Trojka však neznamená dobre

Bratislavčania sa síce cítia byť čistotnými, skutočnosť je ale iná

Jedným z najvýznamnejších daňových príjmov Bratislavy sú poplatky za odpad. Svedčí to o tom, že okolo odpadov sa v meste „točia“ veľké peniaze, no zároveň nedokazuje, že s vyzbieranými peniazmi prichádza do mesta väčší poriadok. Bratislavu práve nečistota, špina a prach, ale v nejednom prípade aj ľahostajnosť jej obyvateľov k udržiavaniu príjemného životného prostredia, ponižuje na úroveň európskeho provinčného mesta. Návštevník mesta by očakával, že cez noc zmizne všetka špina z uplynulého dňa. No stačí sa ráno prejsť napríklad po Obchodnej ulici v centre Bratislavy, kde sa pred viacerými obchodmi a butikmi povaľujú papiere a iné odpadky, ktoré dni a týždne nemá kto odpratať. Krajnice niektorých komunikácií mesiace, ba roky, nevideli metlu, či iný čistiaci mechanizmus. Ani takými dominantami, akými je napríklad Nový most cez Dunaj, sa nemôžeme pýšiť. Absencia jeho údržby z pohľadu čistoty a poriadku je priam ukážková. Na niektorých terasách obytných domov v Petržalke alebo priestoroch pod nimi sa pri pochôdzke môžeme oboznámiť s „odpadovým hospodárstvom“ tamojších domácností. Takmer tri milióny korún muselo vlani investovať vedenie bratislavských študentských domovov a jedální do opravy škôd, ktoré spôsobili študenti-nespratníci. Pred niektorými internátmi to nie je ružové ani čo sa týka vonkajších priestorov. Pod oknami možno nájsť skutočne všetko. Od pokazených potravín cez prázdne fľaše, prezervatívy, až po použité dámske vložky.

V jednom z prieskumov verejnej mienky až 61 % obyvateľov mesta ohodnotilo čistotu Bratislavy známkou tri. V tomto prípade to však nemožno považovať za „dobré“, skôr naopak. Vyjadrili sa aj k čistote v jednotlivých mestských častiach mesta. Najviac opýtaných (47 %) ohodnotilo čistotu v Starom Meste známkou dva. Až 49 % prisúdilo v čistote dvojku mestskej časti Nové Mesto a Ružinovu dalo rovnakú známku 48 % Bratislavčanov. Petržalka dosiahla s 38 percentami najhorší dosiahnutý hodnotiaci stupeň - štyri. Je pritom zaujímavé, že až 95 % Bratislavčanov sa považuje za čistotných, 75 % neodhodilo nikdy na ulici papier a 30 % si spomenulo, že odhodilo cigaretové ohorky. 96 % obyvateľov mesta si myslí, že chýba účinná kontrola jeho čistoty. Je zaujímavé, že pri tejto poriadkumilovnosti iba 20 % majiteľov psov odstraňuje z verejných priestranstiev ich exkrementy.

V tejto súvislosti sme sa porozprávali so starostom bratislavskej mestskej časti Nové Mesto Richardom Frimmelom, ktorý nám povedal, že s projektom za čistejšie mesto začali už pred rokom. „Je jednoduchý v tom, že máme ekopodnik verejnoprospešných služieb. Ten kúpil mechanizmy, ktoré čistia napríklad aj krajnice na cestách a chodníkoch. Podobne, ako sa to robilo v minulosti. Staráme sa o cesty tretej a štvrtej triedy, ktorých máme asi 42 kilometrov. To ale neznamená, že cesty prvej a druhej triedy, ako je Račianska ulica, Trnavská a Vajnorská, ostávajú bokom.“ Na plný pracovný úväzok zamestnala samospráva tejto časti Bratislavy šiestich inšpektorov čistoty a verejného poriadku, ktorí sledujú práve tých, ktorí zodpovedajú za poriadok. „Sú nimi majitelia nehnuteľností. Tí sú zodpovední za čistotu chodníkov. Mnohí ľudia si myslia, že za to, ako to vyzerá v okolí domov, je zodpovedná samospráva, či už magistrát mesta, alebo mestských častí. Nie je tomu tak. Podľa zákona sú zodpovední za čistotu práve majitelia jednotlivých objektov. Dnes, keď obyvatelia kúpili domy do osobného vlastníctva, sú to oni, alebo ich domová správa či spoločenstvo, ktoré uzavreli.“ Okrem inšpektorov, ktorí sledujú čistotu, zamestnáva samospráva v tomto bratislavskom okrese aj dvadsaťštyri dôchodcov. Tí dočisťujú túto časť mesta. Majú ju rozdelenú na rajóny a zbierajú odhodené papiere, plasty. „Už vlani bola na toto pomerne pozitívna reakcia obyvateľov. Trávnaté plochy a chodníky máme čistejšie. Je to spôsob, aby sme mali mesto krajšie a cítili sa v ňom lepšie.“ Podľa starostu v prvom rade však záleží na výchove ľudí. Obyvatelia majú k dispozícii veľkokapacitné kontajnery, ktoré platí samospráva. Je to pomerne drahá služba, lebo odvoz jedného kontajnera stojí od 6000 do 7000 korún. Rozmiestnené sú na miestach, na ktoré si ľudia už zvykli. „Robíme to teraz, po prechode zimy, a druhá etapa ich rozmiestňovania bude pred nasledujúcou zimou,“ dodal R. Frimmel.

Vladimír Turanský