OSN má na viac

Keď včera na žiadosť arabských krajín zasadla Bezpečnostná rada OSN, aby rokovala o vojne v Iraku, v celej šírke sa ukázalo, že svetová organizácia v súčasnej forme nedokáže promptne a adekvátne zareagovať na závažné bezpečnostné výzvy. Najmä, ak hlavnými hráčmi v krízach sú niektorí zo stálych členov BR OSN.

Ešte pred zasadaním bolo totiž jasné, že členovia BR OSN nemajú šancu dohodnúť sa na spoločnom stanovisku a už vôbec nie schváliť text, ktorý navrhujú arabské krajiny. Londýn a Washington budú akúkoľvek snahu o odsúdenie útoku na Irak vetovať. Platí aj obrátené garde: prijatie rezolúcie, ktorá by mohla čo i len v náznakoch legitimizovať inváziu, „stopne“ Paríž a Moskva.

Chybou by však bolo celú diskusiu o úlohe OSN v irackej kríze odbaviť suchým konštatovaním, že svetová organizácia potrebuje zásadné reformy. Je pravdou, že právo vetovať rozhodnutia najdôležitejšieho orgánu OSN, vojny zo strany víťazov druhej svetovej vojny, vo veľkej miere blokuje akcieschopnosť organizácie, avšak sú i iné možnosti, ako ovplyvňovať vývoj.

Napríklad členovia Bezpečnostnej rady OSN by teoreticky už dnes mohli zvolať mimoriadne zasadnutie Valného zhromaždenia. Stačí na to deväť hlasov, pričom v tomto prípade žiadna z krajín nemá právo veta. No a na fóre, kde je hlas každej z členských krajín OSN rovnocenný, sa otvára široký priestor pre diskusiu a realistické posúdenie celej vojny. Odporúčania Valného zhromaždenia síce nie sú záväzné pre členské štáty, no vďaka vybudovanej autorite OSN môžu mať nemalý vplyv na svetovú verejnú mienku, a tým nepriamo aj na konflikt.

OSN by sa mohla do hľadania východísk z krízy aktívnejšie zapájať aj prostredníctvom generálneho tajomníka. Zdá sa však, že Kofi Annan volí skôr pasívnejší prístup. A nemám tým na mysli kritiky, že stiahol inšpektorov a personál OSN z Iraku v predvečer spojeneckého útoku. Ponechať ich tam by bolo síce veľkolepým, ale príliš nezodpovedným gestom.

Súčasný generálny tajomník tesne pred vypuknutím konfliktu hovoril o začiatku vojny ako o „smutnom dni pre OSN a medzinárodné spoločenstvo“. No od okamihu, keď vojna naozaj prepukla, neprejavuje ambíciu vyjadriť k nej zásadnejšie stanovisko. Zaujíma sa len o humanitárnu agendu, ktorá je určite dôležitá, no OSN má určite aj na viac.

Rastislav Boldocký