|
|
||||||||||||||||
| Streda 26.Marca 2003 | |||||||||||||||||
|
![]() |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
7. deň-noc vojnyAmericko-britské jednotky včera začali zaujímať počiatočné pozície okolo Bagdadu, aj keď ich postup čiastočne brzdila piesočná búrka. Podľa šéfa zboru náčelníkov americkej armády Richarda Myersa, spojencov ešte len čakajú najťažšie boje. Najväčšie obavy medzitým vyvolala správa o údajnom vytýčení ťčervenej línieŤ okolo irackého hlavného mesta. V prípade jej prekročenia americkými vojakmi dostali Republikánske gardy, elitné jednotky prezidenta Saddáma Husajna, povolenie použiť chemické zbrane. Spojencom sa konečne podarilo ovládnuť aj kľúčové juhoiracké prístavné mesto Umm Kasr. Brigádny generál Jim Dutton vyhlásil, že do 48 hodín by do prístavu mohla doraziť prvá loď s humanitárnou pomocou, ktorú potrebujú medziiným v juhoirackej Basre, trpiacej nedostatkom pitnej vody. Predstavitelia USA ešte pred štyrmi dňami oznámili, že mesto Umm Kasr majú pod kontrolou, avšak neskôr narazili na odpor skrývajúcich sa skupiniek irackých vojakov. V separátnych bojoch pri Basre včera dopoludnia britské jednotky zabránili asi 50 irackým tankom v pokuse o prienik na južnom okraji mesta. Basra je podľa Británie možným vojenským cieľom, ale vojaci zatiaľ do mesta nevstúpia. Popri bojových zrážkach pokračuje aj vojna v médiách. Iracký minister informácií Muhammad Saíd as-Sahháf vyhlásil, že Američanmi vedené spojenecké sily zabili v uplynulých 24 hodinách 16 Iračanov a ďalších 95 bolo zranených. Irak podľa Sahháfa zabil ôsmich nepriateľských vojakov, zničil tri obrnené vozidlá a zostrelil tri americké vrtuľníky. Sahháf zároveň odmietol tvrdenia o tom, že Rusko poskytuje vojenské zariadenia jeho armáde. Rusko nám nikdy nič neposkytlo a ani my sme o nič nežiadali. Irak nedostal nič, o čom USA a Británia tvrdia, že pochádza z Ruska, povedal minister. Bývalého Československa sa týka správa, podľa ktorej iracká armáda používa v značnej miere v boji proti spojencom aj modifikovanú verziu tejto zbrane, samopal vzor Sa-58 československej výroby. Spojencom sa podarilo objaviť a zaistiť už stovky takýchto zbraní, ktoré má naďalej v svojej výzbroji česká aj slovenská armáda. Naposledy sklad týchto účinných samopalov objavili americkí a britskí vojaci pri zapálených ropných náleziskách Rumajla západne od Basry. Sa-58 je medzi irackými ozbrojencami podobne ako ruský kalašnikov veľmi obľúbený pre svoju jednoduchosť a razanciu strely. Podľa informácií spravodajcu českej televízie ČT-1 práve takýmto samopalom vyrobeným v Zbrojovke Brno zostrelili Iračania v pondelok americký vrtuľník Apache. Iracké velenie tvrdilo, že protitankový vrtuľník zostrelili roľníci puškami a inými zbraňami. Americká armáda pravdepodobne stratila včera dve ďalšie helikoptéry. Agentúra AFP informovala, že vrtuľníky typu Apache a Black Hawk zmizli na juhu Iraku, kde zúri piesočná búrka, ktorá značne znižuje viditeľnosť. Momentálne nám chýba jeden Apache a jeden Black Hawk, vyhlásil vyšší americký dôstojník, sprevádzajúci vzdušnú jednotku Bravo, ktorá spadá pod velenie 3. divízie námornej pechoty. Vojna sa nezaobíde bez peňazí a tak americký prezident George W. Bush požiadal včera oficiálne Kongres o poskytnutie dodatočných rozpočtových prostriedkov vo výške 74,7 miliardy dolárov na financovanie vojny proti Iraku. Bush zároveň potvrdil, že americko-britské spojenecké jednotky dosahujú vo svojom ťažení pokrok. "Koaličné sily pravidelne postupujú. Urobili sme značný pokrok," vyhlásil Bush v dnešnom prejave na pôde amerického ministerstva obrany. Podľa neho je v tejto chvíli ešte nemožné poznať trvanie vojny v Iraku, známy je však už jej výsledok - spojenci budú triumfovať, režim irackého prezidenta Saddáma Husajna bude odzbrojený. "Iracký režim sa skončí a náš svet bude bezpečnejší a mierovejší," vyhlásil americký prezident. Na rešpektovanie ľudských práv vyzval včera účastníkov vojnového konfliktu v Iraku nemecký minister zahraničných vecí Joschka Fischer: Vidina humanitárnej katastrofy v Iraku nás veľmi znepokojuje. Podľa nemeckej vlády existovala aj iná cesta na odzbrojenie Bagdadu, ale teraz nie je čas na obviňovanie. V priebehu ozbrojených konfliktov sú ľudské práva ohrozené viac ako v mieri a zvláštnu pozornosť treba venovať predovšetkým ochrane civilného obyvateľstva, zdôraznil šéf nemeckej diplomacie na konferencii Komisie OSN pre ľudské práva v švajčiarskej Ženeve. Joschka Fischer opätovne zdôraznil, že vedúcu úlohu pri riešení medzinárodných konfliktov a pri garantovaní mieru a stability vo svete by naďalej mala zohrávať Organizácia Spojených národov. Berlín podľa Fischera naďalej nevidí dôvod na to, aby inicioval stiahnutie nemeckých vojakov, slúžiacich na prieskumných lietadlách AWACS z Turecka, susediaceho s Irakom. Nemecká vláda však trvá na tom, aby lietadlá Severoatlantickej aliancie pomáhali len pri ochrane vzdušného priestoru Turecka a v žiadnom prípade sa nezúčastnili na útočných operáciách proti režimu diktátora Saddáma Husajna. (TASR, ČTK, oso) Riskujú straty Spojenci riskujú v Bagdade stratu až tritisíc mužov, varoval americký generál vo výslužbe Barry McCaffrey, jeden z bývalých najvyšších veliteľov armády USA z doby vojny v Perzskom zálive v roku 1991. V rozhovore pre televíznu stanicu BBC McCaffrey uviedol, že na Spojenými štátmi vedené jednotky čaká v Bagdade veľmi riskantná dvoj- až trojdňová bitka. Mali by sme byť schopní to dokázať (obsadiť Bagdad), vyhlásil. Zároveň však dodal, že pokiaľ Iračania budú naozaj bojovať, čo je jeden z predpokladov, bude to jednoznačne brutálna, nebezpečná práca a môžeme očakávať, otvorene povedané, až 3000 mŕtvych. Podľa jeho názoru navyše americký minister obrany Donald Rumsfeld zle odhadol iracký konflikt a na začiatok ofenzívy mal poslať viac Saddámovi fidajíni Pri postupe spojeneckých vojsk v Iraku narážajú americkí a britskí vojaci na tuhý odpor. Popri elitnej Republikánskej garde, ktorú vedie mladší syn irackého prezidenta Saddáma Husajna, Kusaj, robia spojencom vážne problémy aj fidajíni (mučeníci), v ktorých čele stojí starší Husajnov syn Udaj. Fidajíni napríklad zastavili v nedeľu postup americkej námornej pechoty pri Násiríji. Polovojenskú milíciu založil Udaj Husajn v roku 1995 z desiatich tisícok mladých mužov, fanaticky oddaných bagdadskému režimu. Podľa londýnskeho Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdia, môžu mať teraz okolo 20 000 členov. Americký expert na Irak a bývalý analytik CIA Kenneth Pollack tvrdí, že ich celkový počet dosahuje až 100 000 príslušníkov. Fidajíni boli kedysi zvláštnym krížencom zabijackých kománd a kamikadze, ale v posledných rokoch dostali lepší výcvik a lepšie zbrane a musí sa s nimi počítať.
|
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||