Navrchu nepoznajú realitu

Najviac šetrili na pôde, niekde dokonca desať rokov nehnojili

V súvislosti s financovaním našich poľnohospodárov v poslednom, predvstupovom integračnom roku, ako aj následných, sme sa opýtali viacerých predstaviteľov manažmentov družstiev, ako vidia finančnú situáciu slovenského agrokomplexu a jeho ďalšie možnosti. „Keby vláda aj poskytla vyrovnanie priamych platieb do 55-percentnej úrovne západoeurópskych poľnohospodárov, čomu neverím, aj tak je to málo na to, aby sme mali rovnocenné konkurenčné podmienky“, povedal nám predseda Poľnohospodárskeho podielnického družstva v Rybanoch Ing. Michal Sahulčík. Koľko je a bude miliárd korún k dispozícii, ako nedávno informovalo aj ministerstvo financií, je podľa M. Sahulčíka irelevantné, „lebo to nič nehovorí. Ak poľnohospodári na Západe dostanú sto korún a my hoci aj 55, tak je to o ničom“, dodáva. Percentá označil za „háklivé číslo“, lebo bude záležať najmä na tom, z akej základne sa uvedená suma vypočíta. „My nevieme, z čoho sa tých 55 % bude odvíjať, lebo v Európskej únii sú aj tzv. skryté dotácie. A tie v uvedených percentách nebudú zahrnuté. Poľnohospodár tam dostane za svoju produkciu zaplatených 100 % a navyše vývozca dostane dotáciu na export.“ Ide teda o dvojité dotácie a poľnohospodári nevedia, či tento faktor bude pri navýšení financií pre poľnohospodárov zohľadnený. Problémy s nízkymi výkupnými cenami za niektoré komodity považuje predseda za cielenú akciu, aby naše poľnohospodárstvo padlo a potom, keď sa otvoríme kapitálovému svetu, to niekto majetný za lacný peniaz kúpi.

Skeptický, čo sa týka získania 55-percentných platieb, je aj predseda Poľnohospodárskeho družstva Blatné Ing. Ján Mišák, pričom hovorí, že vyrábať so stratou je na zváženie. „Kvalitná potravinárska pšenica stojí na sklade, pričom sa dováža lacná múka. Na jednej strane sú problémy ako byť konkurencieschopný výrobnou cenou, ale zároveň aj pri speňažovaní na domácom trhu.“ Stav v predaji, odbyte a v cenových reláciách vo viacerých komoditách nie je dobrý a „žiaľ, nevidíme náznaky riešenia problémov a výhľadového zlepšenia“. Najväčšie problémy vidí v neustálenom agropotravinárskom trhu, ktorý je bez ochrany. „Dovážajú sa lacnejšie potraviny a navyše nekontrolovane. Prvovýrobca by mal mať istotu, že do čoho sa pustí, to na trhu aj speňaží.“

Predseda Poľnohospodárskeho družstva Vinohrady v Choňkovciach (okres Sobrance) Ing. Ján Petro otvorene hovorí, že podpriemerné družstvá musia zákonite skončiť. „Veľký problém vidím aj v tom, že niektoré družstvá za posledných desať rokov nekupovali stroje, neurobili žiadnu rekonštrukciu svojich zariadení. Oni to nerobili nie preto, že by nechceli, ale, žiaľ, len prežívali. Mali na naftu, na mzdy, ale na ďalší rozvoj im peniaze nezostali. A pri súčasných výkupných cenách nemôžu investovať ani si obstarať nejaký stroj.“ Tí, čo teraz riadia slovenské poľnohospodárstvo, podľa J. Petra nepoznajú reálnu skutočnosť a problematiku. „V našom okolí padne 80 % podnikov,“ hovorí ďalej predseda. „Poľnohospodári už nemajú na čom šetriť. Už sa šetrí aj na pôde. Desať rokov na niektorých družstvách pôda nedostala to, čo by potrebovala. Ešte sa pozháňa nejaká tá koruna na dusík (hnojivo), ale keby ste išli z družstva do družstva, tak vám povedia, že už dlho nekúpili fosforečné a draselné hnojivá,“ dodal J. Petro.

Vladimír Turanský