Prečo Á N O Európskej únii (40 - 43)

Najväčšie mínus je ako plus

Anketový maratón členov Hospodárskeho klubu (NEF), ale aj navrhnutých na jeho tohtoročné prestížne ceny Zlatý biatec a Prominent ekonomiky, dospel do svojej polovice. Skončí sa štyridsaťosem hodín pred referendom o vstupe SR do EÚ. Dnes vyjadrujú svoje názory: Pavol Konštiak, generálny riaditeľ KON-RAD, spol. s r. o. a prezident Zväzu obchodu SR Richard Frimmel, starosta mestskej časti Bratislava-Nové Mesto, Zuzana Kormanová, výkonná riaditeľka AJ OZAP, Martin Krekáč, spoluzakladateľ a prezident AMROP JENEWEIN GROUP.

Máte odhad na výsledok referenda o vstupe SR do EÚ?

P. Konštiak: Mám, pravdaže. Predpokladám, že kampaň, ktorá sa podľa mňa už dávno mala začať, pomôže presvedčiť nerozhodných o výhodách vstupu Slovenska do Európskej únie. Nejde však iba o pozitíva. Súčasne treba verejnosť a podnikateľov objektívne a konkrétne informovať o jednotlivých kapitolách uzavretých s EÚ, o jej zákonoch, ktoré dňom vstupu začnú platiť. Ak nás, podnikateľov, zastihnú nepripravených, ako napríklad poľnohospodárov pri vstupe Rakúska do únie, veľa firiem sa už nebude mať čas zorientovať a zostane na smetisku ekonomických dejín. Veľa času na prípravu na nové podmienky už nie je a, žiaľ, väčšina seminárov na túto tému je namiesto rozboru praktických skúseností zo vstupu do EÚ, napríklad v Španielsku a v Portugalsku, iba teoretických a všeobecných. Ak sa pýtate na môj odhad výsledku referenda, predpokladám 73-percentnú účasť. Ak kampaň bude kvalitná a pozitívne ovplyvní občanov Slovenska, myslím, že 80 percent zúčastnených bude za vstup. Len sa bojím, či sa dlho

nečaká, či už nie je neskoro.

R. Frimmel: Dúfam, že sa nepotvrdí slovenská skúsenosť, že účasť býva nižšia ako predvolebné či predreferendové predpovede prognostikov. Môj odhad výsledku referenda o vstupe do EÚ je pozitívny. Som presvedčený, že obyvatelia Slovenska budú hlasovať za vstup do EÚ aj v záujme zachovania rovnováhy vo svete (asi 53 % občanov).

Z. Kormanová: Som presvedčená o pozitívnom výsledku referenda v prospech vstupu SR do EÚ.

M. Krekáč: Myslím si, že referendum bude úspešné a väčšina obyvateľov sa vysloví za členstvo v EÚ. Škoda, že aj tí, čo budú hlasovať za, nevedia, čo členstvo v EÚ v praxi znamená.

Bude EÚ rozšírená podľa časového plánu v januári, resp. v máji 2004?

P. Konštiak: Predpokladám, že máj, ktorý sa nezadržateľne blíži, je absolútne reálny termín. Je však už tak blízko, že pre mnohých by možno bolo výhodnejšie, keby sa termín posunul.

R. Frimmel: V máji 2004.

Z. Kormanová: Podľa môjho názoru, vzhľadom na súčasný vývoj prístupového procesu, predpokladám rozšírenie v súlade s časovým harmonogramom v termíne január - máj 2004. Možný problém nevidím z hľadiska zvládnutia prístupového procesu zo strany kandidátskych krajín, avšak celý proces môže byť skomplikovaný financovaním vyrovnania úrovne pristupujúcich krajín s členskými.

M. Krekáč: Európska únia aj v minulosti dokázala realizovať veľké projekty v stanovenom termíne (napríklad zavedenie eura atď.). Dátum rozšírenia by mohli ovplyvniť nepredvídateľné vážne udalosti na medzinárodnej scéne.

Aká bude v tom čase Európa a jej vzťahy so Spojenými štátmi?

P. Konštiak: Všetko bude ovplyvnené vojnou v Iraku. Podľa môjho názoru problém svetového terorizmu nevyrieši. Spojené štáty majú štandardné vzťahy s EÚ, aj keď v určitých colných a licenčných opatreniach sťažuje situáciu únie. EÚ je ekonomická sila, ktorá sa rozšírením o desať kandidátskych krajín stane reálnou protiváhou americkej ekonomike. Spojené štáty budú preto musieť v budúcnosti prehodnotiť niektoré svoje rozhodnutia tak v oblasti ekológie, ako aj v odstraňovaní bariér obchodu. Najmä v postavení dolára.

R. Frimmel: Diplomatická. Predpokladám vzťahy na báze vzájomného rešpektu. Zahraničná a bezpečnostná politika oboch strán bude vecou dohôd v záujme mieru a bezpečnosti. Krízové záležitosti sa budú riešiť hľadaním kompromisov. Dôležitá bude vzájomná konkurencieschopnosť ekonomík.

Z. Kormanová: Európa bude mať všetky predpoklady na to, aby bola ekonomicky zjednotená, je však otázne, nakoľko politická nejednotnosť ovplyvní európsku ekonomiku a jej vzťahy s USA. Nesporný bude výrazný vplyv Európskeho parlamentu na rozvojové faktory celej Európy. Rovnako nesporný je aj fakt, že vzťahy Európy a USA, tak politické, ako aj ekonomické, budú vždy determinované vývojom politickej situácie v ostatných častiach sveta a najmä snahou tento vývoj ovplyvňovať.

M. Krekáč: Európa a Spojené štáty sa vždy dokázali spojiť v období krízy. V ostatných obdobiach tu vždy bola a aj bude medzi nimi rivalita. Medzinárodné vzťahy v 21. storočí najviac ovplyvňujú ekonomické záujmy krajín, a tak je prirodzené, že EÚ a USA nemôžu byť v ekonomike partnermi, keďže si navzájom konkurujú v mnohých oblastiach.

Zaznamená Európska únia dovtedy „vnútornú reformu“?

P. Konštiak: Európska únia sa už dávno dostala do štádia, keď je jej vnútorná reforma nevyhnutná. Nepružnosť a skostnatenosť administratívy únie spôsobuje nemalé škody všetkým členom. Po vstupe ďalších sa táto situácia ešte zhorší. Byrokracia, proti ktorej sa od nepamäti všade bojuje a ktorá je, ako sa niekedy zdá, nezničiteľná, našla životodarnú pôdu aj v EÚ. Všetko akoby potvrdzovalo známe Parkinsonove zákony. Neprehľadnosť a nefunkčnosť systému spôsobuje komplikácie pri prístupe k jednotlivým fondom. Z našej pozície je tu zasiahnuť rovnako ťažko, ako manažérsky riadiť štátny podnik. Každý ekonomický organizmus sa však má riadiť všeobecne platnými princípmi ekonomiky. Teda hľadaním vzťahu medzi nákladmi a sledovaným výsledkom či efektom. Komunizmus sa tiež budoval ako cieľ bez ohľadu na ekonomiku, politické rozhodnutia boli nadradené ekonomickým. Podobne je to neraz u nás ešte i v dnešnej forme demokracie, dokonca bez ohľadu na človeka, ktorému má ekonomika

slúžiť.

R. Frimmel: Nie. Doterajšie pomalé tempo procesu reforiem, napríklad v súvislosti s vytváraním vnútorných štruktúr, vyrovnávaním sa s jednotnou menou, trhovou liberalizáciou či trhom práce, tomu nenasvedčuje. Reforma je nevyhnutná aj s ohľadom na rozšírenie počtu členských krajín a v záujme strategickej bezpečnosti zjednotenej Európy. V záujme zjednotenia politických priorít jednotlivých členských a kandidátskych krajín i v záujme eliminácie možného napätia vnútri únie bude potrebné prijatie dôkladne pripravených zásad riadenia únie. Štrukturálna politika EÚ musí smerovať aj k odstraňovaniu nerovností v ekonomickej a sociálnej oblasti medzi jednotlivými regiónmi EÚ. Dôkladná príprava reformy si teda ešte vyžiada svoj čas.

Z. Kormanová: Podľa môjho názoru v čase plánovaného rozšírenia EÚ o kandidátske krajiny bude „vnútorná reforma“ v stave rozpracovanosti, a to najmä základných cieľov.

M. Krekáč: Určité reformy sa do rozšírenia budú musieť uskutočniť, aby sa zefektívnila práca inštitúcií. Ak by sa zachoval doterajší stav, výsledkom by mohol byt kolaps fungovania únie. Neočakávam však zásadné reformy v oblastiach, ktoré by spôsobili turbulencie na domácej politickej scéne v niektorých krajinách, napríklad reforma poľnohospodárskej politiky atď.

Bude po nej jestvovať stále tá istá Európa?

P. Konštiak: Ani únia nemôže a nebude stále tá istá, veď by škodila sama sebe. Čo sa nevyvíja, retarduje. Budú ju meniť malé aj veľké reformy. Navyše vstupom nových členov sa zmení aj jej štruktúra. EÚ ako jednotný ekonomický organizmus je neustále v pohybe, ktorý je vzájomne spätý s pohybom v jednotlivých krajinách a pozitívne ovplyvňuje globálny pohyb vpred. Do akej miery ju ovplyvníme spolu s ostatnými kandidátmi EÚ ako celok aj my, to je otázne. V každom prípade však únia po 1. máji 2004 bude iná.

Frimmel - neodpovedal

Z. Kormanová: Predpokladám, že by to mala byť Európa na kvalitatívne vyššej úrovni, pričom podľa mňa cieľom by malo byť efektívnejšie fungovanie trhových štruktúr.

M. Krekáč: Charakter EÚ by sa zmenil samotným prijatím nových krajín aj bez vnútornej reformy. Prijatím takéhoto množstva krajín, ktoré prešli inými historickými skúsenosťami, sa odrazí aj na celkovom fungovaní únie.

Aká bude podľa vás reálna pozícia SR v EÚ?

P. Konštiak: Naša reálna pozícia bude podmienená kvalitou uzatvorených tridsiatich kapitol medzi SR a EÚ, prípravou podnikateľských subjektov na vstup a rýchlou adaptáciou na celkom nové podmienky podnikania na európskom trhu. Ak by sme v nastúpenom trende vývoja ekonomiky (4,4 % rast HDP) v roku 2002 a najmä jeho štvrtého kvartálu (5,4 % +) pokračovali (a svedčí o tom aj výsledok zahraničnoobchodnej bilancie za január 2003 - deväť miliárd korún), postavenie Slovenska by zaznamenalo rýchlejší pohyb vpred. Prvý máj 2003 a najmä postavenie a vývoj ekonomiky po ňom je však taký revolučný, že všetko pozitívne aj negatívne sa naraz dosiahnuť nedá. Vieme, že EÚ nám nič zadarmo nedá a ak si postavenie v únii nevybudujeme a neobhájime sami, staneme sa len novým trhom pre žralokov z EÚ.

R. Frimmel: Zo začiatku nevďačná pozícia nováčika. Aj s ohľadom na územné členenie a podľa prepočtu kúpnej sily obyvateľstva Slovensko nedosiahne na medzinárodnej úrovni 90 % priemeru EÚ, a tak sa bude po prijatí za člena EÚ uchádzať o pomoc zo štrukturálnych fondov. Postupne si však vypracuje kredit krajiny s významným kultúrnym dedičstvom, čistým životným prostredím, vysokou vzdelanostnou úrovňou obyvateľstva a kvalitou pracovnej sily. Potrvá to nejaký čas, možno horizont desiatich rokov, ale SR si svoju pozíciu upevní ako plnohodnotný, ekonomicky stabilný štát EÚ.

Z. Kormanová: Reálna pozícia SR pri vstupe do EÚ bude priamo úmerná intenzite spolupráce s okolitými menšími krajinami, konkrétne s krajinami V4, v spolupráci s nimi bude nutné hľadať optimalizáciu trhových štruktúr.

M. Krekáč: Naša pozícia bude závisieť od kvality našich zástupcov a ich schopnosti obhajovať naše záujmy. Aj malé krajiny, ako je naša, dokážu šikovne uzatvárať koalície s krajinami v únii s podobnými záujmami, a tak vybojovať pre vlastnú krajinu najlepšiu východiskovú pozíciu.

V čom vidíte plusy nášho včlenenia do EÚ?

P. Konštiak: Pre moju firmu KON-RAD - veľkoobchod s potravinami export-import, sa zjednoduší tok tovaru na Slovensko i zo Slovenska. Pre obchodníkov s potravinami vstúpila globalizácia na naše územie už dávno. Voľný pohyb tovaru však znamená, že napríklad viedenský pekár bude môcť dodávať chlieb rovno do našich potravinárskych predajní a naopak. V tomto treba využiť blízkosť Viedne či iných susedov a rozširovať možnosti výmeny tovaru. Viacerí výrobcovia potravín však ešte dnes nie sú pripravení na dodávky do EÚ. A čas sa kráti. Mal som teraz v marci možnosť exportovať hydinové paštéty do krajín EÚ. Ale výrobca R.S.K. Rimavská Sobota nemá vo výrobe splnené podmienky EÚ. Z exportu, prirodzene, nebolo nič. Každý z nás sa bude musieť obracať. Pretože EÚ a trh nám nič

R. Frimmel: Verím, že vstup do EÚ bude znamenať v rámci SR i regiónov podporu rozvoja aj našej mestskej časti, skvalitnenie života občanov. Členstvo v zjednotenej Európe, otvorenie európskeho trhu znamená pre nás nové príležitosti. Či už je to v oblasti investičných programov, vzdelávania (rozšírenie študijných možností a perspektív pre mladých, štipendiá), pracovných možností, odbytu, celoplošnej ochrany historického kultúrneho dedičstva, životného prostredia, všeobecný rozvoj kontaktov na miestnej úrovni v rôznych oblastiach, zlepšenie celkovej sociálnej situácie obyvateľstva, podpora programov starostlivosti o generáciu tretieho veku, určitý čas nižšie ceny domácich surovín, výrobkov a technológií, podpora hospodárstva.

Z. Kormanová: Hlavné plusy nášho včlenenia do EÚ vidím takto:

- vstup zahraničných investícií do jednotlivých odvetví priemyslu SR bude dávať reálny predpoklad na stabilizáciu vzťahov so zákazníkmi,

- odstránenie colných, daňových a administratívnych bariér trhových aktivít (napríklad zjednodušenie certifikačných procesov pri uvádzaní výrobkov na trh),

- konkurenčný tlak na zvýšenie konkurencieschopnosti, technologickej úrovne, produktivity práce atď. je významným nútiacim prvkom na ďalší rast slovenských firiem.

M. Krekáč: Najväčšie plusy vidím v ešte väčšom náraste zahraničných investorov, postupné zlepšenie výkonu slovenskej ekonomiky, zvyšovanie životnej úrovne, ktoré by sa mali odraziť aj v náraste objemu našich služieb.

Integračné mínusy?

P. Konštiak: V obchode s potravinami nepríde k dramatickým zmenám, a preto negatívny vplyv na spotrebu či ceny neočakávam.

R. Frimmel: Plnenie podmienok prísnejších pravidiel EÚ môže mať najmä v prvej etape negatívny vplyv najmä na sociálnu situáciu obyvateľstva. S predpokladaným postupným zvýšením cien potravín však porastú aj mzdy, obyvatelia by teda túto situáciu mohli zvládnuť. Táto skutočnosť by zo začiatku ešte zvýšila nároky na sociálnu starostlivosť občanov zo strany samosprávy Nového Mesta, ktorá je už v súčasnosti v porovnaní s inými regiónmi Slovenska na nadštandardnej úrovni a predstavuje podstatnú časť rozpočtu samosprávy.

Z. Kormanová: Za hlavné integračné mínusy nielen pre naše pracovisko môžem označiť tri faktory. Prvým je veľmi nízka faktická informovanosť verejnosti o hlavných cieľoch vstupu do EÚ, o ekonomických výhodách a možnostiach podporných fondov a programov, ale aj o finančných povinnostiach pristupujúcich krajín. Druhým faktorom je skutočnosť, že proces začlenenia do spoločných hospodárskych štruktúr v Európe prichádza oneskorene. Tretím je veľmi málo stabilné prostredie, ovplyvnené najmä neustálymi zmenami legislatívy na Slovensku.

M. Krekáč: Nevidím žiadne mínusy. Dokonca aj naše najväčšie mínus, silnejšie konkurenčné tlaky, ktoré spomínajú mnohé slovenské firmy, považujem pre situáciu v oblasti personálneho poradenstva ako plus, keďže sa zoštandardní prostredie, v ktorom prežijú iba tí najlepší.

Dajú sa tieto mínusy vnímať ako výzva obyvateľstvu?

P. Konštiak: Už dávno sme otvorenou (možno povedať nechránenou) ekonomikou pre globalizáciu v obchode a zvykli sme si na to. To, že v okolí Viedne ani v nej nie je Carrefour, Tesco, Ahold či iné svetové koncerny a v menšej Bratislave sa buduje najväčšie Tesco v strednej Európe, je vlastne dôsledok a výsledok šlendriánskej, nedôslednej a často nekvalifikovanej politiky štátu pri ochrane výroby, ale aj malých a stredných podnikateľov. Taká je skutočnosť.

R. Frimmel: Áno. Vstup SR do EÚ bude s určitosťou znamenať rozšírenie trhu, podporu malého a stredného podnikania, rozvoj ľudských a finančných zdrojov. Viac pracovných príležitostí, vzostup produktivity práce. Ľudia chápu nevyhnutnosť tohto kroku i to, že najnáročnejší bude začiatok, šesť až osem rokov.

Z. Kormanová: Chcem veriť tomu, že sa nájde dostatok ľudí v SR, pre ktorých budú tak integračné plusy, ako aj mínusy dostatočnou výzvou, aby maximálne vyťažili svoj potenciál a hľadali optimálne trhové mechanizmy na umiestnenie priemyselnej a inej produkcie slovenského pôvodu na európskych trhoch.

M. Krekáč: Práve silné konkurenčné prostredie bude mať na jednej strane negatívny vplyv v tom, že niektoré podniky neprežijú a ich zamestnanci stratia prácu, na druhej strane však konkurenčné tlaky povedú ku kvalitnejším službám a výrobkom a v mnohých oblastiach aj k zníženiu cien.

Zmení vstup do EÚ niečo vo vašom osobnom a profesionálnom živote?

P. Konštiak: Nie. Roky som sa pripravoval na proces globalizácie To, že firma existuje a prosperuje, je výsledok dôkladnej prípravy. Vstup do EÚ považujem za významný zlom vo vývoji našej ekonomiky. Je to potrebný a nevyhnutný krok. Demokraciu a slobodu máme už trinásť rokov, ale voľný pohyb kapitálu, tovaru a služieb je príležitosť pre všetkých. Najmä životaschopných.

R. Frimmel: V profesionálnom živote predpokladám jednoduchší, pružnejší spôsob komunikácie, prípravy a realizácie programov s prípadnými zahraničnými investormi, praktickú spoluprácu na úrovni územnej samosprávy. V osobnom živote výraznú zmenu v súvislosti so vstupom SR do EÚ nepredpokladám.

Z. Kormanová: Vzhľadom na skutočnosť, že firma AJ pôsobí a spolupracuje v 14 krajinách v Európe už takmer desať rokov tak v oblasti výroby, ako aj obchodu, nevidím zatiaľ dôvod na radikálny vplyv začlenenia SR do EÚ na môj terajší profesionálny a osobný život. Keďže sme už dosiahli určitý stupeň integrácie v rámci štátov strednej a západnej Európy, pre rozšírenie trhových možností firmy vidím hlavné ciele v získaní kooperačných a trhových vzťahov s partnermi v juhovýchodnej a východnej Európe. Preto bude limitujúcim faktorom rozšírenia našich vzťahov vyprofilovanie vzťahu Ruska k spoločnému európskemu trhovému priestoru a vzťahu k USA.

M. Krekáč: V profesionálnom živote sa teším na rozšírenie našich aktivít v oblasti poradenstva v európskych záležitostiach a výbere kandidátov na špecializované pozície v oblasti európskej integrácie. V osobnom živote sa teším, že moje deti budú mať oveľa viac príležitostí osobného uplatnenia, ako som mal ja a moja generácia. To je aj hlavný dôvod, prečo som veľkým podporovateľom nášho členstva v Európskej únii.

Peter Kasalovský