Sila dopravnej obslužnosti

Diferencovane o pracovnej záťaži a rizikách

Obe slovenské železničné spoločnosti prekonali na prelome januára na Slovensku od roku 1992 prvý ostrý štrajk. Po niekoľkých dramatických dňoch hlavy už vychladli, emócie opadli a opäť sa neprerušovane pracuje. Železničiarski odborníci analyzovali nielen obdobie počas štrajku a po jeho prerušení, ale aj pred samotným výstražným a ostrým štrajkom. V každom prípade je to pre všetkých zainteresovaných veľké ponaučenie a skúsenosť v oblasti vyjednávania a komunikácie s odborovými partnermi. O týchto, ale aj ďalších aktuálnych otázkach sme hovorili s personálnym riaditeľom Železničnej spoločnosti Ing. Antonom Jaborkom.

Aké je ponaučenie z tých niekoľkých veľmi komplikovaných dní?

- Myslím si, že sa nedostatočne využili všetky možnosti, aby sa štrajku predišlo. A to nemám na mysli len zamestnávateľa, ale aj odborových predákov, ktorí si ani možno s úplnou vážnosťou neuvedomili dôsledky štrajku.

Počas štrajku sa veľa hovorilo o regionálnych tratiach. Ako pokračuje práca spoločnej pracovnej skupiny na posúdení efektívnosti regionálnych tratí?

- Na základe dohody, ktorá bola prijatá na spoločnom zasadnutí štrajkového výboru s členmi predstavenstva ZSSK a zástupcu ŽSR, v súčasnosti rokuje odborná komisia, ktorej členmi sú aj dvaja zástupcovia odborových organizácií. Jej úlohou je posúdiť základnú dopravnú obslužnosť a ekonomické dôsledky vybraných regionálnych tratí, ktoré

boli zrušené

a na ktorých by sa eventuálne v obmedzenom rozsahu naďalej preprava osôb v ranných a poobedňajších hodinách mohla zabezpečovať. Po spracovaní návrhu zvoláme zasadnutie predstavenstva ZSSK so zástupcami ŽSR a štrajkového výboru. Predpokladáme, že o niekoľko dní pripraví komisia návrh do predstavenstva našej firmy a nadväzne zvoláme stretnutie so štrajkovým výborom za prítomnosti ŽSR.

Pri riešení takýchto komplikovaných problémov je nevyhnutná racionálna vzájomná komunikácia. Možno povedať, že je na potrebnej úrovni?

- Som presvedčený, že komunikácia nie je v našej firme, najmä po vertikálnej línii, na požadovanej úrovni. Avšak nie jednoznačne a včas sa preniesli rozhodujúce informácie a inštrukcie z úrovne krízového štábu k nižším organizačným úrovniam. Spôsobilo to neistotu, váhavosť, strach prevziať zodpovednosť a aktivitu pri komunikácii s podriadenými zamestnancami. Verím, že vedúci zamestnanci na základných pracoviskách majú aj neformálnu autoritu, ktorú sme dostatočne nevyužili. Myslím si, že prostredníctvom týchto líniových manažérov sme mali vysvetliť ľuďom nielen ekonomické dôsledky štrajku, ale v prvom rade jeho opodstatnenosť i význam pre našu železničnú spoločnosť. Hovorí sa, že po vojne je každý generálom. Pre nás to musí byť skúsenosť a výstraha zároveň, pretože Železničná spoločnosť musí prejsť nielen technickou a organizačnou transformáciou, ale aj transformáciou v myslení ľudí.

Podľa niektorých železničiarov vraj vznikol sociálny konflikt medzi zamestnancami a manažmentom, prípadne vládou. Akými cestami sa bude uberať rokovanie, aby sa dosiahol sociálny zmier?

- Nemyslím si, že vznikol sociálny konflikt, je to však určitý spor. Som presvedčený o tom, že obe strany nevyužili všetky možnosti vzájomného vyjednávania. Predmetom sporu je oblasť, ktorá má niekoľko úrovní, napríklad predovšetkým reakcia Železničnej spoločnosti na možnosti štátneho rozpočtu, čoho dôsledkom sú aj obmedzenia v regionálnej doprave. V druhom rade je to reakcia a správanie odborárov. Prečo sa ich to tak významne dotklo, veď oni sú predovšetkým zástupcami podnikovej odborovej organizácie a nie tými, za ktorých sa vydávali, teda sociálnym

partnerom vlády

Slovenskej republiky k otázke dopravnej politiky. Ak sú teda podnikovou odborovou organizáciou, má opodstatnenie, aby sa vyjadrovali k zamestnancom, ktorí sa majú stať nadbytočnými. V tomto prípade ide o vyše 400 zamestnancov. Kde však boli odboroví predáci vtedy, keď sme mali v podnikateľskom pláne potrebu zníženia o 2500 zamestnancov za rok? V tejto súvislosti sa mi zdajú reakcie odborárov, smerujúce až k štrajku, za prinajmenšom neprimerané a neopodstatnené.

Začalo sa už vyjednávať o mzdovom náraste v roku 2003, tak ako to požadujú odborári?

- Nie, nezačalo. Pokiaľ sme pod tlakom a hrozbou prípadného pokračovania štrajku, výsledkom vyjednávania nemôže byť nezávislé, zodpovedné a ekonomicky podložené stanovisko. Máme záujem sadnúť si s odborovými partnermi ku kolektívnej zmluve opäť za rokovací stôl, ale až po dohode so štrajkovým výborom.