|
|||||||||||||||||
Pondelok 31.Marca 2003 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Čo spadne do úst?Peter Kasalovský Odbory vyšli s návrhom zvýšenia minimálnej mzdy z 5570 na 8100 korún. Zdôvodňujú ho potrebou zvýšiť cenu práce aj vzhľadom na tohtoročný nárast cien a celkovo životných nákladov. Pokiaľ reprezentanti vlády sa o ňom vyjadrujú s veľkým taktom ako o nemožnej krajnosti, tak zamestnávateľov nebolo takmer počuť. Ibaže by takýto návrh nebrali vážne, alebo nechceli uraziť tých, čo s ním vyšli. Viceprezident KOZ P. Gajdoš v tejto súvislosti prišiel s myšlienkou: Nechceme chudobných zamestnaných ľudí. Je inšpirujúca, ale len do tej chvíle, kým zo sveta želaní, fikcií a dúhových snov nevstúpime opäť do našej reality. Koniec koncov aj odbory sa pričinili o to, že nie sme na tom lepšie. Dnes (a vôbec mimo zákonný termín) prísť s takým návrhom, to je buď sklon k hazardu, alebo nemoc. Nejde o to, že by zamestnávatelia najmä malých a stredných firiem nechceli zvýšiť minimálnu mzdu o tých 2530 korún. Nemôžu tak urobiť, lebo by skrachovali. V niektorých podnikoch by tak mohli urobiť, ale pod podmienkou, že by niekto iný prišiel o prácu - zamestnanie. Avšak iba hlupák si môže myslieť, že by také zvýšenie minimálnej mzdy nebolo príkladom aj pre ostatných pracujúcich. Značné financie z transformácie, a osobitne z privatizácie, odplávali v dunajských a iných vodách či vyleteli fabrickými komínmi, a to nielen s tichým súhlasom najširších vrstiev. Zle-nedobre bolo až vtedy, keď sa začal aj úpadok, ale väčšinou až krach konkrétnej firmy, resp. dostavili sa s určitým časovým posunom dôsledky hospodárskej rozšafnosti, diletantstva alebo až trestnej činnosti. Je choré myslieť si, že odbory sú povolané či vyvolené len na kritiku, na pozorovanie alebo vymáhanie lepších podmienok pre pracujúcich. Vzniesť v tomto čase požiadavku zvýšenia minimálnej mzdy o 45 % sa rovná prinajmenej vydieraniu, či skôr je trúbením na rozvrat aj tak dosť krehkej spoločnosti. Je to snaha o pohyb, ale bez akýchkoľvek pochybností s otvoreným ohňom a v muničnom sklade. Sme na tom mizerne, a, popravde, mali sme a máme na viac. Neostáva nič iné len vnímať realitu svojho okolia a pracoviska a nechať sa inšpirovať v záujme lepšej osobnej pozície, a potom v konečnom dôsledku aj situácie vlastnej rodiny. Zamestnávatelia by sa mali spamätať, lebo predmetnú odborársku zvrátenosť, či skôr aroganciu nemožno prejsť mlčaním nielen vo svojich firmách, ale v celej verejnosti. Účasť v tripartite nie je priestorom na producírovanie sa, či priam defilírku stupidity, inak povedané neschopnosti rozumne a kreatívne myslieť. Platí to aj v súvislosti s tvrdým rastom cien energie a celkových životných nákladov. Majúc na mysli aj vládnu demagógiu, tak nárast cien nemožno celoplošne kompenzovať, lebo by sa stal nielen samoúčelným, ale aj ekonomicky nezmyselným. Inou otázkou je, čo s terajším stavom hospodárstva a jeho štruktúrou. Povedzme si, v akej dynamike je naozaj, a či s ňou vystačíme a prežijeme aspoň na vlaňajšom štandarde o rok-dva či o päť rokov. Ako sme na tom aktuálne v porovnaní trebárs s Českou republikou, so Slovinskom alebo aj s Rakúskom a podľa toho konajme, alebo si lížme rany. Čo by nám tak mohlo spadnúť do našich úst...? Peter Kasalovský |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |