Skôr je to kríza ako reforma

Zsolt Simon: Problémy agrokomplexu majú príčinu v minulosti

Vo februári a v marci sme sa rozprávali s mnohými manažérmi našich poľnohospodárskych podnikov. Aj keď zrejme nešlo o reprezentatívnu vzorku, mali niečo spoločné. Všetci riadili a stále ešte aj vedú úspešné podniky. Aspoň čo sa týka slovenských pomerov. Čo však tiež mali bez výnimky spoločné, bol názor na súčasnú situáciu v agrokomplexe. Označili ju za krízovú, až kritickú. Súvisí to najmä s odbytovými cenami vlastných produktov, ktoré výrazne klesli. Kritizujú neschopnosť manažmentu štátu zaviesť ochranné opatrenia na zbytočné dovozy niektorých komodít, ako aj nedostatok financií na proexportnú finančnú podporu domácej produkcie. Obávajú sa, že vláda im nevyrovná Európskou úniou povolené priame platby na úroveň 55 % prostriedkov, ktoré dostávajú európski farmári. A tak mnohí naši poľnohospodári si myslia, že rok pred vstupom do EÚ ide o vedomý riadený sebazničujúci proces v záujme následného pohltenia rezortu silnými zahraničným i firmami. Otázku, ako vníma názory o úmyselnom vyhrotení týchto ťažkostí, sme položili ministrovi pôdohospodárstva SR Zsoltovi Simonovi. „Riadené to nie je. Skôr je to dôsledok toho, že v predchádzajúcich obdobiach neboli jednotlivé kroky riešené systematicky,“ odôvodňuje súčasnú situáciu minister. „Problém s bravčovým mäsom existuje (nízke výkupné ceny - pozn. V. T.), ale tento problém je celosvetový. My ich však máme niekoľko. Takže je to skôr v nedostatku odborného prístupu na tomto úrade (ministerstve pôdohospodárstva).“ V tejto súvislosti Zs. Simon pripomína, že napríklad v roku 1999 boli pracovníci rezortu na školení v Rakúsku a teraz tam

musí posielať

pracovníkov, aby prišli s poznatkami, ktoré by sa u nás mohli realizovať. A tak sa minister pýta, čo robili tí ľudia štyri roky, keď sa tam oboznámili napríklad s fungovaním poľnohospodárskej platobnej agentúry, ktorú dnes pripravujeme na Slovensku. Podľa neho išlo o nedôslednosť zo strany vedenia ministerstva, nesledovalo svojich ľudí, pričom efektívnosť poľnohospodárskej výroby vtedy vraj nikoho nezaujímala. „Smerovalo to k tomu, že teraz máme nahromadených viac problémov. Pritom mnohé kandidátske krajiny cielene smerovali k tomu, čo chcú dosiahnuť.“ Minister, ako nám povedal, vedel si predstaviť, že Slovensko mohlo mať vyjednané aj lepšie predvstupové pozície. Každý napríklad vedel, ako únia pristupovala k stanoveniu výrobných kvót. „V rokoch 1998 až 2000 bol priestor na to, aby sme tam, kde bolo potrebné kvótu navýšiť, pridali. To sa však neurobilo.“ Zsolt Simon pripomína, že keď malo Slovensko následne argumentovať, čo v uvedených rokoch produkovalo, bolo to veľmi ťažké. Pri stanovení kvót sa totiž vychádzalo z toho, čo sa predtým vyrobilo, pričom štatistika nepustí. „Keby sa vtedy problémy systematicky riešili, v súčasnosti by nedošlo až k takému markantnému vyvrcholeniu situácie. To je moje presvedčenie.“ V súvislosti s návrhom ministerstva financií zvýšiť 14-percentnú sadzbu DPH na 20 %, čo by sa

týkalo aj potravín,

Zsolt Simon hovorí, že v súčasnosti je z podľa neho ešte predčasné hovoriť o tom, o koľko by vzrástli výdavky domácností na stravu. Lebo, ako to bolo prezentované, ide skôr ešte len o diskusiu k daňovej reforme. „Odpovede na takéto otázky by sme skôr mali hľadať až vtedy, keď sa daňová reforma začne chýliť ku koncu a budeme vedieť, ako to bude bližšie vyzerať. Ministerstvo pôdohospodárstva sa

nezaoberá tým, koľko vynakladá rodina na potraviny v priebehu mesiaca alebo roka. To robí Štatistický úrad SR a ministerstvo financií si z toho robí pre svoju potrebu analýzy a má správne informácie.“ Po odznení tejto odpovede sme však v doplňujúcej otázke pripomenuli celkovú slabinu slovenskej legislatívy, keď o dôsledkoch rozhodnutí a vplyvoch na občanov sa neraz diskutuje buď nedôsledne, alebo až následne po prijatí zákonov. Preto by asi bolo vhodné dopredu vedieť, čo spôsobí s cenami potravín prípadné zvýšenie DPH až na 20 %, lebo o pol či trištvrte roka bude neskoro. „Ako námet je to dobé, budeme sa tým zaoberať. Pokiaľ ministerstvo a výskumné ústavy, teda základňa, ktorú máme, sú schopné pripraviť takýto materiál, tak ich usmerním, aby ho pripravili,“ prisľúbil nám minister Zs. Simon.

Vladimír Turanský

Ceny živočíšnych výrobkov v SR

(rovnaké obdobie predchádzajúceho roka = 100)

2/2002 101,0

8/2002 98,2

9/2002 98,9

10/2002 99,0

11/2002 98,8

12/2002 97,5

1/2003 95,9

2/2003 92,7

Zdroj: TASR

Graf: Hd