Železnice v zrkadle tripartity

Projekt transformácie nemá žiadnu rozumnú alternatívu

V európskom železničnom dopravnom systéme sa už niekoľko rokov vytvárajú moderné transeurópske a interoperabilné siete v osobnej i nákladnej doprave. Ak si chcú udržať slovenské železnice svoju existenciu, tak musia aj oni meniť nevyhovujúce trendy a zapájať sa do siete európskeho dopravného systému. Aj z tohto dôvodu sa preto k 1. januáru 2002 pristúpilo k transformácii Železníc SR. V uplynulom týždni sa zišli predstavitelia tripartity za účasti predsedu vlády Mikuláša Dzurindu, ministrov vlády, vedenia ŽSR a Železničnej spoločnosti, predstaviteľov KOZ a železničných odborových centrál na stretnutí, ktorého témou bola transformácia železníc. Ako povedal predseda vlády Mikuláš Dzurinda, o transformácii železníc chýba komunikácia s verejnosťou, ako aj širšia diskusia medzi odborníkmi. Takéto stretnutia by mali byť spôsobom, ako predchádzať krajným riešeniam sporov či rôznych pohľadov na reformu ako pri nedávnom štrajku na železnici. Vláda sa zaviazala, že

zastaví zadlžovanie

železníc. Preto chce, aby manažmenty oboch železničných spoločností pokračovali v reforme. Na stretnutí minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavol Prokopovič priblížil doterajšiu etapu transformácie železníc a zdôraznil: „Cieľom rezortnej politiky ministerstva je vybudovať slovenskú infraštruktúru dopravy, spojov a služieb tak, aby čo najskôr dosahovala úroveň európskeho štandardu. Okrem napojenia sa na európske dopravné koridory je však potrebné zohľadňovať aj potrebu komplexnej dopravnej a komunikačnej obslužnosti územia Slovenska v súlade s trendmi hospodárskeho a demografického vývoja. Tieto zámery si už dnes najmä v železničnej doprave vyžadujú kvalitatívnu zmenu dopravného a komunikačného systému, pretože momentálne je na jednej strane zjavná kapacitná nedostatočnosť niektorých prvkov systému a na druhej strane ich nadbytočnosť zdedená z extenzívneho rozvoja slovenskej ekonomiky v období spred roku 1989. Napriek rôznym ťažkostiam sa podarilo v rokoch 1998 až 2001 zastaviť negatívny vývoj a stabilizovať ekonomiku ŽSR.“ Odborníci oceňujú najmä fakt, že medzi oboma železničnými podnikmi vznikol tlak na znižovanie nákladov a lepšiu hospodárnosť. Sleduje sa tým aj ďalší cieľ, aby sa ZSSK stala atraktívnou pre vstup cudzieho kapitálu, keďže podľa zákona sa môže 49 percent akcií spoločnosti odpredať. V tomto roku sa Železničná spoločnosť bude musieť vyrovnať aj s otvorením trhu pre iných prepravcov,

keď o licencie

už požiadalo niekoľko spoločností. „Konkurenčné prostredie tak ešte zvýši tlak na efektívne hospodárenie a hľadanie rezerv,“ zdôrazňoval na železničiarskej tripartite generálny riaditeľ Železničnej spoločnosti Pavol Kužma. Generálny riaditeľ Železníc SR Ladislav Saxa hodnotil rok transformácie tiež pozitívne s tým, že Železnice SR znižujú vyše 55-miliardovú dlžobu doslova miliardovými skokmi. V diskusii zaujal aj predseda Odborového združenia železničiarov Jozef Schmidt, ktorý tvrdil, že krokmi, ktoré podnikajú vedenia oboch železničných spoločností, sa prehlbuje kríza v železničnej doprave. Podľa neho skôr ako sa pristúpilo k transformácii a rozdeleniu ŽSR, bola potrebná konsolidácia podniku a zmena štátnej dopravnej politiky. Na námietku odborárov, čo sa týka prehlbujúcej sa krízy na železnici, reagoval aj podpredseda vlády Ivan Mikloš: „Čísla svedčia o opaku. Strata železníc narastala do roku 1999, obdobie do roku 2002 bolo obdobím ich konsolidácie a od tohto roku by sa mali zmeny ešte zintenzívniť. V minulom roku bola plánovaná strata Železničnej spoločnosti za výkony v osobnej doprave 5,1 miliardy korún. Z toho vláda poskytla jednu miliardu priamo zo štátneho rozpočtu a dala záruku na úver vo výške tri miliardy, teda jej celkový záväzok voči ZSSK za

nekrytú stratu

predstavuje za rok 2002 celkovo 4,1 miliardy korún. Takýto model však neviedol k racionalizácii nákladov. Preto v roku 2003 vláda poskytla zo štátneho rozpočtu na výkony vo verejnom záujme pre ZSSK 4,3 miliardy korún, avšak vyhlásila, že spoločnosť nesmie vyprodukovať ani korunu nových dlhov. Tak chceme pôsobiť na manažment podniku, aby uskutočňoval zmeny.“ V tomto duchu uzavrel rokovanie aj predseda vlády Mikuláš Dzurinda, ktorý uviedol, že ak sa prezentované zámery ŽSR a Železničnej spoločnosti naplnia, prinesie to prospech obom podnikom, ale rovnako aj verejnosti. Vláda bude podporovať tieto ambície, pretože neexistuje alternatíva k vládnemu projektu transformácie. Ak odbory alebo niekto iný predložia alternatívny návrh, vláda je podľa neho ochotná o ňom rokovať. Predstavitelia odborov tiež tvrdili, že hlavnú vinu na nepriaznivej finančnej situácii na železnici má nepreplácanie výkonov vo verejnom záujme v osobnej doprave v predchádzajúcich rokoch, čím vznikol dlh, ktorý sa vyšplhal až na 18 miliárd korún. Premiér Mikuláš Dzurinda na záver rokovania verejne vyhlásil, že vláda sa zaviazala tento dlh vyrovnať a v súčasnosti hľadá možnosti jeho splatenia.

Jozef Kunik