Prečo Áno Európskej únii (37 - 39)

Bude to desať - pätnásť rokov

V ankete členov Hospodárskeho klubu (NEF) a nominovaných na jeho tohtoročné prestížne ceny Zlatý biatec a Prominent ekonomiky majú dnes slovo Pavel Koncoš, exminister pôdohospodárstva, MUDr. Jozef Murgaš, bývalý primátor Lučenca a podnikateľ na dôchodku Vladimír Ďurovský.

Máte odhad na výsledok referenda o vstupe SR do EÚ?

P. Koncoš: Aj keď sa na prieskumy verejnej mienky rôznych slovenských agentúr nemožno spoľahnúť (ktovie prečo sú nepresné), predsa len vychádzam z dlhodobých, nazvime ich kvalifikovanými odhadmi o názoroch verejnosti, ktoré poukazujú na významnú podporu obyvateľov Slovenska pre vstup našej krajiny do európskych hospodársko-politických štruktúr, teda do Európskej únie. Predpokladám, že na referende o vstupe SR do EÚ sa, na rozdiel od predchádzajúcich neúspešných referend, zúčastní dostatočný počet obyvateľov (osobne očakávam účasť nad 60 %) a väčšina z nich sa vysloví kladne ku vstupu Slovenska do EÚ. V biede, v ktorej sa mnohí občania našej krajiny ocitli, ani nemajú iné východisko a členstvo v EÚ je pre nich azda jedinou nádejou na zlepšenie osobného postavenie alebo starostlivosti o rodinu.

J. Murgaš: Výsledok referenda o vstupe do EÚ bude jednoznačne pozitívny s predpokladanou podporou 65 % hlasujúcich.

V. Ďurovský: Bude to prvé úspešné referendum na Slovensku, ale len tak-tak, pretože mu predchádzajú nepopulárne ekonomické opatrenia dotýkajúce sa každého občana, ako aj kauzy o nedôvere rôznym predstaviteľom vedenia štátu a zároveň zatiaľ nie je zo strany vlády vyvinuté to úsilie, aké by si tak závažné rozhodnutie vyžadovalo. Predpokladaná kampaň k referendu je finančne poddimenzovaná oproti krajinám V4, nehovoriac o tom, že opäť sa zjavujú slovenské problémy, ktoré agentúry budú kampaň tvoriť a za čo. Dúfajme, že aj kvalita odvedenej práce bude adekvátna.

Bude EÚ rozšírená podľa časového plánu v januári, resp. v máji 2004?

P. Koncoš: Áno. Tento môj názor je jednoznačný najmä preto, že pre rozumne konajúcich politikov súčasnej EÚ -15 je prijatie nových členov z hľadiska hospodárskeho i politického životne dôležité. Európa v medzinárodnej súťaži a v procese od našej vôle objektívne postupujúcej globalizácie, musí zosilnieť, a to vo všetkých strategických oblastiach. Pri prekonávaní súčasnej, pomerne dlhotrvajúcej hospodárskej recesie sa krajiny EÚ nemôžu spoliehať len na USA, kde pokles výroby trvá už dlhší čas. Práve hospodársky priestor v strednej a východnej Európe, rozšírený prostredníctvom dobrej konštruktívnej spolupráce aj o ďalšie krajiny bývalého ZSSR a, samozrejme, aj o Rusko, vytvára jedinečné predpoklady na oživenie výroby, rast príjmov obyvateľstva, spoločností, a tým, pochopiteľne, aj na oživenie spotreby. Každé ďalšie odďaľovanie rozširovania je neprípustné, a to aj za cenu, že kandidátske krajiny nebudú mať plne aproximovanú legislatívu. Veď nakoniec členské štáty USA nemajú doteraz zjednotenú legislatívu, a to ani v takých zásadných otázkach, ako sú dane alebo dokonca trest smrti a nebránilo im to v budovaní spoločného štátu. Administratívne prekážky, prípadne rozdiely musia ustúpiť vyšším záujmom.

J. Murgaš: Rozšírenie EÚ bude najskôr v máji 2004 - pre Slovensko za predpokladu, že sa vyrovná s problematikou korupcie, rôznych káuz a dokáže presvedčiť EÚ, že má seriózny záujem vyriešiť alebo začať riešiť rómsky problém.

V. Ďurovský: Bude rozšírená, je to aj náš cieľový program, na základe ktorého dochádza neustále i k rôznym vnútropolitickým ústupkom, dúfajme, že to naši vrcholní politici nepokazia.

Aká bude v tom čase Európa a jej vzťahy so Spojenými štátmi?

P. Koncoš: Napriek uvedenému, svetová hospodárska, politická a vojenská mocnosť číslo jeden, ktorou Spojené štáty bezo sporu stále sú, musí v kalkuláciách európskych politikov zaujímať nezastupiteľné miesto. Pravda, mali by si to uvedomiť a dúfam, že sa tak aj stane, aj vedúci predstavitelia v USA. Veď súčasná veľmocenská politika tejto krajiny naráža na významný domáci odpor, o ktorom naše médiá vo väčšine prípadov akosi nerady informujú. Spojené štáty rovnako nemôžu ignorovať vývoj a názory politikov a obyvateľov krajín, s ktorými sú ekonomicky a kapitálovo doslova poprepletané. Európska únia by však mala zjednotiť krok. Je krátkozraké, osobitne zo strany Veľkej Británie, nazdávať sa, že vzťahy v Európe sa môžu vyvíjať inak ako na základe vzťahov rovnosti a dôstojného, obojstranne výhodného partnerstva. Práve Tony Blair by mal vedieť, že hegemónia v Európe ani inde v modernom a vyspelom svete už nemá miesto. Súčasnosť je, netreba to zakrývať ani ignorovať, zložitá, názory na vzťahy ku krajinám vlastniacim ropu rozdielne, čo môže evokovať pre budúcnosť vzájomných európsko-amerických vzťahov pesimizmus. V záujme budúcnosti však svet musí spieť k rovnovážnemu stavu. A práve rovnováha v mnohom bude záležať na zvládnutí zložitého geopolitického vývoja predstaviteľmi štátov Európskej únie. Verím v zodpovednosť voči tradíciám i budúcnosti, verím, že zdravý rozum prevládne nad ziskuchtivosťou. Verím, že práve Európania majú dostatok skúseností, poučenia i síl konať v záujme pokojnej budúcnosti.

J. Murgaš: Je nesporné, že Európa prechádza „emancipačným procesom“. Snaha o vytvorenie veľkého jednotného trhu, „integrovanej ekonomiky Eړ, budovanie vlastných síl rýchleho nasadenia sú toho neklamným dôkazom. Vzťah USA - EÚ prechádza v súčasnosti aj pod vplyvom Iraku diferenciačným procesom jednak v samotnej EÚ, jednak vo vzťahu k USA. Európa začína odmietať hegemonizmus.

V. Ďurovský: Napriek rôznym politickým harmatancom zvíťazia vzťahy vykazujúce vzájomnú spoluprácu a toleranciu zabezpečujúcu obrusovanie ostrejších trecích plôch.

Zaznamená Európska únia dovtedy „vnútornú reformu“?

P. Koncoš: Ak si niekto myslel alebo myslí, že zložitý spoločenský pohyb, ktorý sa začal v roku 1989 v krajinách strednej a východnej Európy je ohraničený len týmto priestorom, zásadne sa mýli. Pokračuje a bude pokračovať rôznymi smermi geopolitickými, geografickými, ale hlavne rôznymi kvalitatívnymi smermi. Práve tento spoločenský pohyb sa dotýka aj kapitalizmu, alebo ak chceme trhového hospodárstva. V tomto smere mnohé a v mnohom zaostali aj súčasné členské krajiny EÚ. Typickým príkladom je práve poľnohospodárstvo a potravinárstvo. V týchto odvetviach úroveň spoločenskej deľby práce, koncentrácie kapitálu, horizontálnej i vertikálnej špecializácie výroby a jej rajonizácie zaostáva za vyspelým svetom. Rozšírená únia musí nájsť odpoveď na otázky dotýkajúce sa vzájomného postavenia jednotlivých členských krajín, musí rozhodnúť, ktoré kompetencie zostanú v rukách vlád národných štátov a ktoré sa posunú na úroveň „európskej vlády“ a pod. Európska únia je v súčasnosti obrovským administratívnym molochom s približne 18-tisíc úradníkmi v bruselských centrálach a po rozšírení pribudnú ďalší z nových členských krajín. Vnútorná reforma únie je teda nevyhnutná, ale o jej hlavných otázkach už musia spolurozhodovať aj vlády kandidátskych krajín. Náročnosť len naznačených problémov napovedá, že vnútorná reforma EÚ je dlhotrvajúci proces, ktorý sa neskončí dňom rozšírenia, skôr týmto dátumom naberie na rýchlosti a dynamike.

J. Murgaš: EÚ nesporne musí byť reformovaná aj vzhľadom na súčasný vývoj a pribudnutie nových členov.

V. Ďurovský: Vývoj sa zastaviť nedá, určité napredovanie musí byť, všetko sa však obyčajne nestihne, takže určité omeškanie je opodstatnené.

Bude po nej jestvovať stále tá istá Európa?

P. Koncoš: Život je možný len v pohybe. A tak ani súčasná či budúca únia nemôže zostávať „tou istou“. Ak hovoríme o spoločenskom pohybe vo vzťahu k EÚ, máme zrejme všetci na mysli pohyb smerujúci k hospodárskemu, sociálnemu, kultúrnemu a vôbec spoločenskému rozvoju. Samozrejme, že je možný aj pohyb iným smerom. To by však znamenalo deštrukciu, rozklad a vznik nových politických zoskupení v Európe. Nepochybujem, že nie sú aj takéto záujmy. Záujmom Slovenska však musí byť silná a jednotná Európa a Slovensko ako jej súčasť.

J. Murgaš: Hovoriť o existencii tej istej Európy po reforme EÚ je nemožné. Bez ohľadu na národné vlády (ľavica-pravica) sa bude politicky - smerom k tretím subjektom zjednocovať. Tento proces je nevyhnutný, pokiaľ chce Európa ochraňovať svoje záujmy, je jedno aké.

V. Ďurovský: Bude, avšak s určitými zmenami, všetko však bude závisieť na zdrojoch.

Aká bude podľa vás reálna pozícia SR v EÚ?

P. Koncoš: Pozícia Slovenska v budúcej EÚ je daná počtom obyvateľov a pomerom k počtu obyvateľstva ostatných členských krajín, je daná ekonomickou silou krajiny a podielom napríklad na tvorbe hrubého domáceho produktu EÚ ako celku. Je však daná aj kultúrnou, vzdelanostnou úrovňou, úrovňou spoločenského vedomia obyvateľov krajiny, schopnosťou obhajovať a obhájiť vlastné pozície a „vlastnú budúcnosť“. Je daná aj pripravenosťou politickej reprezentácie zodpovedne konať nielen v záujme budúcej integrácie, ale aj v záujme určitej jedinečnosti, vytvorenia priestoru na uplatnenie sa jej obyvateľov, na využite jej prírodného bohatstva a zdrojov. Obávam sa, že práve politická reprezentácia Slovenska, česť výnimkám, zlyhala v záverečných politických rokovaniach pred kodanským summitom i v jeho priebehu. Osobitne sa to dotýka poľnohospodárstva a rozvoja vidieka. Predseda vlády SR M. Dzurinda, ale aj minister financií I. Mikloš a minister pôdohospodárstva Zs. Simon do Kodane išli s odovzdanosťou prijať ponúkané či presnejšie stratili aj to, čo sa predbežne dohodlo v predchádzajúcich kolách. Výsledkom je, že poľnohospodársky znevýhodnené oblasti každoročne strácajú možnosť využiť približne 1,3 mld. Sk zo zdrojov, ktoré európska komisia vyčlenila na rozvoj vidieka. A to len preto, že spomínaní páni nevedia, čo poľnohospodárstvo a využitie pôdy pre každú krajinu znamená, preto nemali dosť odvahy ani na to, aby sa pripojili k aktivitám poľskej vlády. Pozícia Slovenska bude taká, o akú sa aj sami pričiníme. Pravda môže byť aj taká, akú nám blahosklonne vymedzia ostatné členské krajiny, ak naďalej bude naša politika určovaná charakterom trasorítky.

J. Murgaš: Postavenie SR v EÚ bude determinované minimálne dvoma aspektmi:

a) či bude politika SR dostatočne proeurópska (viď názor komisára EÚ k postoju SR v otázke Iraku),

b) do akej miery snaha o integráciu bude vychádzať z premisy jednotných záujmov EÚ voči ostatným ekonomickým zoskupeniam a súčasnom zachovaní vlastnej národnej identity, v nachádzaní spoločnej reči spolupráce s tzv. malými štátmi EÚ v rámci vytvárania rovnováhy medzi tzv. veľkými a malými štátmi únie.

V. Ďurovský: Všetko bude závisieť od toho, či už konečne nastúpia do reprezentačných funkcií odborníci, skutoční diplomati, ktorých záujmom bude zastupovať našu krajinu, alebo pre žabomyšie vojny, závisť, zištné ciele to bude tak, ako sa to prejavuje doteraz v niektorých prípadoch v diplomatických a iných zastúpeniach, kde sa v prvom rade vždy vyhodnocujú materiálne pôžitky.

V čom vidíte plusy nášho včlenenia sa do EÚ?

P. Koncoš: Na rozdiel od súčasnej politickej reprezentácie Slovenska si vlády členských štátov EÚ vážia poľnohospodárstvo a všetky súvisiace odvetvia. A tak aj napriek silnej konkurencii, ktorá našich producentov potravín v EÚ čaká, nazdávam sa, že stabilita poľnohospodárskej a vidieckej politiky, jej jednotlivých nástrojov, je garanciou aj pre využívanie prírodných, najmä pôdnych zdrojov krajiny, stability sociálnej politiky aj vo vzťahu k obyvateľom vidieka a pracovníkom poľnohospodárstva, lesníctva či vodného hospodárstva. Pravda, ako som naznačil už skôr, aj poľnohospodárska a vidiecka politika EÚ sa musí nevyhnutne meniť a vyvíjať.

J. Murgaš: Plusy vstupu SR do EÚ sú v postupnom zjednocovaní legislatívy, výrazne väčších možnostiach spolupráce s medzinárodnými inštitúciami, v obmedzovaní korupcie, dokončení mnohých tzv. reforiem v školstve, súdnictve a v zdravotníctve. Občania SR si začnú viac ako kedykoľvek predtým uvedomovať cenu vzdelania a hlavne zdravia ako najvyššej individuálnej ekonomickej hodnoty.

V. Ďurovský: Ako doterajší manažér a teraz nastupujúci dôchodca som príslušníkom generácie, pre ktorú je včlenenie do EÚ veľmi rozporuplné. Generácia päťdesiatnikov, šesťdesiatnikov a starších nemá veľkú šancu dožiť sa všetkých výhod, ktoré budúcnosť v EÚ prinesie. Avšak bolo by nezodpovedné z našej strany nepomôcť v tom, čo považujeme so svojimi skúsenosťami za potrebné.

Integračné mínusy?

P. Koncoš: Je to nižšia úroveň produkčných kvót a nižšia úroveň priamych platieb, ktoré sú pre našich poľnohospodárov vyčlenené. K tomu treba pripočítať všeobecný nedostatok vlastného kapitálu a nižšiu technickú úroveň vo vybavenosti našich poľnohospodárskych podnikov. Pri prenikaní našich potravín na trhy západoeurópskych krajín musíme počítať s určitou nedôverou konzumentov a presýtenosťou trhu s potravinami. Pravda, z hľadiska konkurencie budú možno nepríjemnejší poľnohospodári našich susedných krajín, ktorých vlády v predvstupovom procese viac podporujú, ako je to na Slovensku. Tieto negatíva už domáci poľnohospodári pociťujú.

J. Murgaš: Integračným mínusom je skutočnosť, že zatiaľ nikto v rámci vládnej „nekampane“ nehovorí o tom, aké problémy našu spoločnosť čakajú, nebude to hneď a pre každého blahobyt. Naša sloboda bude silne obmedzovaná obsahom našich peňaženiek. Z hľadiska mojej profesie predpokladám s ohľadom na poznatky z viacerých krajín EÚ, že značná časť našich vysokokvalifikovaných lekárov sa pohne za prácou do zahraničia, kde je táto profesia už

V. Ďurovský: Mínusov, ako aj plusov je veľa. Pre moju generáciu sú nezanedbateľné existenčné reality vstupu do EÚ. Je neodpustiteľné, že dôchodková reforma sa doteraz nepohla z miesta a nevenoval sa jej v doterajších vládnych zoskupeniach ani zlomok času, ktorý sa venoval privatizácii toho, čo táto generácia vybudovala aj na úkor svojej vtedajšej životnej úrovne. Vstupom do EÚ sa generácia dôchodcov dostane do sociálnej krízy, ktorú však bude riešiť. Takže všetko zlé je aj na niečo dobré.

Dajú sa tie mínusy vnímať ako výzva obyvateľstvu?

P. Koncoš: Výzvou je samotná možnosť stať sa súčasťou spoločenstva krajín jedného geopolitického priestoru, krajín s rovnakými kultúrno-spoločenskými zásadami či koreňmi, s rovnakými cieľmi rozvoja sociálneho prostredia a zázemia pre všetkých členov spoločenstva. Vstup Slovenska do EÚ otvára, aj keď pomaly, hranice pre voľný pohyb kapitálu, tovarov, ale čo je podstatné, pre voľný pohyb obyvateľstva, či presnejšie pracovnej sily. V mnohom záleží len od individuálneho úsilia, či do EÚ vstúpime ako operky či slúžky a sluhovia, alebo ako sebavedomí, vzdelaní a pre život pripravení ľudia. Vstup do Európskej únie je pre mnohých obyvateľov poslednou šancou i nádejou, ako sa vymaniť z osídiel nezamestnanosti a beznádeje.

J. Murgaš: Plusy aj mínusy sú nesporne výzvami najmä pre strednú a mladú generáciu - individuálne schopnosti, ochota pracovať na sebe, vzdelanie odborné a jazykové budú elementárnymi podmienkami úspechu. Mali by sme skončiť s mýtom o vysokokvalifikovanej pracovne sile, mimoriadnej pracovitosti a pod.

V. Ďurovský: Samozrejme. Vstupom do EÚ sa skončí obdobie, keď sa mnohokrát vrcholní funkcionári štátu vyhovárajú pri nepopulárnych opatreniach, „balíčkoch“ a pod., na nutné opatrenia, ktoré vyžaduje náš vstup. Po vstupe bude celý komplex problémov riešený tak, že sa budú využívať rôzne fondy, ako aj podporné programy v reálnom čase a priestore.

Zmení vstup do EÚ niečo vo vašom osobnom a profesionálnom živote?

P. Koncoš: Po odchode z politiky som sa začal venovať poradenstvu v oblasti poľnohospodárstva a potravinárstva, ale i lesného a vodného hospodárstva a rozvoja vidieka všeobecne. Sú to všetko oblasti, ktoré vstup Slovenska do EÚ vari najvýraznejšie ovplyvnia, ale aj oblasti, kde je množstvo zmien súvisiacich s uplatňovaním smerníc a predpisov v konkrétnom živote podnikateľov v týchto oblastiach bez ohľadu na formu hospodárenia. Mojou snahou je odovzdať aspoň časť vlastného poznania v prospech „robotníkov polí a vidieka“, v prospech tých, ktorí v procese transformácie spoločnosti azda najviac schudobneli, a ktorí si zaslúžia lepší osud. Mojou snahou je, spoločne s ďalšími odborníkmi, vytvoriť podmienky na všestranný rozvoj vidieka. Na nedostatok práce sa nemôžem sťažovať a verím, že po vstupe do EÚ bude dostatok práce pre všetkých obyvateľov v poľnohospodárstve a na vidieku vôbec. Majme však na pamäti, že úspech môžu mať len vzdelaní a všestranne pripravení ľudia a o úspech a dobrú pohodu sa treba pričiniť predovšetkým vlastnými silami.

J. Murgaš: V prvých rokoch po vstupe asi málo. Očakávam skôr postupné zlepšovanie v časovom horizonte desať až pätnásť rokov. V tomto čase dosiahneme približne porovnateľnú ekonomickú slobodu, ktorá nám umožní plne využívať výhody EÚ. Zvýši sa však po vstupe do EÚ možnosť získavania nových poznatkov, výraznejšia možnosť zahraničných stáží a možno aj získavania nových technológií do rezortu zdravotníctva.

V. Ďurovský: Zmení. Budem nútený napriek veku naďalej pracovať v podnikateľskej sfére, ak to zdravie dovolí, aby som si udržal primeranú životnú úroveň.

Peter Kasalovský