Zákonník práce: kompromis

Ťažké boli rokovania RHSD, ale vyústili do úspešného konca

Takmer osem hodín trvalo v piatok rokovanie Rady hospodárskej a sociálnej dohody (RHSD), kým jeho účastníci dokázali dospieť k dohode o najnáročnejšom a najdôležitejšom z 11 bodov programu - návrhu novely Zákonníka práce (ZP). Výsledok, ktorý predseda RHSD Robert Nemcsics komentoval ako dôkaz fungovania tripartitného dialógu, hovorí, že: „Rada súhlasí s predloženým návrhom zákona s akceptovanými pripomienkami s výnimkou participácie.“ Tento bod, v ktorom ide v podstate o podmienky, za akých budú v podnikoch a organizáciách pôsobiť odbory a zamestnanecké rady (to, že budú môcť existovať a pôsobiť paralelne, je už dohodnuté), ponechali na dohodu Konfederácie odborových zväzov (KOZ) a Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ). Formuláciu, na ktorej sa dohodnú, predložia do stredajšieho rána ministerstvu práce a sociálnych vecí, pričom majú od vlády prísľub, že ak nebude v rozpore s právom, bude to rešpektovať. „Našou najväčšou požiadavkou teraz je,“ povedal podpredseda RHSD Jozef Kollár ako zástupca zamestnávateľov, „aby bol Zákonník práce čo najrýchlejšie uvedený do praxe, aby sa s jeho účinnosťou neotáľalo do budúceho roka, ale aby začal platiť čo najskôr. Stav ekonomiky si to vyžaduje,“ zdôraznil. Vráťme sa ešte k tým bodom, ktoré sa definitívne uzavreli až teraz. (O tom, ktoré sporné body dokázali sociálni partneri s odborníkmi ministerstva dohodnúť na deviatich pracovných rokovaniach, sme informovali minulý týždeň - Zákonník práce v polčase, 26. 2.).

• Minimálne mzdové tarify zostávajú zachované, budú však viazané len na náročnosť práce, nie na stupeň dosiahnutého vzdelania. (Ide o 6 stupňov podľa § 120, ktorých charakteristiky uvádza príloha ZP 311/2001, Z. z.)

• Skrátený pracovný čas v dvoj- a trojzmenných, ako aj nepretržitých prevádzkach zostáva zachovaný.

• V dovolenkách je jedinou zmenou zánik nároku na ďalšiu dovolenku zamestnancom, ktorí majú nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas, prípadne ktorých práca závisí od poveternostných vplyvov. Tí majú podľa súčasného ZP nárok na ďalšie dva dni za každý týždeň, ktorý čerpajú v období s nižšou potrebou práce (najviac jeden týždeň). Dodatková dovolenka pre pracovníkov pod zemou, v sťažených a zdraviu škodlivých podmienkach zostáva zachovaná. Tiež zostáva zachovaná základná výmera dovolenky podľa odpracovaných rokov, nebude teda zjednotená na päť týždňov, ako to pôvodne navrhovalo ministerstvo.

• Zostáva zachované aj právo odborov nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci, nemajú však právo, ktoré im dáva dnes platný ZP v § 149 zakázať ďalšiu prácu „v prípade bezprostredného a vážneho ohrozenia života alebo zdravia zamestnancov“.

• Na úpravu pracovného času bude potrebná dohoda s odborovým orgánom, nestačí prerokovanie.

• Z návrhu vypadla formulácia, týkajúca sa sprostredkovateľskej agentúry. ZP však umožňuje zapožičiavať zamestnanca, pričom jeho ochrana a mzdové nároky musia byť na jednej úrovni s kmeňovým zamestnancom. Podrobnejšie bude problematiku sprostredkovateľských agentúr riešiť zákon o zamestnanosti.

Samozrejme, tak ako doteraz, je možné v kolektívnych zmluvách dohodnúť aj výhodnejšie podmienky pre zamestnancov.

Zostáva dodať, že rovnako predstavitelia zamestnávateľov, ako aj zamestnancov vyjadrili želanie, aby vláda aj parlament rešpektovali ich dohodu. „Predpokladáme, že sa dodrží politická kultúra a vláda neprijme iný Zákonník práce než ten, na ktorom sme sa dohodli, a že takýto Zákonník práce schváli aj parlament,“ uviedol podpredseda RHSD Peter Gajdoš, zástupca KOZ, pričom potvrdil, že odbory nemajú záujem otvárať už uzavreté dohody: „Budeme ich rešpektovať,“ prisľúbil.

Otázka, kto vlastne vyhral v otázke novely Zákonníka práce, nie je položená správne. Ide o kompromis, v ktorom každá zo strán mala vyhranené stanovisko a dokázala z neho ustúpiť v prospech veci. „Tripartita je zrkadlom spoločnosti,“ povedal na margo dosiahnutého kompromisu R. Nemcsics, „a toto rokovanie je úspechom všetkých troch zúčastnených strán.“

Zuzana Krútka