Platba daní v krajinách OECD

Dovoľujem si požiadať o podanie právnej situácie v oblasti platenia majetkových daní a nielen týchto, ale všeobecne všetkých daní, ktoré sú určené v jednotlivých daňových systémoch krajín OECD. Na porovnanie s nami, aké majú v týchto krajinách daňoví poplatníci práva a povinnosti, na čom sú založené vzťahy daňovníka a príslušného daňového orgánu ako správcu dane. Existuje takéto vyhodnotenie?

- Aby zložité daňové systémy fungovali efektívne, od daňových poplatníkov sa vyžaduje vysoký stupeň spolupráce. Je ľahšie, ak sa daňovým poplatníkom javí systém ako férový a ak sú ich základné práva jasne definované a rešpektované. Vlády vo všetkých krajinách OECD kladú veľký dôraz na rešpektovanie týchto práv. Zmenou vo vzťahu daňových poplatníkov a daňových orgánov je to, že v minulosti bola väčšina informácií potrebných na stanovenie daňovej povinnosti poskytovaná daňovým poplatníkom. V súčasnosti majú daňové orgány prístup k rozsiahlym zdrojom informácií. Poskytovanie informácií o rôznych zdrojoch príjmov sa vyžaduje aj od tretích strán (napríklad banky o úrokoch, zamestnávatelia o mzdách). Daňové orgány v niektorých krajinách teraz dokážu stanoviť daňovú povinnosť väčšiny daňových poplatníkov na základe informácií od tretích strán. S týmto súvisí využívanie systému zrážkových daní pri mzdách, úrokoch a podieloch na zisku, čím sa znižujú výdavky daňových poplatníkov.

Platenie daní je povinnosť uvalená na občanov a slúži na financovanie výdavkov štátu. Práva daňových poplatníkov by sa mali chápať v širšom kontexte ľudských práv a medzinárodných záväzkov, ktoré príslušným štátom z toho vyplývajú. V každej krajine sa daňoví poplatníci budú snažiť o daňové úniky. Aktivity tejto menšiny zapríčinili nutnosť vybudovania zložitých systémov kontroly, ktoré platia pre všetkých poplatníkov. Vlády poskytujú daňovým orgánom rozsiahle právomoci pri vymáhaní daní. Tieto právomoci umožňujú daňovým orgánom:

- vyžadovať, aby daňoví poplatníci poskytli potrebné informácie a dokumenty,

- preverovať účty daňových poplatníkov, vrátane previerok v teréne a požadovať vysvetlenia k transakciám,

- navštevovať sídla spoločností a v niektorých prípadoch aj domácností poplatníkov,

- požadovať informácie o daňových poplatníkoch od tretích strán,

- získavať podporu od ostatných častí administratívneho aparátu, ako aj daňových orgánov v zahraničí. Kontrolné právomoci sú definované v daňových zákonoch a sú zvyčajne obmedzené opatreniami, ktoré bránia ich zneužitiu daňovými inšpektormi. Okolnosti, za ktorých môžu byť tieto kontrolné právomoci použité, ako aj iné postupy sú dôkladne definované v legislatíve, ktorá tiež definuje právo daňových poplatníkov odvolať sa proti rozhodnutiu daňových orgánov. Niektoré krajiny majú nezávislých odborníkov, ktorí zaručia, že daňové orgány neprekročia svoje právomoci.

V oblasti ochrany daňových poplatníkov existuje množstvo základných princípov:

1. Právo na informácie, právo na pomoc a právo vypočutia.

2. Právo odvolať sa (zvyčajne sa odvolanie postúpi administratívnemu tribunálu pozostávajúceho z právnikov a odborníkov, niekedy iba z daňových úradníkov špeciálne určených na tento účel).

3. Právo neplatiť viac, ako je správna suma.

4. Právo istoty (právo na vysoký stupeň istoty pri očakávaní daňových dôsledkov svojej činnosti, čo je možné len pri jasne formulovaných daňových zákonoch, a preto pri tvorbe daňových zákonov daňové orgány často konzultujú s daňovými poplatníkmi).

5. Súkromie (daňové orgány nesmú zbytočne zasahovať do súkromia daňových poplatníkov).

6. Zachovanie mlčanlivosti a tajomstvo (veľmi prísne postihy pri zneužití dôverných informácií).

Povinnosti daňových poplatníkov:

- Povinnosť podať daňové priznanie, vo väčšine štátov ročné. Len v niektorých málo krajinách sú daňoví poplatníci povinní si daňovú povinnosť vyrátať a poslať šek spolu s daňovým priznaním.

- Systém zrážkových daní pri mzdách.

- Rozdielna definícia daňových poplatníkov (napríklad pojem daňová jednotka môže znamenať jednotlivca, manželov alebo domácnosť). V štátoch, kde systémy zrážkových daní zvyčajne správne stanovia daňovú povinnosť, daňoví poplatníci nemusia byť povinní podať ročné daňové priznanie.

- Poskytnutie požadovaných informácií.

Povinnosti tretích strán:

1. Povinnosť poskytnúť požadované informácie (zamestnávatelia, banky).

2. Povinnosť zamestnávateľov poskytovať daňovým orgánom informácie o mzdách zamestnancov.

3. Povinnosť bánk a ostatných finančných inštitúcií poskytovať informácie daňovým orgánom o platbách úrokov špecifikovaným daňovým poplatníkom.

4. Obmedzenia pri poskytovaní informácií tretími stranami (veľkosť príjmov).

Povinnosti daňových orgánov:

- Povinnosť informovať daňových poplatníkov o určitých opatreniach daňových orgánov.

- Neexistuje všeobecná povinnosť daňových orgánov informovať daňových poplatníkov o tom, že tretie strany boli požiadané o poskytnutie daňových informácií o nich, v niektorých krajinách však táto povinnosť je a v niektorých len na požiadanie daňového poplatníka.

- Takmer vo všetkých krajinách daňové orgány nie sú povinné informovať daňových poplatníkov o tom, že požiadali alebo poskytli informácie o nich do zahraničia.

- Vo väčšine štátov nie je stanovená povinnosť daňových orgánov informovať daňových poplatníkov o zámere prehodnotiť daňovú povinnosť.

Kontrolné a vyšetrovacie právomoci daňových orgánov:

1. Rozsiahle právomoci pre vstup do obchodných sídiel a domácností daňových poplatníkov. V niektorých štátoch ja však potrebný súdny príkaz.

2. Rozsiahle právomoci na získanie informácií od iných orgánov štátnej správy.

3. Postihy, ktoré slúžia na zabezpečenie rešpektovania kontrolných a vyšetrovacích právomocí daňových orgánov, pokuty za odmietnutie spolupráce, až uväznenie.

4. Kritériá pre uskutočnenie auditu (musí byť súčasť správy daní a musí rešpektovať obchodné tajomstvo).

Rozhodovacie právomoci:

- Právo stanoviť výšku zdaniteľného príjmu, ak daňovníci neposkytnú dostatočné informácie.

- Odpustenie dane a daňové prázdniny (právomoc odpustiť alebo znížiť daňovú povinnosť, prípadne povoliť daňové prázdniny).

- Stanovenie výšky postihov či sankcií dohodou s daňovými poplatníkmi. Vo väčšine prípadov sa daňovým poplatníkom poskytne úľava na dani, ak dobrovoľne prispejú k náprave.

- Daňoví poplatníci (jednotlivci aj spoločnosti) majú priradené daňové identifikačné číslo pre potreby, ak sú údaje v elektronickej forme.

Právomoci na zabezpečenie dane:

1. Najprísnejšie sú obmedzenie osobnej slobody prostredníctvom uväznenia a zhabanie osobného majetku daňových poplatníkov.

2. Upomienky.

3. Opatrenia proti úteku dlžníkov.

4. Dosiahnutie bankrotu dlžníka alebo spoločnosti.

5. Zákaz predaja majetku.

6. Priorita daňových záväzkov v porovnaní s ostatnými záväzkami.

7. Potomkovia sú plne zodpovední za daňové záväzky v prípade smrti dlžníka.

8. Platenie dane vo forme preddavkov s cieľom zabezpečenia dane.

Sankčné úroky a pokuty:

- Úroková miera je rôzna v rôznych krajinách, závisí okrem iného od úrokovej miery bežnej na trhu a inflácie.

- Vo väčšine štátov sa používa iba jedna úroková miera, avšak v závislosti od charakteru „priestupku“ alebo dĺžky omeškania.

- Sankčné úroky pri úmyselnej nedbalosti, úmyselnom neplatení.

- Možnosť uväzniť daňových delikventov.

Práva daňových poplatníkov:

1. Informácie poskytované daňovým poplatníkom.

2. Vo všetkých štátoch sú k dispozícii brožúry, slúžiace ako návod na vyplnenie daňového priznania a informujúce o možnostiach daňových úľav alebo o fungovaní daňového systému.

3. V niektorých štátoch sa môžu daňovníci bezplatne telefonicky informovať.

Ombudsman:

- V 15 štátoch existuje orgán - Ombudsman, ktorý rieši spory v oblasti daní.

2. V 8 štátoch môže ombudsman iniciovať vyšetrovanie, ako aj reagovať na sťažnosti daňových poplatníkov.

3. Okrem USA jeho rozhodnutia nie sú právne záväzné, hoci sú všeobecne rešpektované.

Opatrenie na zachovanie tajomstva:

- Pravidlá na používanie počítačových a manuálnych databáz.

- Ochrana údajov v elektronickej forme.

Dodatočné úľavy:

V 11 štátoch nie sú prípustné dodatočné daňové úľavy, v ostatných štátoch sú prípustné, ale s určitými obmedzeniami.

Súdne trovy:

Vo všetkých štátoch okrem Švédska a Španielska dostanú daňoví poplatníci po úspešnom odvolaní náhradu súdnych trov. Ak sú úspešné daňové orgány, tak daňoví poplatníci dostanú náhradu súdnych trov iba občas.

Advance ruling:

V Slovenskej republike sa tento postup nepoužíva. Ide o prípady, keď sa daňový poplatník vopred dohodne s daňovými orgánmi na daňových dôsledkoch určitej transakcie.

Daňové amnestie:

Daňové amnestie využilo v minulosti 13 štátov, avšak boli použité veľmi zriedkavo. Počet amnestií v jednotlivých krajinách je rôzny. Daňové amnestie majú zvyčajne formu odpustenia postihov.

Odvolacie konania:

Odvolacie konania sú vo všetkých zúčastnených štátoch považované za dôležitú zložku správy daní a boli vytvorené s cieľom zabezpečenia vysokého stupňa právnej ochrany daňových poplatníkov. Daňoví poplatníci vo všetkých štátoch sa proti výške príjmu stanovenej daňovými orgánmi majú právo odvolať a týka sa to všetkých administratívnych rozhodnutí daňových orgánov a v iných štátoch iba niektorých. V sporných prípadoch súdy iba rozhodnú, či tieto rozhodnutia boli v súlade so zákonom a príslušnými administratívnymi predpismi. Odvolacie konania môžu byť značne komplikované a môžu sa týkať viacerých stupňov správy a súdov.

Vo väčšine štátov je postupnosť odvolacích konaní nasledovná :

stupeň I: Daňové orgány (prípadne špeciálna komisia v rámci správy daní)

stupeň II: Daňové tribunály, daňové komisie a daňové súdy

stupeň III: Bežné súdy vrátane Najvyššieho súdu.

Zloženie komisií alebo tribunálov v jednotlivých štátoch je odlišné:

- vo väčšine štátov sú členovia vymenovaní odborníci na dane (právnici, sudcovia)

- v severských štátoch sa veľká dôležitosť pripisuje účasti ľudí mimo profesie v oblasti správy daní.

Technické aspekty odvolacích konaní:

Jednou z najdôležitejších čŕt odvolacích konaní je existencia časových limitov, po vypršaní ktorých daňoví poplatníci strácajú možnosť odvolať sa. Tieto časové limity, ktoré zvyčajne súvisia s obdobím uplynutým od rozhodnutia, sú rôzne v jednotlivých štátoch. Pohybujú sa od 2 - 3 týždňov vo Fínsku a Nórsku až po neobmedzený čas trvania (Turecko). Priemerným obdobím je však jeden mesiac, obdobia presahujúce dva mesiace sú zriedkavé. V niektorých štátoch majú daňové orgány určité právomoci predĺžiť stanovené časové limity.

Pojednávania na bežných súdoch sú vo väčšine štátov verejné.

Asi v dvoch tretinách zúčastnených štátov znamená odvolanie sa proti stanovenej daňovej povinnosti automatické pozastavenie nutnosti túto daňovú povinnosť uhradiť, hoci v niektorých štátoch to platí iba za určitých okolností. V štátoch, kde sa pozastavenie nutnosti uhradiť daňovú povinnosť zvyčajne uplatňuje, sa tak môže stať v troch špecifických prípadoch:

- na základe rozhodnutia súdu prvého stupňa (Grécko),

- na základe rozhodnutia daňových orgánov (Švédsko, Veľká Británia),

- na základe žiadosti daňového poplatníka (Holandsko).

Poslednou technickou otázkou pri odvolacích konaniach je to, či sa v prípade neúspechu odvolacieho konania úroky z daňovej povinnosti alebo pokút rátajú od pôvodne stanoveného dátumu (teda akoby odvolacie konanie vôbec nebolo prebehlo). Táto otázka je dôležitá, keďže v opačnom prípade by daňoví poplatníci mali záujem odvolať sa len kvôli tomu, aby odložili povinnosť uhradiť svoje daňové záväzky, a tak znížili ich reálnu hodnotu. Zrejme práve preto sa vo všetkých zúčastnených štátov úroky zvyčajne rátajú od pôvodne stanoveného dátumu.

JUDr. Otto Nedveď