Ľahké to však nikdy nebolo

Veľtrh Intershoe by mohol už zajtra potvrdiť: Čo krok, to míľa

Zmeny v ľahkom priemysle, ktorý tvoria odvetvia textilného, odevného, kožiarskeho a obuvníckeho, polygrafického a sklárskeho priemyslu sú zhodné s tými, ktorými prešli aj v najvyspelejších krajinách Európskej únie. To znamená pokles váhy odvetví v národnom hospodárstve, pokles zamestnanosti, výroby a pod. Napriek tomu, na rozdiel od EÚ, neprešiel dosiaľ slovenský ľahký priemysel, okrem polygrafického a čiastočne sklárskeho priemyslu, zásadnými reštrukturalizačnými procesmi typickými pre odvetvia v EÚ už v 70. a 80. rokoch, ktoré by znamenali zásadný obrat vo výkonnosti a v ekonomike odvetví. Jediné, čo máme ukončené v plnom rozsahu a načas, je privatizácia. Aj keď' zahraničný kapitál pôsobí vo všetkých odvetviach, jeho prílev nedosahuje zatiaľ žiaducu úroveň potrebnú na rozvoj odvetvia. Štrukturálna prestavba odvetví ľahkého priemyslu si vyžaduje v rokoch 2000 až 2004 finančné zdroje v rozpätí 15 až 20 mld. Sk. Aká je realita? Čo vidíme v slovenských podnikoch? Predovšetkým nízky objem investovania do strojových zariadení, najmä v textilnom, kožiarskom a obuvníckom priemysle

stále vŕzga

zastaraný strojový park. Z toho potom vyplýva slabá ekonomická výkonnosť a finančná likvidita (dôsledok nízkeho využívania výrobných kapacít). Pripomeňme rozpad veľkoobchodnej siete, útlm odbytu v tuzemsku a na východných trhoch, znižovanie kúpyschopnosti obyvateľstva, nízku produktivitu práce z pridanej hodnoty. Na druhej strane nám situáciu sťažujú vysoké fixné náklady, vysokú mieru opotrebovanosti strojových zariadení, nízke odpisové sadzby strojov a zariadení, vysoký podiel práce vo mzde, nízke priemerné mzdy. Štát podal pomocnú ruku, keď začal stavať „železnú oponu“, vietnamským skupinám a ich síce lacnému, no poväčšine brakovému dovozu. Dvakrát do roka, na jeseň a na jar, nastavuje zrkadlo pravdy Medzinárodný kontraktačný veľtrh obuvi, koženého tovaru a doplnkového sortimentu Intershoe. Ten tohtoročný sa začína zajtra a potrvá tri dni v bratislavskom PKO. Riaditeľ Ing. Juraj Schwarz potvrdil, že spomedzi 92 vystavovateľov z Talianska, Maďarska, Poľska, zo Španielska, z Rakúska, Nemecka a z Česka budú hrať minimálne rovnocennú partiu slovenské podnikateľské subjekty. Nemali by „krívať“ najmä slovenské firmy, v ktorých dominuje výroba na export. Potvrdzujú, že očakávaná štrukturálna prestavba výrobnej základne odvetví ľahkého priemyslu, realizovaná najmä modernizáciou výrobných zariadení, je finančne náročná. Jej úspešnosť je preto podmienená vstupom strategických, najmä zahraničných investorov. Od nich sa očakávalo, že okrem poskytnutia finančných zdrojov vrátane transferu moderných technológií umožnia aj vstup hlavne do ich odbytových sietí. Ako

svetlý príklad

sa v posledných rokoch uvádzajú investičné kroky obuvníckej firmy Gabor v Bánovciach nad Bebravou. Vzorka vystavovateľov na Intershoe - jar 2003 to podľa J. Schwarza odráža v plnej miere. S potešením konštatoval, že tradičným vystavovateľom nepatria len čisto zahraniční dovozcovia. Stabilné miesto si vydobyl Jaspol Partizánske, Protetika Bratislava, Imbiz Spišská Nová Ves, Ligarex Liptovský Mikuláš, ale aj Rieker Slovakia, kde si nemecký investor našiel vhodné podnikateľské prostredie v Komárne. Široká paleta vystavovaných vzorov pánskej, dámskej, detskej obuvi - nevynímajúc pracovnú a zdravotnú - poskytne obchodníkom prehľad o tom, aká je naša ponuka pre slovenský trh na sezónu jeseň-zima 2003. Čo sa reálne objaví aj na pultoch predajní, to už výlučne

závisí od výberu,

náročnosti požiadaviek a absorpčnej schopnosti domáceho trhu. To je pohľad na najbližšie dni a mesiace. Vývoj do roku 2004 v jednotlivých odvetviach ľahkého priemyslu bude značne odlišný. Najlepšie vyhliadky má sklársky priemysel. Slovenské polygrafické firmy môžu naďalej profitovať z dopytu po informáciách a z konkurencie- schopnosti svojej produkcie na zahraničných trhoch. Odevný priemysel môže obhájiť svoje pozície len za predpokladu prijatia do únie. Napriek konkurencii je malá geografická vzdialenosť medzi najväčšími odberateľmi a slovenskými výrobcami, najmä v mzdovej práci, stále našou devízou. Rozsah mzdovej práce sa bude postupne znižovať, slovenské konfekčné podniky budú zvyšovať svoju identitu, pričom môžu pritiahnuť aj časť slovenskej textilnej prvovýroby. Reštrukturalizácia však bude musieť vytvoriť menší počet firiem, ktoré budú partnerom výrobcom z rozvojových krajín a Stredomoria.

Tibor Bucha

Tabuľka:

Dynamika rastu ľahkého priemyslu

(index v roku 2000 je 100)

Ukazovateľ Rok 2004

Tržby spolu 127,6- 141,5

Pridaná hodnota 114,1 - 128,4

Vývoz 110,2 - 121,2

Zamestnanosť 105,7 - 111,0

Produktivita práce z tržieb 128,1 - 135,2

Zdroj: Ekonomická univerzita Bratislava