Kto u nás ťaží z deformácií?

V období daňových uzávierok je úroveň adrenalínu v krvi manažérov a vlastníkov podnikov zvyčajne vyššia ako obvykle. Zážitky, ktoré im pripravila domáca legislatíva, sa už nedajú zaradiť do skupiny „príležitostné a prechodné vzrušenia“, ale musia byť klasifikované ako „permanentný tlak s cieľom trvalej zdravotnej deformácie“. Nelogickosť a nevyspytateľnosť textu zákona s nemožnosťou dodatočného zistenia účelu legislatívy je charakteristickou črtou daňového zákona.

Vezmime si napríklad § 25, jeho formu a obsah. V prvom odseku sa zákonodarca snaží pochopiť rozdiel medzi výdavkami a nákladmi. Pre istotu používa obidva pojmy a snaží sa vysvetliť, ktoré z nákladov nie sú daňovo uznateľné. V bode w zákon ustanovuje, že úroky z úverov... poskytnutých závislými osobami podľa § 23, ods. 6 nemôžu byť u príjemcu uznané ako náklady v plnom rozsahu. Pojem „závislá osoba“ vysvetľuje zákon v § 23, ods. 6, pričom na účely tohto zákona je a) závislou osobou majetkovo alebo personálne prepojená osoba. Takáto široká definícia bez toho, aby bolo známe, čo zákon chce riešiť, znamená, že podniky holdingového typu nemôžu cestou vlastnej finančnej správy optimalizovať svoj finančný kapitál. Nie je mi známe žiadne podobné obmedzenie v systémoch, ktoré deklarujú existenciu voľného trhu. Ustanovenie nového zákona je v rozpore nielen s Ústavou SR, ale aj Obchodným zákonníkom, ktorý nezakazuje fyzickým osobám zúčastniť sa na riadení viacerých podnikov.

Ešte vážnejšie je, že naši politici dodnes nepochopili, že v orgánoch podnikov môžu byť len ľudia so značnou komerčnou kapacitou a že tieto orgány sa nedajú tvoriť tak rýchlo, ako politické kluby v parlamente. Zákon je podrazom domácich podnikateľov, ktorí rizikujú svoj kapitál v slovenských podnikoch. Mám pochopenie, že ministerstvo hospodárstva ani s dnešným vedením veci nerozumie, ale to, že zamestnávateľské organizácie voči tomuto zákonu nezakročili, jednoznačne nasvedčuje tomu, že už dnes nezastupujú tých, ktorí tu podnikajú s vlastným kapitálom.

Jediným výhercom takéhoto deformovaného podnikateľského prostredia sú banky. Podniky sú jednoducho nútené využívať ich služby, pretože im je odobrané právo nakladať s vlastnými finančnými prostriedkami. Nechce sa mi však veriť, že všetky banky chcú zarábať peniaze týmto spôsobom a ocenil by som, keby iniciatíva na zmenu takéhoto zákona prišla aj z ich strany. Možné však je, že stojíme pred ďalšou bankovou krízou. Údaje, ktoré nedávno zverejnila tlač o fámach týkajúcich sa situácie vo VÚB a jej následná inzertná kampaň nasvedčujú tomu, že sa predsa niečo dialo. Napríklad, pred časom v spoločnosti Vunar, a. s., si VÚB neoprávnene vyúčtovala úroky z úveru, ktorý nikdy nevznikol. Súd rozhodol v prospech spoločnosti Vunar a pre VÚB to môže mať finančné následky.

Ak banky, či už svojou úverovou politikou, alebo neschopnosťou manažmentov pochopiť princípy voľného trhu, nedokážu zabezpečiť požadovanú stabilitu svojej činnosti a ich vlastníci namiesto výmeny ich vedení použijú slabých domácich politikov na schválenie diskriminačných zákonov, tak sme určite na nesprávnej ceste. Minister financií v záujme vysvetlenia dôvodu a pôvodu takejto deformácie slobody podnikania určite rád predstúpi pred podnikateľov a vysvetlí im, akým spôsobom sa finančný terorizmus stal nástrojom finančných liberálov.

Alexander F. Zvrškovec

prezident Dividend Group