|
|||||||||||||||||
Streda 5.Marca 2003 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Agropodniky ťažko prežijúMinister prisľúbil intervenčný nákup, zatiaľ sú to len slová Je dosť nepochopiteľné, ak ministerstvo pôdohospodárstva vidí príčiny odbytových ťažkostí ošípaných najmä v neschopnosti poľnohospodárov. Porovnáva ich výkonnosť s farmármi v Českej republike a tvrdí, že na kilogram prírastku majú v Česku nižšiu spotrebu krmív. Rovnako jeho predstavitelia pripomínajú, že počet odstavčiat je u nás oproti zahraničiu nižší, ako aj fakt, že chov ošípaných nie je ani v EÚ dotovaný. Problémy si mali údajne spôsobiť poľnohospodári svojou nízkou produktivitou. V týchto dňoch sme sa porozprávali s viacerými predsedami družstiev a požiadali ich, aby povedali, v čom je problém a prečo sú výkupné ceny ošípaných u nás hlboko pod hranicou výrobných nákladov. Nákupné ceny bravčového mäsa sa úplne prepadli. Sú desať až trinásť korún za kilogram pod výrobnými nákladmi. Je to katastrofa, ktorá sa na chovateľov ošípaných rúti, povedal nám predseda Poľnohospodárskeho družstva Senica Ing. Jozef Marenčík. Robia sa veľké dovozy z Poľska, zo západnej Európy a my si trh nechránime. Zatiaľ nie je ani intervenčný nákup, ktorý nám minister sľúbil, ale ešte nevyhlásil. Verbálne to bolo deklarované 20. februára v Nitre, ale nič sa nedeje. Podľa neho niekto chce položiť našu produkciu na lopatky, aby sa následne mäso v ešte väčšej miere dovážalo a predávalo podstatne drahšie. Ide síce o trhový priestor, čo je na jednej strane normálne, ale štát sa tomu nebráni. Predseda SPPK rokoval o týchto záležitostiach s ministrom, ale, žiaľ, neuspel, dodal J. Marenčík. V poľnohospodárskom družstve v Dolnom Ohaji, kde mali ku koncu roku 2002 presne 3999 ošípaných, tvoria prostriedky získané z ich chovu takmer polovicu celkových tržieb. Preto sa ich situácia týka veľmi výrazne. Rozhodli sme, že asi o štvrtinu znížime stavy prasníc, konštatuje predseda družstva Ing. Imrich Pétery. Vzhľadom na výmeru pôdy je hustota zvierat dosť vysoká a je veľké riziko, že situácia, ak bude trvať dlhšie, môže nás položiť. Ale aj zníženie stavov je problém, lebo ani odbyt prasníc nie je jednoduchý. Môže nám trvať dosť dlho, kým znížime stavy. Ochrana trhu by mala byť podľa neho aj národohospodárskym záujmom. Ak by došlo k zníženiu počtu ošípaných na Slovensku o polovicu, výrazne by sa ďalej prehĺbila deficitná obchodná bilancia štátu. Silné podniky, ktoré majú aj inú výrobu, by súčasnú situáciu mohli prežiť. Ale v špecializovaných farmách nevidí možnosť, aby dlhšie vydržali. Tie musia padnúť prvé, dodal. Za možný spôsob nápravy vidí intervenčné nákupy štátu, hoci úbytok by asi nahradili dovozy. Súčasnú situáciu považuje za trvalejšiu. A je o to horšia, že nízke ceny sú aj v okolitých krajinách. Predseda sa posťažoval na problém, ktorý majú s nariadením veterinárov, podľa ktorého sa prasnice, zaočkované proti klasickému moru ošípaných (plošné očkovanie nariadené štátom - pozn. V. T.), môžu zabíjať len na vybraných bitúnkoch, ktorých je však veľmi málo. Týchto prasníc sa nemožno ľahko zbaviť, čím im náklady a zhoršuje sa finančná bilancia. Keby bola realizačná cena za kilogram mäsa aspoň 45 korún, tak by sa na Slovensku stabilizovala výroba bravčového mäsa, myslí si predseda Poľnohospodárskeho družstva Bíňa Ing. Vojtech Trupek. Momentálna situácia prinesie to, že niektorí chovatelia za niekoľko mesiacov skrachujú. Bol som v Dunajskej Strede, kde minister sľúbil intervenčné nákupy, ktoré by nám pomohli. Mesačne máme približne 500 až 600 kusov prerastených ošípaných. Dnes sme predali 200 s priemernou váhou až do 136 kilogramov. Za kilogram však dostávame iba 30 až 32 Sk. Najväčšou chybou je, že na Slovensku neexistuje v tomto smere žiadna koncepcia. Nikto sa nestará, aby sme v pravidelných intervaloch mali prehľad, koľko je u nás ošípaných na predaj. Vyzval zodpovedných, aby sa tieto záležitosti začali koordinovať podobne ako v Českej republike. Napríklad na Morave sa údaje o ponuke ošípaných na predaj sústreďujú a podľa toho aj dohodnú ceny s mäsokombinátmi. Problém sa musí riešiť na úrovni ľudí, ktorí majú do toho čo povedať. Poľnohospodárska komora je v tomto dosť slabá a je nevýhodou, že podmienky nám diktujú štátni úradníci, zdôrazňuje predseda Poľnohospodárskeho družstva Horné Dubové - Naháč Ing. Igor Ulman. Ministerstvo hospodárstva bez súhlasu ministerstva pôdohospodárstva udeľuje licencie na tieto komodity a bravčové mäso sa dováža za dumpingové ceny. Je to aj tým, že u nás nie sú niektoré podniky schopné konkurovať, vyrábať mäso na úrovni EÚ, ale sú aj farmy, ktoré to dokážu. Keď sa situácia vyvinie tak, že do popredia pôjdu dobré podniky, tak im to pomôže a horších to potopí. Momentálne je situácia likvidačná, ale verím, že sa to zmení, ľudia, ktorí o tom rozhodujú sa zobudia a napravia tento stav. Predpokladám, že táto likvidácia je zameraná na slabšie firmy. Rozhodne je to takto koordinované, rozhodne je to takýmto spôsobom robené. Vždy totiž dedukujem a dávam si veci do súvislostí. Vždy na tom však profitovali určití ľudia, ktorí o týchto veciach rozhodovali. A, žiaľ, vždy to boli štátni úradníci a my sme sa pozerali bokom. SPPK musí byť tvrdá a neoblomná, lebo v principiálnych veciach môže ovplyvniť aj chod na ministerstve pôdohospodárstva. Vladimír Turanský |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |