ROZDROBOVANIE PODNIKU

Otvorený list premiérovi vlády SR M. Dzurindovi proti pripravovanému rozdeleniu a. s. Slovenské elektrárne (SE), ktorý mu poslal Slovenský odborový zväz energetikov, je len ďalším polienkom v neutíchajúcom ohni diskusií na tému privatizácia SE. A to aj napriek tomu, že celý proces privatizácie 49 % akcií sa blíži k finále. Treba však dodať, že hlavným koreňom sporov nie je samotná privatizácia, ale jej spôsob. Podobne ako odborári aj časť ďalších odborníkov z radov energetikov presadzuje názor, aby sa SE privatizovali ako celok. Protestujú proti variantu, podľa ktorého sa SE majú rozčleniť na dve spoločnosti. Jedna zastreší jadrové elektrárne a zostane v rukách štátu a druhá sa ponúkne na vstup zahraničným investorom. Z doterajších informácií je však už jasné, že potenciálni uchádzači uprednostňujú práve tento variant pred variantom privatizovať SE ako celok. Tých je doteraz údajne sedem. Viacerí z predstaviteľov jednotlivých uchádzačov o ponúkaný balík akcií SE nám v súkromných rozhovoroch potvrdili, že o jadrové elektrárne nemajú záujem. Dôvodov je viac. Patrí k nim predovšetkým vysoká zadlženosť SE práve pre dostavbu prvých dvoch blokov Jadrovej elektrárne Mochovce, ako aj verdikt predčasne odstaviť bohunickú V1 napriek tomu, že vyrába najlacnejšiu elektrinu. Postoj potenciálnych investorov ovplyvňuje aj ďalšie rozhodnutie vládnej garnitúry, že na prípadnú dostavbu tretieho a štvrtého bloku Mochoviec neposkytne na úvery štátne záruky. Pritom určití investori nám vysvetlili, že rozostavané bloky by aj naďalej nemuseli tvoriť značné umŕtvené náklady SE, keby vláda poskytla záruky (investície do dostavby vedia zabezpečiť aj bez nej) len na doriešenie otázky tzv. zadného palivového cyklu. Nemalý vplyv na postoj potenciálnych investorov majú aj závery celosvetových summitov o znižovaní emisií skleníkových vplyvov. Z nich jasne vyplýva, že investície do výstavby nových jadrových elektrární (aj keď sú z hľadiska emisií CO2 najprijateľnejšie) sa nebudú môcť zarátavať do ušetrených kvót. A s nimi, ako jednou z najlukratívnejších komodít budúcich rokov, obchodovať. Preto potenciálni investori zrejme vidia perspektívu v investíciách do existujúcich tepelných elektrární. Ak teda záujemcovia o privatizáciu SE veľmi rýchlo pochopili, čo a ktorý variant je pre nich dlhodobo najvýhodnejší a prinesie im návratnosť prostriedkov zaplatených za kúpu ponúkaného balíka akcií, je zarážajúce, že pre kompetentných nie je ich postoj inšpirujúcim. Aj keď je najvyšší čas zamyslieť sa nad dôsledkami druhého variantu privatizácie, ktorý uprednostní záujmy a budúce zisky iných a nie záujmy a budúce možné zisky štátu. Vari najzávažnejší je však fakt, že

privatizácia SE bez jadrových zdrojov smeruje k ďalšiemu rozdrobovaniu SE. Tým, že sa v minulosti premyslene diverzifikovala ich zdrojová základňa (vodné, jadrové, tepelné zdroje), tvoria dnes SE jeden funkčný celok. Ak sa však SE ešte viac rozdrobia, môže dôjsť k vážnym technickým problémom, a tak nečudo, že vyslovujú obavy z poškodenia strategických záujmov štátu. Predovšetkým v nadväznosti na otváranie sa trhu s elektrickou energiou, ako aj na skutočnosť, že distribučné spoločnosti (49 % akcií plus manažérske právomoci) už získali zahraniční investori. Pritom skúsenosti z mnohých krajín potvrdzujú, že trend je opačný. Nie rozdrobovať, ale spájať. V Taliansku napríklad donedávna monopolný štátny výrobca elektriny - ENEL musel postupne „pustiť“ 50 alebo 51 % akcií do súkromných rúk. Na druhej strane však môže zasa vstúpiť do distribučných sietí iných spoločností, ba aj do plynárenstva. Dokonca vo Francúzsku zostáva energetický gigant Electricité de France stále v štátnych rukách a diskusie o jeho čiastočnej privatizácii pokračujú viac ako desaťročie. Nečudo, energetika je motorom každého hospodárstva a aj na pohľad zanedbateľný necitlivý zásah môže jeho chod vážne ochromiť. A to už nehovoríme o cenovej otázke, hoci aj laikovi je jasné, že privatizácia ovplyvní predovšetkým ceny elektriny. Tieto argumenty zrejme zohľadnili aj v Českej republike. Tam vláda M. Zemana privatizáciu ČEZ zastavila v hodine dvanástej, keď výška ponúk nespĺňala očakávanie a podmienky kúpy negarantovali prosperovanie aj pre niektoré problémové elektrárne. Ba krátko pred voľbami ešte rozhodla, že akcie distribučných podnikov, ktoré vlastní štát, prejdú pod ČEZ. Hoci proces privatizácie SE pokračuje, aj vo vládnej koalícii sa diskutuje o tom, či sa ponúkne investorom len 49 % akcií SE alebo majorita. Samozrejme, bolo by treba novelizovať existujúci tzv. privatizačný zákon, a ten by tiež odbrzdil doprivatizáciu ostatných strategických podnikov. Dokonca čoraz hlasnejšie sa v posledných týždňoch z určitých kruhov ozývajú hlasy privatizovať SE a ČEZ spoločne, lebo sa budovali ako jeden funkčný celok, čo by iste vedeli oceniť potenciálni investori. Keďže ide o odvážny návrh, nemal by sa s ignorovaním kompetentných zmiesť zo stola. Rovnako ako návrh ponúknuť strategickému investorovi majoritu. Jednoducho celú problematiku treba odpolitizovať a triezvo posúdiť z vecného hľadiska. Nielen z hľadiska už zrealizovanej reštrukturalizácie SE, otvárania trhu s elektrinou, ale aj potreby čo najväčších zdrojov na rozbehnutie viacerých reforiem. Veď aj pri predaji majoritného balíka si môže štát v následných zmluvách presadiť svoje záujmy.

Zdena Rabayová