po vstupe SR do EÚ sa podľa môjho názoru naša situácia výrazne zlepší tým, že budeme patriť do spoločenstva štátov, kde platia presne stanovené pravidlá smerujúce k zlepšeniu sociálneho a ekonomického postavenia našich občanov, ktoré zaručujú presadzovanie a dodržiavanie základných práv a slobôd a demokratického fungovania spoločnosti a budúcnosti bez priamych ohrození bezpečnosti nás všetkých. V podnikateľskej sfére vidím jasný prínos v štandardnosti prostredia pre fungovanie trhovej ekonomiky a jej mechanizmov. Prístupový proces túto štandardizáciu, ktorá sa začala na počiatku 90. rokov, výrazne urýchlil.

Integračné mínusy?

J. Csáky: Kooperativa vznikla ako prvá súkromná poisťovňa na Slovensku po zrušení štátneho poisťovacieho monopolu, a na trhu sa mohla presadiť výlučne kvalitou ponúkaných produktov, šírkou služieb pre svojich klientov. Konkurenčné prostredie, ktorého sa obáva väčšina slovenských firiem, bolo samozrejmosťou našej každodennej práce. Obstáli sme v ňom (vlani nás ocenili ako poisťovňu roka) a tak verím, že sa nám bude rovnako dariť aj v integračnom prostredí európskeho poisťovníctva.

R. Baumgartner: Zmeny, ktoré pre nás vstup do EÚ prinesie, nepovažujem ani tak za mínusy ako za výzvy. Myslím, že vstup bude katalyzátorom globalizačných procesov pre slovenské hospodárstvo a definitívne dokončenie transformačného procesu. Už teraz vidno, že pozvánky na vstup do NATO a do EÚ signalizujú investorom zlepšenie ekonomického a legislatívneho prostredia na Slovensku. Z hľadiska nášho malého podniku vidím negatívum hlavne v oblasti získavania aktuálnych informácií. Osvojenie si novej odbornej problematiky vyžaduje určitý čas, a preto si myslím, že okamžitou pomocou by bola napríklad širšia ponuka školení organizovaných profesijnými zväzmi.

P. Hamžík: Osobne to neberiem ako mínus, ale je zrejmé, že sa budeme po vstupe do únie musieť zaoberať zmenou chápania našej identity, ktorá sa stane kombináciou národnej a európskej. Postupne sa budú prvky spoločnej európskej identity posilňovať. V ekonomike je a bude problémom predovšetkým konkurencieschopnosť našich podnikov.

Dajú sa vnímať tie mínusy ako výzva obyvateľstvu?

J. Csáky: Bolo by lepšie, keby sa výzvou pre nás stali skôr integračné plusy, a tie budú určite po našom vstupe do únie prevažovať.

R. Baumgartner: Prirodzene. Slovensko môže očakávať podobný pokrok ako iné členské krajiny po vstupe. Určite nepôjde o okamžitý zázrak, ale musím spomenúť postupný rozvoj malého a stredného podnikania, zmeny v oblasti poľnohospodárskej výroby, prínos pre študentov, ktorí budú môcť v značnom rozsahu využiť štipendiá a študovať na univerzitách v iných krajinách. V rámci prípravy na vstup sa teraz budeme musieť predovšetkým dôsledne pripraviť na čerpanie finančných prostriedkov od prvého dňa vstupu do únie, na čo zostáva maximálne rok.

P. Hamžík: Výzvou sú ako plusy, tak aj mínusy. Plusy treba v tejto plusovej rovine udržať a mínusy postupne zvládať a meniť na plusové hodnoty.

Zmení vstup do EÚ niečo vo vašom osobnom a profesionálnom živote?

J. Csáky: Ľahšie sa mi bude cestovať bez zdržiavania sa na hraniciach a menej často (aspoň dúfam) budem musieť po našom vstupe do únie svojim zahraničných partnerom vysvetľovať základné fakty o Slovensku.

R. Baumgartner: Členstvo v EÚ sa dotkne života každého z nás z pracovnej aj osobnej stránky. Pre tú pracovnú oblasť je teraz posledná možnosť pripraviť si analýzu a ohodnotiť silné a slabé stránky. Slovenskí podnikatelia totiž postupne stratia cenovú konkurenčnú výhodu a budú sa musieť naučiť presadzovať vysokou produktivitou výroby a kvalitou, inováciou, starostlivosťou a zákazníckym servisom.

P. Hamžík: Profesionálne bude členstvo SR v EÚ znamenať naplnenie snáh, na ktorých som sa podieľal posledných viac než desať rokov, čo ma uspokojuje. Predovšetkým pre mladšiu generáciu, a tým aj moje dcéry, sa otvoria nové možnosti, o ktorých sme pred rokom 1990 ani nesnívali. Z hľadiska jednotlivca však pôjde o život s bežnými dennodennými starosťami a radosťami. Želám si, aby sme aj z osobného pohľadu a z toho, ako budeme tento „zápas“ zvládať, mali všetci dobrý pocit.

Peter Kasalovský