Šiesty deň-noc

Napriek intenzívnemu bombardovaniu irackých miest a vojenským aktivitám spojencov na území celej krajiny Saddám Husajn nemení rétoriku. V prejave odvysielanom v irackej televízii ocenil doterajší postup svojej armády a prisľúbil „rýchle víťazstvo“ vo vojne s Američanmi vedenou koalíciou.

„Víťazstvo je blízko“ v Basre na juhu Iraku, vyhlásil iracký vodca, podľa ktorého Iračania spôsobili nepriateľom výrazné straty.

Podľa Saddáma Husajna sa spojenecké sily ocitli v pasci vďaka „hrdinskému odporu“ irackého obyvateľstva. „Nepriateľ prišiel, aby okupoval našu krajinu. Nepriatelia však už teraz majú veľké problémy,“ vyhlásil Husajn. Iračanov vyzval na trpezlivosť a konštatoval, že čím väčšie straty utrpí Američanmi vedená koalícia na zemi, tým viac budú zintenzívňovať svoje letecké útoky. Iracký líder spomenul v prejave niektoré oddiely svojej armády a veliteľov, ktorých pochválil za „hrdinské činy na bojisku“. Saddám osobitne vyzdvihol postup veliteľa jednotiek v meste Umm Kasr, odkiaľ sa spojeneckým tankom, lietadlám, delostrelectvu a pechote nepodarilo vyhnať viac ako 120 tamojších príslušníkov Republikánskej gardy.

Americký generál Tommy Franks, najvyšší veliteľ vojenských operácií v Iraku, na tlačovej konferencii v ústredí amerického velenia v katarskom tábore as-Sajlíja situáciu v teréne hodnotil diametrálne odlišne: „Spojenecké sily v Iraku postupujú vo vnútri Iraku rýchlo a v niektorých prípadoch dramaticky.“ Pripustil však, že pri bojoch narážajú spojenci na sporadický odpor irackých vojsk. Pozemné bojové jednotky pri postupe na Bagdad „úmyselne obchádzajú niektoré oblasti i formácie nepriateľa“, uviedol Franks. Polovojenské jednotky a samovražední bojovníci irackej milície Fedajín na juhu Iraku však na nich útočia z tyla a „spôsobujú ťažkosti, kde len môžu“.

Najrozličnejšie zdroje včera informovali o bombardovaní a bojoch v okolí miest Kirkúk, Šamšamal, Mosul, Basra. Spojenecké jednotky opäť zaútočili aj na strategické mesto Násiríja, kde v nedeľu zaznamenali významné ľudské a materiálne straty. Bagdad sa opätovne stal terčom masového bombardovania. Najviac rozruchu vyvolala prestrelka 80 kilometrov južne od Bagdadu, kde sa Iračanom podarilo zostreliť minimálne jeden vrtuľník Apache.

Zdroje z oboch strán informovali aj o ďalších stratách. Iracký minister informácií Muhammad Saíd as-Sahháf uviedol, že koaličné sily zabili v uplynulých 24 hodinách 62 Iračanov a viac ako 400 zranili. Podľa Sahháfa bolo 194 ľudí zranených v Bagdade, kde však nikto nezahynul. Najviac mŕtvych - 30 - bolo v meste Bábil, južne od Bagdadu. Štrnásť prišlo o život v Basre. Ďalšie obete zaznamenali aj v juhoirackých mestách Nadžaf a Karbalá, v juhoirackej provincii Kádisíja a v provinciách Nínawá a Saláh ad-Dín na severe krajiny. Spojenecké sily okrem toho zbombardovali autobus, v ktorom zahynulo najmenej 5 Sýrčanov vracajúcich sa do vlasti. Generál Franks tiež uviedol, že počas päť dní trvajúcich bojov proti režimu irackého vodcu Saddáma Husajna zajali americké sily zatiaľ 3000 väzňov.

Britské ozbrojené sily zasa prehľadávajú irackú púšť a snažia sa nájsť dvoch nezvestných vojakov, ktorí zmizli po útoku na britské vozidlá na juhu Iraku. Pentagón zasa oznámil, že pri nehodách na dvoch rôznych miestach v Iraku prišli o život ďalší dvaja príslušníci amerického námorníctva. Na vojenskú základňu Ramstein v Nemecku medzitým priviezli ranených amerických vojakov.

„Bezpečnostná rada OSN by sa mala vyjadriť k legálnosti americkej vojenskej operácie proti Iraku,“ vyhlásil včera v Moskve námestník ministra zahraničných vecí Jurij Fedotov. „Rusko si želá, aby bola iracká otázka predložená Bezpečnostnej rade OSN, aby BR predložila všetky politické a právne stanoviská k súčasnej situácii a aby prijala rozhodnutie zodpovedajúce jej kompetenciám,“ vyhlásil Fedotov. Podľa neho sa USA a Veľká Británia musia zodpovedať za následky vojny v Iraku.

V tomto smere je dôležité, či spojenci v Iraku objavia dôkazy o existencii zbraní hromadného ničenia. Generál Franks uviedol, že spojeneckí vojaci pri postupe na sever zhromažďujú informácie o možných chemických a biologických zbraniach. Zatiaľ je však „priskoro očakávať, že spojenci nájdu a potvrdia existenciu chemických zbraní. Treba si počkať“. Franks tak nepotvrdil ani nevyvrátil informácie, že spojenecké sily postupujúce do vnútrozemia Iraku našli továreň na výrobu chemických zbraní pri meste Nadžáf. Americkí i britskí predstavitelia týmto správam zatiaľ nepripisujú veľký význam a zdôraznili, že ich budú musieť preveriť nezávislé kontroly.

Stále zostáva veľkým problémom postoj Turecka. Veľvyslanci členských štátov NATO rokovali včera v Bruseli o vývoji vojenskej operácie proti Iraku vo svetle hrozieb zo strany Nemecka a Belgicka, že stiahnu svoje posádky z radarových lietadiel AWACS hliadkujúcich nad Tureckom, ak Ankara vyšle svoje jednotky do severného Iraku. Turecko cez víkend poprelo informácie, že asi 1000 vojakov preniklo do Kurdmi obývaného severného Iraku. Toto ubezpečenie s úľavou prijal generálny tajomník NATO George Robertson i americká administratíva.

Na celom svete aj včera pokračovali protivojnové protesty. Nezdalo sa, že by demonštrácie v súčasnom rozsahu dokázali zmeniť plány spojencov.

(TASR/Hd)

-raster-

Taliban volá po odvete

Bývalé afganské vládne hnutie Taliban vyzvalo na útoky na príslušníkov jednotiek USA a ich spojencov v súvislosti s ozbrojeným konfliktom v Iraku. „Útok na Irak je ofenzívou proti moslimom na celom svete,“ uvádza sa v e-maile, ktorého obsah zverejnili včera pakistanské noviny News a ktorý podľa spomínaného periodika zaslal hovorca Talibanu Muhammad Muchtar, označujúci súčasný vývoj za križiacke ťaženie proti moslimom.

-raster-

Odmietajú obvinenia

USA požiadali včera ruskú vládu, aby okamžite zabránila dodávkam vojenského vybavenia, ktoré ruské firmy údajne vyvážajú do Iraku, pričom tento fakt označili za „znepokojujúci“. Ruský minister zahraničných vecí však vzápätí toto obvinenie, ktoré by bolo porušením sankcií OSN, poprel. Ešte pred zverejnením amerického obvinenia Ivanov na tlačovej konferencii povedal, že „Rusko si poctivo plní všetky svoje medzinárodné záväzky a do Iraku nedodalo žiadnu techniku, a to ani vojenskú“, na ktorú OSN uvalilo sankcie.