Liečba, o ktorej nevieme

Zaspali sme, nezachytili sme svetový trend

Legislatíva, financie a nepochopenie, asi tak by sa dali charakterizovať problémy, ktoré sa podpisujú pod skutočnosť, že pri liečbe chronickej bolesti u nás zaostávame za vyspelými krajinami. „Cudzia bolesť iného nebolí,“ uviedla v tejto súvislosti MUDr. Kristína Križanová z Oddelenia paliatívnej starostlivosti Internej kliniky Národného onkologického ústavu v Bratislave. Bolesť, ktorá sa často javí pacientom ako neznesiteľná, však nie je charakteristická iba pre onkologické ochorenia. Podľa štatistických údajov až 70 percent ľudí v strednom veku trpí najmenej na jednu bolesť iného druhu. A chronickou, ktorá býva výsledkom dlhodobo neliečenej akútnej bolesti, trpí zhruba 20 percent populácie. Odborníci, zaoberajúci sa touto problematikou, varujú pred epidémiou nenádorových bolestí a bolestí chrbta. Vzrastajúci výskyt chronických bolestí má negatívny vplyv nielen na zdravie človeka, ale aj na ekonomiku. Až 70 percent nákladov, ktoré krajiny vynakladajú na liečbu bolesti, predstavujú nepriame náklady. Výsledkom neefektívne liečenej akútnej bolesti, ktorá prerastie do chronickej, je invalidizácia, odkázanosť pacienta na sociálnu pomoc, a depresie. Neskorú liečbu, ako aj podceňovanie tohto fenoménu zo strany lekárov v rozličných odboroch medicíny, označila napríklad K. Križanová za hlavné príčiny nárastu pacientov s chronickými bolesťami. Podľa jej vyjadrenia by študenti medicíny mali absolvovať špeciálne prednášky o bolesti. Lekárske fakulty na Slovensku však tento problém podceňujú a špecializovanú výučbu chápu ako nadbytočnú. Liečbe bolesti sa síce venuje na Slovensku 40 ambulancií, no nie vždy je ochota posielať tam pacientov, pritom včasná a efektívna liečba môže

zmierniť bolesť

pacienta natoľko, že budú môcť vysadiť opiáty a nahradiť ich bežnými analgetikami. Na intenzite bolesti sa okrem somatického poškodenia podieľa aj psychika, sociálne a ekonomické postavenie pacienta a zmeny počasia. Pacientom, trpiacich bolesťami chrbtice viac ako týždeň, hrozí, že sa bolesť stane chronickou. Odborníci tvrdia, že na Slovensku až 50 % ľudí v strednom veku trpí nejakou formou bolesti. Tá je najčastejším dôvodom, prečo pacient vyhľadá lekára. Neraz však prichádza až vtedy, ak sa obyčajná bolesť zmení na chronickú. MUDr. Ľubomíra Nemčíková, z Národného onkologického ústavu k tejto problematike uviedla, že chronická bolesť sa v minulosti definovala ako bolesť, ktorá pretrváva viac ako 3-6 mesiacov. Ale s lepším poznaním toho procesu sa v súčasnosti chápe bolesť, ktorá pretrváva dlhšie, ako je predpokladaný čas hojenia, to je napríklad po úrazoch alebo operáciách, ďalej je to bolesť spojená s progredujúcim chronickým ochorením. Nie každý však vie, že bolesť sa i u nás lieči aj v špecializovaných ambulanciách. Podľa slov už spomínanej odborníčky treba algeziologické ambulancie chápať ako špecializované zariadenia, ktoré pomáhajú praktickým lekárom a odborníkom v tom prípade, keď nedokážu bežnými postupmi zvládnuť bolesť. Problémom je, že ešte nie je, podľa slov Ľ. Nemčíkovej, táto otázku legislatívne doriešená a väčšina týchto ambulancií zatiaľ pracuje len na krátke úväzky. Pacient by teda nemusel

zbytočne trpieť,

otázne však je, či sa vie svojho práva v našich podmienkach domáhať, hoci väčšinu ochorení, úrazov a často i liečbu sprevádza bolesť. V niektorých štádiách z nej majú obavy aj tí najsilnejší jedinci. Podľa odborníkov na liečbu bolesti, až 80 % utrpenia, ktoré nevyliečiteľne chorí pacienti udávajú, tvorí bolesť. To ostatné sú nepríjemnosti, spojené s neschopnosťou postarať sa o svoje fyziologické funkcie a so spoločenským postavením bezvládneho pacienta. Algeziológia (tak sa nazýva odbor liečby bolesti) je pomerne mladým odborom a na Slovensku oficiálne existuje od roku 1998, aj keď prvé ambulancie na liečbu bolesti vznikli už skôr. Podstatné však je, že až 90 % bolestivých stavov vie súčasná medicína liečiť. Ostatné by sa malo dať zvládnuť dobrou ošetrovateľskou, opatrovateľskou, sociálnou a psychologickou starostlivosťou. Lenže v tejto súvislosti je podstatné, či si pacienti

uplatňujú právo

na zmiernenie bolesti. Všade na svete je verejne známa a akceptovaná Charta práv pacienta a jedným zo základných práv je právo na bezbolestné ošetrenie a bezbolestný priebeh pobytu a liečby v zdravotníckom zariadení. Aj preto sú vo všetkých západných krajinách (aspoň vo väčších nemocniciach) bežne prítomné tzv. služby akútnej bolesti, ktoré sú schopné zabezpečiť bezbolestný priebeh až 95 % pooperačných a poúrazových stavov. No v našich podmienkach je to predsa len zložitejšie. Odborníci však upozorňujú i na skutočnosť, že v súvislosti s pripravovanou aproximáciou zdravotníctva na štandardy EÚ je u nás absencia oddelení a kliník, zaoberajúcich sa liečbou, výskumom a v neposlednej miere i pregraduálnou a postgraduálnou výukou algeziológie.

Ľudmila Koníková