Integrácia zárukou rozvoja

Slovenské podniky boli vlani v Chorvátsku úspešné

Chorvátsko vo februári oficiálne požiadalo o plnoprávne členstvo v Európskej únii. V každom prípade ide o zlomový bod v integračnom úsilí Záhrebu. Veľvyslankyňa Chorvátskej republiky v Bratislave Andrea Gustovičová-Ercegovacová v rozhovore pre HD okrem iného hovorí o tom, ako nová realita ovplyvní ďalší vývoj krajiny.

Kedy očakávate, že krajina vstúpi do EÚ, ktoré hlavné prekážky bude musieť na tejto ceste prekonať a čo si sľubujete od členstva?

- Chorvátska republika zrýchlila cestu do Európskej únie. Podarilo sa to vďaka urýchlenému demokratickému rozvoju spoločnosti, ako aj posilnenému hospodárskemu rozvoju krajiny. Určitý čas Chorvátsko zaznamenávalo spomalený rast v dôsledku zložitej povojnovej situácie. No tieto začiatočné kroky sú už minulosťou. Pokrok, ktorý sme dosiahli, oprávňuje rozhodnutie Chorvátska podať oficiálnu žiadosť o členstvo v Európskej únii. Treba zdôrazniť, že veľká časť občanov podporuje vstup Chorvátska do EÚ. Chorvátsko začalo harmonizovať svoje spoločenské a legislatívne normy so štandardmi EÚ už roku 2000. Významný impulz tomuto procesu dala Zmluva o stabilizácii a asociácii, podpísaná v roku 2001. Veríme, že sa nám podarí ukončiť rokovania v priebehu nasledujúcich troch rokov. Budeme pracovať na tom, aby sme koncom roku 2006 boli pripravení na vstup. Ak k ďalšiemu kolu rozšírenia dôjde v roku 2007, ako to odhadujú niektorí pozorovatelia, Chorvátsko bude významným kandidátom na budúceho člena spoločenstva.

Na tejto ceste nás očakávajú reformy, ktoré sú viac-menej charakteristické pre všetky krajiny transformujúce sa na trhové hospodárstvo, ale aj riešenie špecifických problémov, ktoré sa vyskytli v dôsledku vojnových udalostí - ako regionálna spolupráca, návrat utečencov či pokračovanie v spolupráci s haagskym tribunálom. Na splnení druhej časti podmienok pracujeme sami, ale aj s podporou medzinárodného spoločenstva. Výsledky sú viditeľné, no medzinárodné spoločenstvo akoby si vždy nebolo vedomé úplného významu niektorých otázok, na odstránenie ktorých je potrebné viac taktiky a času. Pripravenosť na zmeny nikdy nebola otázna, ale príliš rýchly posun dopredu niekedy nemusí byť v prospech veci. Do EÚ chceme vstupovať pripravení, nevlečúc zo sebou bremená minulosti.

Pokiaľ ide o reformy, týkajúce sa prechodu na trhové hospodárstvo, posun dopredu je tu ešte viditeľnejší. Už teraz sa v makroekonomických ukazovateľoch nachádzame na úrovni dobre pripraveného kandidáta na vstup do EÚ. Ročný príjem na obyvateľa prekračuje 5000 eur, hospodársky rast si zachováva kontinuitu na úrovni 4 až 5 percent a inflácia sa už celé roky pohybuje okolo 3 percent. Mnohé z reforiem sú už za nami. Členstvo v EÚ nám zaručí otvorené možnosti mnohostrannej spolupráce, ako aj stabilný a trvalý rozvoj.

Spomenuli ste vojnu, jedna z dôležitých otázok, s ktorou sa Chorvátsko musí vyrovnať, je otázka utečencov...

- Chorvátska vláda pokračuje v plnení svojho záväzku iniciovať a zabezpečovať návrat vyhnancov a utečencov. Základným princípom programu je, že každý má právo na návrat do svojho obydlia. Aby sme lepšie pochopili problém, treba sa vrátiť späť do minulosti. Začiatkom 90. rokov naša krajina čelila humanitárnej katastrofe, pretože v dôsledku srbskej agresie 700-tisíc chorvátskych občanov, ale aj občanov Bosny a Hercegoviny, bolo prinútených opustiť svoje domovy a ubytovať sa hlavne v hoteloch na Jadrane, a po roku 1995 do opustených obydlí. Pre takýto vývoj situácie utečencov, je návrat ľudí do svojich domov zviazaný s procesom návratu do Bosny a Hercegoviny, najmä do jej časti - Srbská republika v BaH. Bohužiaľ, proces návratu do Srbskej republiky v BaH, napriek veľkému úsiliu medzinárodného spoločenstva, sa uskutočňuje veľmi ťažko. Veľký počet týchto utečencov je ubytovaných v opustených domoch v Chorvátsku. Nie je preto možné riešiť jeden problém tak, že sa vytvorí druhý.

Vláda zvolená v roku 200 urobila veľký pokrok v procese vytvárania podmienok na návrat. Zmenila všetky legislatívne prekážky a diskriminujúce články, no ešte dôležitejšie je, že vláda urobila veľa, aby vytvorila prijateľné prostredie pre návrat utečencov, bez ohľadu na ich národnostnú príslušnosť.

V období medzi rokom 2000 a 2003 sa obnovilo okolo 23-tisíc stavebných objektov, na čo sa vynaložili, hlavne zo štátneho rozpočtu, takmer 3 miliardy kuna (okolo 400 mil. eur) V roku 2003 by sa malo obnoviť okolo 8-tisíc objektov, čím sa umožní návrat okolo 24 tisícom osobám do svojich domov a bytov. Bude to stáť 1,13 miliardy kuna.

Potom, čo vláda, ktorá len v minulom roku vyčlenila viac ako 300 mil. eur na rozličné programy, ktoré by mali urýchliť a uzavrieť návrat utečencov, vytvorila uspokojujúce podmienky návratu a rozvoja, do oblastí postihnutých vojnou sa vrátilo spolu 306-tisíc osôb. Pokiaľ ide o návrate osôb srbskej národnosti, doteraz sa, vďaka programom obnovy a návratu majetku, vrátilo okolo 100-tisíc, z čoho takmer 76-tisíc zo Srbska a z Čiernej Hory.

Zdôrazňujem, že otázka návratu utečencov je vážny sociálno-ekonomický problém. Konkrétne, vo väčšine oblastí, ktoré zasiahla srbská agresia na začiatku 90. rokov, ešte stále nie sú zabezpečené všetky predpoklady na udržateľný rozvoj. Prečo? Bohužiaľ, veľká časť pôdy vo východnom Slavónsku - chorvátskej obilnici - je ešte stále zamínovaná. Hoci sa chorvátskej vláde darí pomocou prostriedkov zo štátneho rozpočtu a dotácií v odmínovávaní, musím povedať, že podľa odhadov Chorvátskeho centra pre odmínovanie, v Chorvátsku bude tento proces trvať do konca tohto desaťročia.

Podobne, ako aj ostatné európske krajiny, sa Chorvátsko ocitlo v delikátnej situácii v otázke postoja voči irackej kríze. Ako sa Záhreb vyrovnáva s tlakmi Washingtonu, Paríža či domácej verejnej mienky?

- K situácii v Iraku sa nemôže ani jeden z politických subjektov v dnešnom globálnom svete stavať pasívne. Aspoň do určitej miery sa očakáva zapojenie európskych, amerických a ázijských štátov. Tým sa na seba preberá určitá zodpovednosť. Agresívna politika Iraku voči susedom i nedostatočná spolupráca pri odzbrojení je už celé roky problémom, ktorý sa exportuje z krajiny a predstavuje medzinárodný problém. Medzi medzinárodnými predstaviteľmi vládne spor okolo spôsobu riešenia tohto problému. Chorvátsku, ako aj ďalším krajinám kandidátom na vstup do európskych integračných štruktúr, to sťažuje pozíciu, keďže sa nechcú rozhodnúť pre jednu alebo druhú možnosť. Naším veľkým záujmom je udržanie a posilňovanie politickej jednoty v euroatlantickom priestore. Jednotné stanoviská medzinárodného spoločenstva sú zárukou účinnosti v boji proti terorizmu. Chorvátska verejnosť je v tomto smere citlivá, keďže má pomerne čerstvú vojnovú skúsenosť a dobre vie, čo znamenajú vojnové hrôzy. Podporujeme úsilie USA, aby sa kríza konečne vyriešila, ale zdôrazňujeme podporu angažovania medzinárodných inštitúcií (Bezpečnostnú radu OSN) v riešení krízy. Chorvátsko preto podporí vojenskú intervenciu proti Iraku, keď ju schváli BR OSN.

Od 1. marca začína platiť Dohoda o pristúpení Chorvátska do CEFTA. Už vyše roka je v platnosti dohoda o voľnom obchode medzi Chorvátskom a Slovenskom. Akým spôsobom sa tieto zmluvy premietajú do konkrétneho zlepšenia hospodárskej spolupráce medzi krajinami?

- Chorvátsko chce čo najtesnejšie spolupracovať s krajinami CEFTA, čo zahŕňa aj hospodársku spoluprácu. Chceme prispieť voľnému toku tovarov a služieb na trhu strednej Európy bez colných bariér. Zmluva o voľnom obchode so Slovenskom platí už celý rok. Už vidno prvé efekty. Za prvých 11 mesiacov v roku 2002 tovarová výmena medzi dvoma krajinami vzrástla o 65 percent. Úspešné boli najmä slovenské podniky. Pokiaľ ide o chorvátske spoločnosti, je povzbudzujúce, že došlo k výraznému zvýšeniu vývozu potravinárskych produktov, avšak problémy na farmaceutickom trhu, kde zaznamenali pokles predaja, negatívne ovplyvnili chorvátsky export. No celkovo nejde o veľké sumy. Tovarová výmena medzi krajinami dosiahla úroveň len 100 mil. USD, aj keď, ako vidíme, niet veľkých prekážok pre obchod. Znamená to, že je stále dosť nevyužitých možností. V tomto smere musíme byť tak my, ako aj vy rýchlejší, flexibilnejší a podnikavejší, aby sme úspešnejšie využili vytvorené príležitosti.

Už vlani došlo k viacerým dohodám, najmä v oblasti dopravy a transportu (mimoriadne vlakové a letecké spojenia), ktorých cieľom bolo zlepšiť spoluprácu medzi krajinami v oblasti turistiky. Bude sa pokračovať v tejto tradícii aj v tomto roku?

- V minulom roku sa prekryli záujmy oboch krajín, ale aj viacročné snahy poviazať naše príbuzné krajiny. Chorvátske železnice ponúkli slovenským 12 kompozícií počas leta, čo sa promptne akceptovalo a dosiahol sa úspech. Podľa údajov slovenských železníc využitosť vlakov bola až 90-percentná. Tohto roku sme ponúkali aj viac kompozícií, ale zdá sa, že sa nepodarilo nájsť ekonomický záujem. Pokiaľ ide o návštevy chorvátskych hostí počas zimnej sezónny na Slovensku, počula som, že sa v tomto roku záujem výrazne zvýšil. No myslím si, že na reálne zvýšenie dopytu po tunajších veľmi dobrých zimných a letných kapacitách bude potrebné zvýšiť úroveň hotelových služieb.

V spojitosti s leteckou dopravou bol začiatok vlaňajšej turistickej sezónny v znamení dvoch letov týždenne na Jadran. Veľmi rýchlo vzrástol dopyt, takže došlo k zvýšeniu počtu letov na 6 týždenne do Splitu a Zadaru. Poučení veľmi dobrými výsledkami a záujmom cestujúcich sa tohto roku avizuje až 9 letov týždenne, čo je výborné! Letecky bude s Bratislavou previazaní Split, Zadar a Dubrovník. Začiatok fungovania niektorých liniek sa plánuje už na Veľkú noc a budú v obehu až do konca septembra.

V Chorvátsku už dlhší čas prebieha proces privatizácie. Koľko podnikov by ešte malo prejsť do súkromného vlastníctva a aké sú možnosti slovenských firiem zapojiť sa do tohto procesu?

- Začiatok privatizačného procesu v Chorvátsku sa datuje ešte z roku 1991. Odvtedy bolo využitých viac metód privatizácie. Okolo 1000 malých a stredných podnikov sa sprivatizovalo zvnútra, čiže privatizoval ich manažment a (respektíve/alebo) zamestnanci. Dostali sme tým 640 000 malých akcionárov. Druhá privatizácia bola kupónová. Akcie v hodnote 12 miliárd chorvátskych kún boli rozdelené medzi 230-tisíc občanov. Okolo 1500 spoločností sa predalo priamo za trhovú cenu. Tento proces pokračuje aj dnes. Väčšinou ide o väčšie spoločnosti vo vlastníctve štátu, ktoré sa čiastočne alebo úplne privatizujú. Proces privatizácie má za sebou telekomunikačná spoločnosť Hrvatski telekom, banky, časť hotelov. Na privatizáciu sa pripravujú poisťovne, ropná spoločnosť INA, JANAF - spoločnosť zaoberajúca sa prepravou ropy, ako aj lodenice. Dnes sa privatizácia uskutočňuje prostredníctvom verejných medzinárodných tendrov a aukcií, fungujú tiež akciové trhy, takže sa na nej môže zúčastniť každý, kto má záujem. Slovenské podniky väčšinou prejavili záujem o turistické objekty, takže vo vlastníctve Slovákov je okolo 35 hotelov a penziónov. Je tu tiež príklad privatizácie veľkého hotelového komplexu na ostrove Dugi otok, ale aj investície do plničky pramenistej vody či investície do lokálnej distribúcie plynu.

Rastislav Boldocký