ČIERNY OBCHOD SA STÁLE

Nemáme nič proti liberalizácii trhu, ak budú pravidlá dodržiavať všetci tak, ako dnes my dodržiavame všetky stanovené technické a legislatívne normy, povedala pre Hd Anna Csereiová, vedúca odboru riadenia akosti z a. s. Texicom Ružomberok. Stretli sme sa na odbornej konferencii Boj proti nelegálnym dovozom, predajom a nelegálnej práci, ktorú v závere minulého týždňa zorganizoval Zväz obchodu SR. Jej cieľom bolo hľadať zásadné riešenie uvedených problémov, ktoré trápia domácich výrobcov i obchodníkov a majú v konečnom dôsledku vplyv aj na nezamestnanosť a na finančnú podvýživenosť rezortov školstva, zdravotníctva, kultúry i sociálnych vecí. Veď nelegálny dovoz a predaj nielenže vytvárajú na trhu nekonkurenčné prostredie a poškodzujú tých, čo podnikajú v súlade so zákonom a príslušnými normami, ale zároveň ochudobňujú štát na clách, daniach a ďalších odvodoch. Často s nimi súvisí aj zamestnávanie načierno, čím sa tieto nepriaznivé vplyvy ešte prehlbujú. „Chceli by sme dosiahnuť synergický efekt koordinovaným postupom výroby, obchodu a štátnej správy,“ zdôraznil Ludvík Posolda, viceprezident Zväzu obchodu SR. Boj proti týmto závažným neduhom nie je doménou jedného orgánu štátnej správy - majú k nim čo povedať Colné riaditeľstvo SR, Slovenská obchodná inšpekcia, Daňové riaditeľstvo SR, Národný inšpektorát práce, ministerstvo vnútra i ministerstvo hospodárstva. Aj keď sa ich názory na spôsob riešenia niektorých čiastkových problémov diametrálne rozchádzajú, L. Posolda verí, že sa napokon dokážu zosúladiť. A ako sa počas konferencie ukázalo, dôležitú úlohu by mali zohrať aj samosprávy miest a obcí, ktoré sú správcami trhovísk, kde sa takýto tovar najčastejšie predáva.

„Organizované skupiny používajú pri nelegálnom dovoze a obchode s textilom a obuvou vysoko sofistikovaný prístup s využitím rôznych technických prostriedkov, spolupracujú so skorumpovanými príslušníkmi zainteresovaných štátnych inštitúcií a dôsledne zneužívajú nie vždy optimálne konštruovanú legislatívu,“ uviedol zo skúseností Milan Jasenovec, generálny riaditeľ Colného riaditeľstva SR. Využívajú pritom najmä tieto metódy a ich kombinácie: fiktívne ukončený tranzit, podhodnotenie tovaru, nesprávne uvedenú dodaciu podmienku a nesprávne uvedený pôvod tovaru. „Možno jednoznačne konštatovať, že každý dovoz tovaru z Číny, nielen textilu a obuvi, pre firmy, v ktorých sú spoločníkmi osoby čínskej národnosti, resp. sú na ňu napojení, je výrazne podhodnotený,“ povedal ďalej. Potvrdzujú to aj slová Pavla Jakubíka, generálneho sekretára Asociácie textilného a odevného priemyslu (ATOP), podľa ktorého sa priemerné ceny dovozov obuvi z Hongkongu pohybovali od 9 do 94 Sk za pár, priemerná cena 1 kg dovozu pánskych oblekov a nohavíc z Číny bola 1,50 Sk, no 1 kg tejto komodity (podľa colného sadzobníka, nie podľa kvality) sa od nás vyvážal za 603 korún. Je pravda, že doterajšie opatrenia - zavedenie dovozných kvót či protidumpingových opatrení, ktoré proti expanzii tovaru z Číny a ďalších krajín juhovýchodnej Ázie, zaviedli aj krajiny Európskej Únie a naši susedia Poľsko a Maďarsko, nepriniesli očakávané efekty. Preto ATOP spolu so Zväzom kožiarskeho a obuvníckeho priemyslu (ZKOP) navrhujú:

1. zreálniť pre potreby colného konania pomer medzi hmotnosťou a počtom kusov podľa jednotlivých komodít

2. zostaviť podľa úzkych skupín výrobkov porovnateľné ceny na základe ceny materiálu, nákladov na výrobu a pri značkových výrobkoch aj exkluzivitu

3. zintenzívniť kontrolu spôsobu nadobudnutia predávaného tovaru.

Colné riaditeľstvo spolupracuje pri odhaľovaní nelegálnych dovozov jednak s partnerskými colnými správami v zahraničí, jednak s ďalšími orgánmi štátnej správy, pričom dr. Jasenovec vyzdvihol výrazné zlepšenie vzťahov s policajným zborom a uviedol napríklad prípad, v ktorom je obvinených 9 osôb, z toho dvaja občania SR z trestnej činnosti, pri ktorej spôsobili škodu za 100 mil. Sk. Na začiatku tohto prípadu boli faktúry od čínskych výrobcov na 40-tisíc až 80-tisíc USD, ktoré preplácali dovozcovia, a falošné obstarávacie doklady na ten istý tovar predkladané na colné konanie, ktoré boli na sumu maximálne 4000 USD. Vyrúbené clo a DPH samozrejme nezodpovedali skutočnej hodnote tovaru. Ako povedal generálny riaditeľ Colného riaditeľstva, nadviazali už aj kontakty s oficiálnymi orgánmi Čínskej ľudovej republiky a malo by sa uskutočniť priame rokovanie. „Bola by som rada, keby sa nám podarilo dosiahnuť stav, v ktorom bude platiť sentencia pána Baťu, že totiž poctivá práca je najkratšou cestou k nadobudnutiu majetku,“ uzavrela svoje obsiahle vystúpenie Nadežda Machútová, ústredná riaditeľka Slovenskej obchodnej inšpekcie. Okrem iného sa v ňom dotkla otázky odoberania živnostenských oprávnení obchodníkom, ktorí opakovane predávajú životu nebezpečný alebo zdraviu škodlivý tovar, či klamú spotrebiteľa a poškodzujú renomované firmy ponukou imitácií značkových výrobkov. Legislatíva to síce umožňuje „v prípade závažného porušenia povinností“, avšak s výnimkou cestovných kancelárií nie je presne stanovené, ktoré konanie živnostníka možno takto kvalifikovať. Priznala však tiež, že tento inštitút obchodná inšpekcia využívala doteraz veľmi málo, keď za šesť rokov dala ani nie tri desiatky návrhov na odobratie živnostenského oprávnenia. Ing. Valachová, generálna riaditeľka Sekcie obchodu Ministerstva hospodárstva SR tvrdí, že ochranárske opatrenia nie sú riešením, že sú potrebné podmienky pre liberálny a férový obchod. V diskusii zazneli aj návrhy na legislatívne obmedzenie predaja na trhoviskách, kde sa spomínaný nelegálny tovar predáva najviac. Aj keď, ako podotkla N. Machútová, imitácie značkových tovarov sa nájdu aj v luxusných predajniach, čo je ešte zákernejšie.

Zuzana Krútka

Prosím, všimnite si, čo je polotučne a preneste to na druhú stranu

Závery konferencie

• legislatíva, ktorá umožní a iniciuje spoluprácu kontrolných orgánov

• podpora realizácií jednotného informačného systému ako databázy

• legislatívne definovať osobitne závažné porušenie povinnosti majiteľa živnostenského oprávnenia

• iniciovať zákon o trhoch a trhoviskách na likvidáciu tohto „raja“ nelegálneho predaja

• podpora všetkých opatrení (znižovanie odvodov, atď), ktoré umožnia, že sa oplatí legálne podnikať

• zvyšovanie právneho vedomia podnikateľov

• osveta medzi spotrebiteľmi

Zdroj: Konferencia ZO SR