Prečo Áno Európskej únii (33 - 35)

Európa už bude európskejšou

Do ankety členov Hospodárskeho klubu (NEF) a nominovaných na jeho tohtoročné prestížne ocenenia Zlatý biatec a Prominent ekonomiky Prečo Áno Európskej únii dnes prispievajú Ivan Oravec, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, podnikateľ Vladimír Lexa a bývalý riaditeľ ÚDR SR Štefan Jágerský. Anketa je zverejňovaná aj na internetovej adrese www.hospodarskyklub.sk, menu: Názory členov.

Máte odhad na výsledok referenda o vstupe SR do EÚ?

I. Oravec: Oficiálne nie, ale vychádzam z toho, že naši ľudia mnohokrát rýchlo menia svoje názory podľa stupňa informovanosti v aktuálnom čase rozhodovania. Akékoľvek odhady, urobené v súčasnosti, preto zostanú viac-menej iba určitou hrou čísel, ktorá nemusí celkom korešpondovať so skutočnosťou. Osobne však očakávam, že minimálne 55 % občanov sa v referende vysloví v prospech vstupu Slovenska do EÚ.

V. Lexa: Domnievam sa, že bude viac ako 70 % kladných odpovedí z toho počtu ľudí, ktorí sa zúčastnia na referende. Účasť na referende odhadujem nad 65 %. Je chybou, že existuje veľké vnútorné politické napätie v našej spoločnosti namiesto toho, aby vládna koalícia robila potrebnú „akvizíciu“ medzi obyvateľstvom, a teda zatiahla v pozitívnom slova zmysle i opozíciu do tejto udalosti historického významu pre SR, ktorú za žiadnu cenu nesmieme premeškať.

Š. Jágerský: Slovensko v súčasnosti stojí na rázcestí, kedy sa treba definitívne rozhodnúť o ďalšom osude tohto štátu a jeho občanov. Referendum o vstupe SR do EÚ vnímam ako zlomový bod, ako neopakovateľnú šancu tohto štátu a jeho obyvateľov vyjadriť vôľu kráčať po ceste skutočnej demokracie, demokracie znamenajúcej disciplínu a poriadok v štáte, úctu k dobrým zákonom, úctu k občanovi, k slušnosti, spravodlivosti, k profesionalite, k čestnosti v rokovaní, k morálnym zásadám otvárajúcim priestor na pluralitu názorov bez obáv za svoje názory. Trochu mám obavy nakoľko Európa nás citlivo monitoruje a vníma, je dokonale oboznámená so súčasným stavom ekonomiky, morálky, korupcie, stálych káuz, ktoré sú mementom pre nás všetkých. Ich totiž zaujímajú výsledky, nie deklaratórne vyhlásenia o našej snahe meniť stav veci v spoločnosti a štáte. Verím, že občania sa rozhodnú správne, ale to je len polovičná cesta. Tá druhá polovica závisí od splnenia podmienok, ktoré nám otvoria dvere do spoločnej Európy.

Bude EÚ rozšírená podľa časového plánu v januári, resp. v máji roku 2004?

I. Oravec: Čaká nás ešte viac hodnotiacich kôl a najmä obrovský kus práce, spojený so zvládnutím úloh, na plnenie ktorých sme sa zaviazali. Napriek tomu však verím, že Slovensko sa stane členom EÚ v najbližšom kole jej rozširovania, teda na budúci rok v máji. Integrácia predstavuje veľkú výzvu nielen pre pristupujúce krajiny, vrátane SR, ale aj pre všetkých súčasných členov spoločenstva.

V. Lexa: Domnievam sa, že sa dodrží časový harmonogram, čiže najneskôr máj 2004.

Š. Jágerský: V Európskej únii sa stále vedú diskusie o tom, aký bude postup prijímania kandidátskych krajín. Podľa môjho názoru časť bude prijatá v máji budúceho roku. Zvyšok postupne. Myslím, že prebehne mnoho intenzívnych bilaterálnych rokovaní so zostávajúcimi krajinami, kde sa dohovoria postupy otvárajúce šancu aj pre tie zostávajúce krajiny.

Aká bude v tom čase Európa a jej vzťahy so Spojenými štátmi?

I. Oravec: Súčasná nejednotnosť krajín EÚ v postojoch k zahraničnej politike USA vystupuje do popredia pri takej závažnej otázke, akou je použitie vojenskej sily pri riešení medzinárodných konfliktov. Rozšírenie donúti EÚ hľadať kompromisy a prijímať také rozhodnutia, ktoré budú vo svete vyvažovať pomer síl, čo sa bude týkať aj vzájomných vzťahov spoločenstva a USA. Som presvedčený, že rozšírená EÚ sa bude nekompromisne zasadzovať za mierové riešenia prípadných sporov, zodpovedajúce vyspelosti našej civilizácie na začiatku tretieho tisícročia.

V. Lexa: Európa bude iná, ako je teraz. Masívnym rozšírením EÚ vznikne aglomerácia, ktorá podľa môjho názoru bude rozmýšľať, ako zásadným spôsobom zväčší svoj vplyv na svetové dianie. Bude však v nej panovať tiež väčšie napätie vo vnútri, ako je to doteraz, pretože najmä nové štáty budú sčasti diskriminované jestvujúcimi členmi EÚ, čo zapríčiní, že noví členovia budú tak trocha Trójskym koňom Spojených štátov, ktoré to budú pochopiteľne veľmi účinne využívať. S postupom času však bude Európa vo svojom vnútri stále viac „európska“. Veľkým nedostatkom novej veľkej Európy (zatiaľ bez Ruskej federácie) je jej zaostávanie v základnom a aplikovanom výskume a v rýchlom transfere získaných poznatkov do reálu. USA investujú ohromné prostriedky do vojenského výskumu, tam sa poznatky rýchlo vyhodnocujú, užitočne zavádzajú do armády a nadväzne realizujú v civilných priemyselných technológiách. Je chybou, že v Európe sa zatiaľ takto nerobí v dostatočnej miere a toto determinuje aj jej vzťahy k USA

v najbližších desiatich rokoch. Táto nerovnocennosť sa však bude postupne vyrovnávať a predpokladám, že do roku 2015 budeme minimálne rovnoprávni s USA (myslím Európa).

Š. Jágerský: Čo sa týka vzťahov Európy a Spojených štátov myslím si, že sa rozvinie široký dialóg v hľadaní ciest ďalšieho rastu spolupráce v zásadných oblastiach. Ide o dva silné ekonomické celky. Ide o zoskupenie štátov s dlhodobými tradíciami k demokracii v pravom zmysle slova, ktoré prešli historickým vývojom, ktorých ekonomiky spája objektívne pôsobiaci proces globalizácie svetovej ekonomiky. Myslím, že obojstranná diplomacia v multilaterálnych rozhovoroch vytvorí priestor na obojstrannú spokojnosť, otvorí priestor širokej spolupráce s pozitívnym dosahom na stabilitu ekonomík, zachovanie identity jednotlivých štátov v zoskupení, ako aj výrazné rozšírenie vzájomného obchodu.

Zaznamená Európska únia dovtedy „vnútornú reformu“?

I. Oravec: Každá vnútorná reforma si vyžiada určitý čas na hľadanie konsenzu, prinajmenej tak, ako to môžeme vidieť aj v súčasnosti. Preto si nemyslím, že k zásadným zmenám dôjde z večera na ráno, ale spoločenstvo určite bude hľadať možnosti na ich realizáciu, aby nestratilo životaschopnosť a dokázalo pružne reagovať na všetky vnútorné i vonkajšie podnety. Osobne očakávam skôr postupné zmeny, ktoré prispejú k modernizácii organizačných štruktúr a skvalitneniu práce navonok i dovnútra EÚ.

V. Lexa: Budú to len kozmetické úpravy, pretože terajší hegemóni si budú chcieť ponechať jestvujúce status quo a noví členovia budú podľa mňa musieť tak, ako je to v každom reálnom živote „o vnútornú reformu“ tvrdo bojovať v tom smere, aby sa s nimi v kľúčových rozhodovacích procesoch rátalo. Časom sa to iste dosiahne.

Š. Jágerský: Myslím, že áno. Nič nie je večné. Blízky čas poukáže na nutnosť urobiť niektoré kroky ako nevyhnutnosť zabezpečiť flexibilitu optimálneho fungovania v trvale sa meniacich podmienkach. Je to objektívny proces, kde bude potrebné eliminovať niektoré prvky nadmernej byrokracie, otvoriť priestor pre zmenu, zjednodušenie vzájomných väzieb, zaviesť systém efektívneho a operatívneho riadenia hodný tretieho tisícročia.

Bude po nej jestvovať stále tá istá Európa?

I. Oravec: Celkom tá istá asi nie, pretože 25 členských krajín bude klásť vyššie nároky na prácu všetkých orgánov únie ako súčasná pätnástka. Nemálo diskusií určite vyvolá otázka budúceho rozdelenia kompetencií medzi národné vlády a Brusel, k najzávažnejším témam bude patriť ďalší vývoj spoločnej poľnohospodárskej politiky, problematika trvalo udržateľného rozvoja vidieka, ochrany životného prostredia či vyváženého regionálneho rozvoja. Nové členské štáty bezpochyby vyvinú tlak na rovnocennosť svojho zastúpenia v Európskej komisii, Európskom parlamente a ďalších inštitúciách, ktoré budú vplývať na tvorbu podnikateľského prostredia a celej európskej politiky, vrátane zahraničnej.

V. Lexa: Nie, nebude jestvovať stále tá istá Európa. Bude v prvých piatich rokoch podstatne viac rozhádaná, podozrievavejšia ako predtým, ale tieto napätia budú mať klesajúcu tendenciu. Významné bude najmä to, ako sa „západná a južná Eړ - jej doterajší členovia - budú zbavovať predsudkov vo väzbe k novým členom únie. Bude veľmi dôležité, aby najmä u nich doma bola robená systematická osveta, že aj pre starú Európsku úniu sú noví členovia prínosom a treba usilovať o to, aby sa stali rovnocennými partnermi. V súčasnosti sa však na dosiahnutie tohto cieľa robí málo. V mnohých členských štátoch únie sme medzi obyvateľstvom považovaní za Zulukafrov, podceňujú nás a sú často mimoriadne príjemne prekvapení našimi znalosťami, intelektuálnou výbavou atď., keď sa s nami zoznámia. Poviem príklad: Jeden Ír si bral za ženu Slovenku. Na svadbu prišlo asi 50 Angličanov, Írov - britských občanov. Bol medzi nimi aj strýko ženícha, jeden z vedúcich riaditeľov poprednej londýnskej banky. Povedal, že prichádzal k

nám s veľkými obavami, ale po zoznámení sa s Bratislavou, jej históriou, dynamickým rozvojom, ale aj s našou mentalitou, rozhodol sa predĺžiť si dovolenku o týždeň pobytom vo Vysokých Tatrách. Pri odchode konštatoval, že i keď to bolo len letmé poznanie Slovenska, bolo pre neho veľkým prínosom a je rád, že má nových príbuzných i v tomto regióne.

Š. Jágerský: Nie, veľa vecí sa bude meniť, nové prijaté krajiny sa stanú súčasťou jednotnej Európy. Krajiny, ktoré sa nachádzajú na rôznom stupni ekonomického, sociálneho, morálneho a duchovného rozvoja, budú potrebovať pomoc, ich zástupcovia zasadnú do Európskeho parlamentu, kde budú prezentovať svoje názory a predstavy. Tieto budú určite predmetom mnohých diskusií, rokovaní, ktoré priamo zasiahnu do zabehnutých pravidiel súčasného fungovania. Abstrahovať od týchto skutočností sa nedá, jednoducho bude ich treba akceptovať, čo vyvolá tlak na zmeny odrážajúce realitu.

Aká bude podľa vás reálna pozícia SR v EÚ?

I. Oravec: Už dnes je zrejmé, že Slovensko bude do EÚ vstupovať finančne dosť vyčerpané a s problémami vo finančnom zabezpečení školstva, zdravotníctva, ale napríklad aj dôchodkovej reformy. Rovnako agrokomplex nebude na tom zďaleka dobre, naopak, integrácia mu prinesie nízke výrobné kvóty a zvýšenú konkurenciu, ktorej bude musieť čeliť so zastaranou technickou a technologickou základňou. Na druhej strane však členstvo v EÚ bude znamenať aj príležitosť, aby sme stabilné podnikateľské prostredie, ktoré sme v doterajšej transformácii nemali, využili na rozvoj tých podnikov, ktoré si dovtedy dokážu udržať primeraný podnikateľský priestor a odbytové zázemie.

V. Lexa: Pozícia SR v únii bude mierne povedané namáhavá. Vyplýva to najmä z toho, že jestvujúci stav prípravy vstupných pozícií je robený amatérsky. Vládna koalícia sa domnieva, že reálna politika v ekonomike sa dá robiť len rétorickými cvičeniami bez faktografického poznania potrieb podnikov a podnikateľských subjektov v celom diapazóne ekonomiky Slovenska. V oblasti, ako napríklad poľnohospodárstvo, prvovýroba, potravinárstvo, textilný, odevný, obuvnícky a sklársky priemysel, rozvoj turistického ruchu atď. sa robí len stranícka koaličná politika. Nie je sformulovaná žiadna vládna stratégia na podporu odvetví, ktoré by vedeli masívne znížiť nezamestnanosť.

Š. Jágerský: Myslím, že rovnaká, ako všetkých krajín, ktoré budú prijaté do EÚ. Prvý dojem a obraz o nás si urobíme v EÚ sami. Je len na nás, aký to bude obraz, len od nás závisí, ako sa uvedieme, ako nás budú vnímať ostatné krajiny, ako sa budú k nám správať. Čím skôr pochopíme, že obsah slova čestnosť, slušnosť, úcta k občanovi, spravodlivosť, profesionalita a morálka sú stavebné kamene skutočnej demokracie, tým skôr nás budú považovať za rovnocenných partnerov.

V čom vidíte plusy nášho včlenenia sa do EÚ?

I. Oravec: V agrokomplexe máme momentálne vážne obavy zo vstupu do EÚ, najmä z hľadiska vývoja v poslednom predvstupovom roku, v ktorom rozpadom trhov s viacerými ťažiskovými komoditami až neuveriteľne rýchlo strácame konkurenčnú schopnosť. Na druhej strane vyššia stabilita spoločného európskeho trhu s potravinami, stupeň jeho organizácie a spoločná proexportná politika predstavujú plusy a určite ich uvítajú všetci slovenskí podnikatelia, ktorí sa dožijú integrácie. Dnes sme totiž v situácii, keď aj dobre organizované subjekty musia v agrárnom sektore doslova bojovať o holú existenciu. V prvých rokoch po integrácii budeme môcť využívať viaceré komparatívne výhody, medzi ktoré v poľnohospodárstve patrí stále pomerne významná koncentrácia a špecializácia výroby.

V. Lexa: Súčasné plusy vidím dosť otázne, pretože štát, napríklad v oblasti turistiky slabo podporuje domácich podnikateľov z hľadiska ich rozvojových potrieb. To isté platí aj pre poľnohospodárstvo a odvetvia ľahkého priemyslu. Veľkou výhodou pre perspektívu bude, že sa bude musieť vychovať nová riadiaca vrstva technokratov - pragmatikov, ktorí sa časom musia dostať i do vládnych pozícií a že budú rozhodujúce konkrétne výsledky, za ktorými budú stáť schopní ľudia. Naši riadiaci pracovníci sa zbavia vzhľadom na rozľahlosť ekonomického priestoru provincionalizmu a Európa si uvedomí, že aj v nových členských krajinách sú schopní ľudia a dá im konkrétnu šancu u nich, ale aj u nás, napríklad cestou investícií, ktoré k nám zákonite budú prichádzať. Trhová ekonomika vie ofenzívne využívať diferenciálnu rentu, ako sú jestvujúce rozdiely v mzdách, cene pozemkov, ekológii, infraštruktúre, vzdelaní atď.

Š. Jágerský: Vstup do EÚ svojou podstatou zasiahne do všetkých oblastí fungovania štátu. Z hľadiska môjho pracoviska môžem konštatovať, že Slovensko splnilo podmienky prístupového procesu v aproximácií legislatívy za oblasť daní. Druhá vec je skutočný stav správy a kontroly jednotlivých druhov štátnych príjmov v kandidátskych krajinách. Tieto sú pravidelne monitorované významnými inštitúciami. Po vstupe sa budú musieť urobiť výrazné kroky smerujúce k eliminácií negatívnych prvkov participujúcich na daňových únikoch, podvodoch, rozsahu tieňovej ekonomiky, ako aj rozvinúť širokú spoluprácu medzi daňovými správami Európy.

Integračné mínusy?

I. Oravec: Okrem spomínanej technickej a technologickej zaostalosti odvetvia a nízkych produkčných kvót pre viaceré komodity to celkom jednoznačne bude aj skutočnosť, že v prvom roku po vstupe budú naše priame platby minimálne o 45 % nižšie ako v súčasných členských krajinách EÚ. Bezpochyby to neprispeje k rastu našej konkurencieschopnosti, nehovoriac o tom, že tento rozdiel môže byť aj väčší, ak vláda nevyužije možnosť vyrovnať výšku priamych podpôr na úroveň dohodnutých rámcov z národného rozpočtu. Jej predstavitelia sa k tomu zatiaľ nezaviazali, takže necelých 14 mesiacov pred očakávaným termínom vstupu do spoločenstva stále presne nevieme, na čom v tomto smere vlastne budeme.

V. Lexa: Pre schopných ľudí nevidím integračné mínusy. To isté sa dotýka aj akciových spoločností, ktoré riadim.

Š. Jágerský: Potreba komplexnej zmeny postoja k tejto významnej inštitúcii zo strany štátu. Daňová správa vždy bola, je a bude vo svete vnímaná ako inštitúcia zabezpečujúca podstatnú časť príjmovej základne rozpočtu štátu. Je citlivým indikátorom, ktorý potrebuje stabilitu, potrebnú mieru skutočnej nezávislosti potrebnej na nestranné rozhodovanie, rozpočet zabezpečujúci jej permanentný rozvoj zo všetkých stránok, profesionalitu úradníkov. Sú to atribúty participujúce na úrovni dodržiavania daňovej a finančnej disciplíny v štáte.

Dajú sa tie mínusy vnímať ako výzva obyvateľstvu?

I. Oravec: Každá takáto významná zmena predstavuje novú výzvu na potvrdenie schopností vnútornej mobilizácie síl, ústiacej do zlepšenia svojho postavenia. V prípade národných finančných rámcov budúcej agrárnej politiky je to však výzva pre štátnu exekutívu, aby využila možnosti, dohodnuté na kodanskom summite. Pokiaľ ide o našich ľudí, verím, že dokážu využiť svoje vzdelanie, vrodenú šikovnosť i získanú zručnosť na elimináciu negatívnych vplyvov integrácie. Iba na to sa však spoliehať nedá a štát bude musieť pre nich vytvoriť čo najlepšie podmienky v prístupovom procese.

V. Lexa: Zrejme istá výzva pre našich občanov to bude. Najmä v tom smere, že si hlbším poznaním Európy uvedomíme svoju namáhavú osobnú polohu v porovnaní s obyvateľmi popredných štátov únie a budeme aktívnejšie požadovať od politikov plnenie predvolebných sľubov a konkrétne merateľné výsledky a nebudeme sa uspokojovať „sálovými rečami“, ako je to doteraz. Spoznáme, že ekonomiku nemôžu riadiť politici bez konkrétnych znalostí a skúseností v reálnej podnikovej praxi. To isté sa dotýka aj spoločensko-právnych úsekov nášho života.

Š. Jágerský: Určite áno, poriadok v ekonomike akéhokoľvek štátu začína úctou k dobrým a jasne formulovaným zákonom s dlhodobým uplatňovaním, bez stálych zmien, ich prísnou aplikáciou s následnou možnosťou vymožiteľnosti práva.

Zmení vstup do EÚ niečo vo vašom osobnom a profesionálnom živote?

I. Oravec: Zmeny pociťujem už teraz, pretože som sa zúčastňoval viacerých negociačných rokovaní a zasadnutí Kongresu európskeho poľnohospodárstva (CEA) a európskych mimovládnych organizácií COPA a COGECA, kde sa riešili veľmi vážne problémy. V agrárnom sektore dôjde po našom vstupe do EÚ k zásadným zmenám celej organizácie trhu a finančnej podpory výroby, na čo sa musíme dôkladne pripraviť. Verím, že to dokážeme, opätovne však pripomínam, že sa nám to podarí len vtedy, keď sa o to pričiníme všetci - štátna správa, samospráva i podnikateľská prax.

V. Lexa: Nie, predpokladám, že moje skúsenosti a znalosti ekonomického a politického prostredia štátov EÚ sú na dobrej úrovni. Aktívne spolupracujem s viacerými poprednými spoločnosťami a máme spolu dobrú vzájomnú skúsenosť.

Š. Jágerský: Myslím, že nielen v mojom osobnom a profesionálnom živote, ale u podstatnej väčšiny spoluobčanov nášho štátu. Budeme sa musieť zamyslieť nad tým, čo všetko by sme mali urobiť, aby sme sa stali rovnocennými občanmi jednotnej Európy. Myslím, že je toho viac ako dosť. Vnútorný pocit hrdosti, že nám EÚ podala ruku, nás bude zaväzovať, napriek nášmu vykryštalizovanému naturelu. Ide o nás, o naše deti, o našu budúcnosť. To nie sú frázy. To je pootvorená brána k možnostiam ekonomickej spolupráce, obchodu, vzdelaniu, úcty k všeobecne platným morálnym zásadám, poznaniu histórie a kultúry iných národov. Je to veľká šanca, ktorá by nás mala zobudiť z letargie a apatie všedných dní.

Peter Kasalovský