KDE ZMIZNÚ MILIÓNY?

„Minulý týždeň v utorok sme museli vypustiť do ovzdušia 8000 GJ tepla, lebo teplárenský dispečing, ktorý je súčasťou spoločnosti Bratislavská teplárenská (BAT ), nám neumožnil dodať toto už vyrobené teplo pre odberateľov. Konkurenčná spoločnosť BAT však do sústavy dodala v tom istom čase 7500 GJ tepla, ktoré je o 127 Sk /GJ drahšie ako naše. Keby od nás zobral dispečing aspoň polovicu tohto množstva pri zohľadnení technických možností, mohol občanom v lokalite Bratislava východ len za jediný deň ušetriť 300-tisíc korún. Naše teplo je oveľa lacnejšie ako to, ktoré vyrába BAT,“ zdôraznil generálny riaditeľ a. s. Paroplynový cyklus (PPC) Bratislava Anton Bielik. Ďalej vysvetlil, že 1 GJ tepla z PPC je konkrétne lacnejší o 105 Sk (v premenlivých palivových nákladoch), čo veru nie je zanedbateľná položka. Navyše, ponúkané teplo vzniká v Paroplynovom cykle ako „vedľajší produkt“ pri výrobe elektrickej energie, takže na jeho výrobu netreba ešte raz „míňať“ plyn ako palivo. Teplo z PPC je teda už vyrobené, ale kameňom úrazu je to, že nie je „vpustené“ do sústavy dispečingom. No argumenty predstaviteľov PPC akoby vedenie BAT, ale aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) nezaujímali. Pripomeňme, že BAT vznikla reštrukturalizáciou š. p. ZSE na a. s. Západoslovenská energetika a na Bratislavskú teplárenskú. Tá je ešte majetkom štátu. Pod ňu sa dostal aj centrálny dispečing, ktorý uprednostňuje v dodávkach vlastne toho, kto

mu je „pánom“,

čiže vlastníkom. Podľa viacerých odborníkov takýmto postojom BAT zneužíva svoje monopolné postavenie v danej časti trhu s teplom, lebo bez dispečingu sa lacnejší dodávateľ s teplom nedostane k občanovi. Ekonomický riaditeľ PPC Jozef Sekerka dodáva, že už druhý rok PPC zadáva Energetickému ústavu (EGÚ) v Bratislave vypracúvať štúdiu tzv. ekonomicko-prevádzkovej optimalizácie nasadzovania tepla a riadenia sústavy a každý rok majú jej závery tie isté výsledky. Z nich vyplýva, že optimálny ročný odber z PPC by mal byť na rok 2003 vo výške 2800 TJ, tak aby odberateľ mal čo najnižšie náklady, a tým najnižšiu možnú cenu (čo je o 200-tisíc GJ viac ako minimálna zmluvná povinnosť BAT na základe uzavretej a štátom garantovanej zmluvy medzi PPC a BAT). Množstvo 2800 TJ zohľadňuje všetky technologické aspekty sústavy. Napriek tomu sa však odber tepla z PPC realizuje ako v minulosti, kde BAT bez ohľadu na platné

zmluvy o odbere

chce z PPC odoberať maximálne 1800 TJ tepla za rok. To môže odberateľom tepla v uvedenej lokalite Bratislava-východ spôsobiť preukázateľnú finančnú stratu v roku 2003 vrátane 14 % DPH až vo výške 117,5 milióna korún. Pri prepočte na každý GJ tepla dodaný prostredníctvom centrálneho vykurovania ide o nelogické predraženie až o 26,71 Sk, a to len z hľadiska predražovania palivovej zložky koncovej ceny spotrebiteľa. Vzhľadom na skutočnosť, že ÚRSO schvaľuje ceny tepla každému dodávateľovi tepla, teda aj BAT aj PPC, zaujímalo nás, aký je jeho postoj k uvedeným paradoxom. A to aj v nadväznosti na proklamácie čelných predstaviteľov ÚRSO, že ich prvoradou úlohou je chrániť spotrebiteľa. J. Sekerka k tejto otázke dodal: „Absolútne nechápeme, prečo ÚRSO nerešpektuje platne uzavretú zmluvu o minimálnej ročnej dodávke z PPC vo výške 2600 TJ. Keby sme aj hypoteticky pripustili, že by táto zmluva (ktorá tvorí nedeliteľnú súčasť štátnou zárukou SR garantovaného financovania od Európskej investičnej banky) vôbec neexistovala, aj v takomto prípade by sme museli konštatovať, že novozriadený nezávislý ÚRSO nerešpektuje svoje vlastné rozhodnutie č. 611/2002, na základe ktorého mal stanoviť

maximálne ceny

tepla podľa článku 3/8 použiť metódu dlhodobých marginálnych nákladov. Táto metóda sa používa v prípade, ak v sústave pracuje viac regulovaných subjektov, ktoré medzi sebou nemajú uzavretý zmluvný vzťah. V tomto prípade sa v podstate pre zjednodušenie uprednostňujú dodávky tepla od výrobcu s nižšími palivovými nákladmi. Oslovili sme viackrát Regulačnú radu ÚRSO a žiadali prehodnotenie cenových rozhodnutí, zatiaľ však bez úspechu.“ Ďalej zdôraznil: „Napriek všetkému, čo som uviedol, je naše výmerom stanovené teplo výrazne lacnejšie. Veď cena tepla z PPC je dokonca nižšia aj ako - len!!! palivová zložka v cene tepla zo zdrojov BAT vyrábajúcich v lokalite Bratislava východ.“ Ak tieto fakty nechcú kompetentní a zodpovední vidieť, treba sa len pýtať, akú hru vôbec hrajú? Navyše je potrebné upozorniť na skutočnosť, že tým, že sa teplo z PPC vypustí do ovzdušia a BAT to isté množstvo vyrobí spálením ďalšieho množstva plynu vo svojich zariadeniach, čiže dvakrát sa na výrobu tepla spaľuje plyn, rastie aj množstvo emisií do ovzdušia. Len za január a február tohto roka tak do ovzdušia vypustili až o 6,6 tony oxidov dusíka navyše. Doslova

rozum zostáva

stáť aj nad ďalšími absurditami. Veľmi výhodný dlhodobý úver, ktorý získal PPC z Európskej investičnej banky so štátnou zárukou, je podmienený dlhodobými zmluvami o odbere tepla z bývalého štátneho podniku ZSE a elektriny zo Slovenských elektrární. BAT spočiatku deklarovala cenovú „nevýhodnosť“ zmluvného odberu z PPC a následne začala rozporovať právne nástupníctvo po ZSE. Hoci aj Najvyšší súd SR určil BAT ako nástupnícku organizáciu, táto nemá ani naďalej záujem štátnou garanciou ručenú zmluvu rešpektovať a neodoberá dohodnuté množstvá tepla. Najhoršie zo všetkého však dopadol odberateľ, ktorý to všetko musí platiť. Veď len za prvé dva mesiace tohto roka zaplatil zbytočne o 14,5 mil. Sk viac, ako bolo potrebné. Nie je preto žiadnym prekvapením, že mnohí uvažujú o inom, lacnejšom spôsobe vykurovania. Ťažko pochopiť aj stanovisko ÚRSO. A to nielen v súvislosti s jeho postojom, ale aj s faktom, že niektorí jeho predstavitelia boli spoluautormi spomínanej štúdie Energetického ústavu. V nových funkciách na ÚRSO však vlastne popreli závery svojich prác, ktoré jasne hovoria o ekonomickej výhodnosti odberu tepla z PPC. Prečo? Manažment PPC totiž dúfal, že spory s BAT okolo odberu tepla sa konečne doriešia, keď sa problém dostane na stôl skutočne nezávislým odborníkom, teda ÚRSO...

Zdena Rabayová