Kompetencie áno, ale...

Zdravotnícke starosti v regiónoch

K najvážnejším problémom v našom zdravotníctve nepatrí ani tak novela zákona o zdravotníckej starostlivosti, ale dlhy. Nemocnice ako jej poskytovatelia majú mnohomiliónové neuhradené faktúry voči dodávateľom energií, vody, tepla, potravín, dodávateľom liekov a špeciálneho zdravotného materiálu, a tí zase voči výrobcom. Aj keď je hospodárenie v niektorých z týchto zdravotníckych subjektov problematické, nemožno zabudnúť na spoločného menovateľa toho všetkého - je ním nedofinancovanie zo štátneho rozpočtu, meškajúce platby zdravotných poisťovní za výkony či lieky, prípadne zdravotné pomôcky (i tie, bez ktorých sa nezaobídu v operačných sálach). Aj argumenty poisťovní sú známe: nemajú dostatok zdrojov zo zdravotných odvodov a je tu ešte úloha štátu, ktorý neplatí za svojich poistencov tak, ako by mal... A štvrť roka už rezonuje aj ďalší problém. Po prvom januári 2003 prešlo na VÚC 61 zdravotníckych zariadení ( 28 nemocníc II. typu a 33 samostatných polikliník). S prechodom pôsobnosti zdravotníckych zariadení na obce a VÚC prešla na nich aj zodpovednosť za poskytovanie zdravotníckej starostlivosti. Problém je síce upravený v zákonoch, no reálny život ukazuje, že to všetko u nás stále nie je jednoduché. Z viacerých strán odznieva, že proces prechodu nemocníc pod správu vyšších územných celkov bol zle pripravený a kritika padá aj na úroveň legislatívy v tejto oblasti. V niektorých zdravotníckych zariadeniach by navyše dali radšej prednosť premene na neziskovú organizáciu. Všetko komplikuje najmä nedostatok financií vo VÚC na túto oblasť a problémy s tým spojené. Podľa informácií viacerých členov združených v Klube riaditeľov malých a stredných nemocníc Slovenska narastie každý mesiac zadlženosť týchto lôžkových zariadení po ich prechode pod miestnu a regionálnu samosprávu o jeden až dva milióny korún. Upozorňujú, že tieto nemocnice nebudú v súčasnej situácii schopné vytvoriť vyrovnaný rozpočet, pretože mestá sú na tom biedne, a ak sa nezmení celkový systém preplácania poskytnutej starostlivosti a služieb, zdravotnícke zariadenia budú musieť skončiť. Je tu i ďalší dôvod na nespokojnosť. Všeobecná zdravotná poisťovňa stále nemá rovnaký prístup ku všetkým nemocniciam a oceňovanie odvedených výkonov nie je pre všetky rovnaké, čo posúva mnohé z nich bližšie ku kraju existenčnej priepasti. Z VÚC zasa kritizujú, že museli prevziať nemocnice so všetkými obchodnými a pracovnými zmluvami a sú teda prinútení znášať náklady racionalizácie ich prevádzky, aj keď na to nemajú kapacity.

Podľa informácií z tejto sféry zriaďovatelia zdravotných zariadení a nemocníc vyššieho typu - veľké mestá a VÚC - pritom nie sú pri tejto transformácii pod takým istým tlakom. Problémy očakáva samospráva i v prípade oddlžovania nemocníc. Malo by sa realizovať od 1. apríla tohto roku a mal by to byť jednorazový proces. Podľa niektorých odborníkov z tejto sféry, doterajší systém fungovania NsP nie je možné okamžite zmeniť a ešte nejaký čas budú nemocnice napriek opatreniam pokračovať v zabehanom režime. Znamená to, že aj po oddlžení nebudú nemocnice schopné vyrovnane hospodáriť. No najhoršie na tom všetkom je, že nejde o pár zdravotníckych zariadení, ktoré postihli takéto problémy , v „hre“ je asi vyše 50 malých a stredných nemocníc v najrozličnejších regiónoch Slovenska. A v tejto súvislosti nemožno zabudnúť, že ich vznik si vynútil každodenný život a snaha zabezpečiť dostupnosť služieb. Lebo aj tá sa aspoň takým percentom, ako moderné medicínske metódy a schopnosť zdravotníckeho personálu, podpisuje pod záchranu pacientov alebo aj zlyhanie v tejto oblasti...

FNM vyčlenil na oddlženie nemocníc 3,4 mld. Sk

Len ôsmim nemocniciam v Banskobystrickom a Žilinskom kraji dlhuje štát vyše 1,5 mld. Sk

Záväzky niektorých nemocníc s poliklinikou (mil. Sk)

Rožňava 171

Spišská Nová Ves 33

Michalovce 106

Trebišov 123 (koniec roku 2002)

Zdroj: TASR

Ľudmila Koníková