Severný ťah v jasnej prevahe

Investor sa začne zaujímať, keď denne prejde 15-tisíc automobilov

V posledných týždňoch možno počuť na „diaľničnej“ diskusnej scéne mnoho názorov, ako by sa mali či nemali u nás stavať diaľnice. Ešte pred konkrétnymi faktmi malý exkurz do uplynulých rokov. V roku 1996 vtedajšia vláda schválila komplexný projekt výstavby diaľnic s tým, že sa ročne plánovalo postaviť 45 kilometrov a výstavba sa mala ukončiť v roku 2005. Nová vláda v marci 1999 schválila inú koncepciu rozvoja diaľničnej siete, ktorá u nás spôsobila značné spomalenie výstavby diaľnic. Dôvod zabrzdenia je jasný - štátny rozpočet nemal na razantnú výstavbu diaľnic dosť prostriedkov. Financovanie na súčasnej úrovni v roku 2003 (8,5 mld. Sk) by predĺžilo výstavbu diaľnic na desaťročia. Niektorí stranícki funkcionári prišli s alternatívou nielen severného, ale aj južného ťahu do Košíc cez Zvolen. Presviedčajú aj naslovovzatých odborníkov, že súkromným kapitálom by sa dal južný ťah diaľnice či rýchlostnej štvorprúdovej komunikácie dostavať rýchlo a relatívne lacno. Na Slovensku stavbárske kapacity máme, nezamestnaných stavbárov je taktiež dosť, čo nám chýba, to sú spomínané financie. Zväz priemyselných podnikateľov Slovenska

chce pomôcť

riešiť financovanie diaľnic, preto včera zorganizoval za účasti ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavla Prokopoviča seminár o alternatívnom spôsobe financovania diaľnic SR. Prezident Zväzu Ivan Čarnogurský bol hlavným iniciátorom seminára: „Žartovne poviem, že vystupujeme v tomto prípade ako agenti provokatéri, pretože súčasné riešenie výstavby diaľnic financovaním len zo štátneho rozpočtu hovorí jasne, že do Košíc by sme sa takto dostali autostrádou vari za tridsať rokov. To, myslím, nie je pre spoločnosť ani pre rozvoj ekonomiky akceptovateľné. Preto hľadáme možnosti, ako financovať diaľnice. Pritom zdôrazňujeme, že štát sa nesmie vzdať financovania diaľnic. Musíme však využívať aj iné zdroje, napríklad európske fondy či dlhopisy, koncesné financovanie, súkromný kapitál, atď.“ Veľmi konkrétne stanovisko zaujal k financovaniu výstavby diaľnic aj minister Pavol Prokopovič. V diskusii seminára okrem iného uviedol: „Nehovorme iba o jednej alternatíve výstavby a financovania. Plne podporujem alternatívu kombinovanú, v ktorej by sa stretli štátne financie, súkromný kapitál, dlhopisy, atď. Zahraničné úvery sú síce

na prvý pohľad

lákavé, avšak máme možnosť sa poučiť z chýb, ktoré urobili pri výstavbe diaľnic okolité štáty, napríklad Maďarsko či Česko. Zahraničné úvery majú síce neraz lákavo nízke úroky , avšak ďalšie podmienky úveru sú už takmer neprijateľné pre Slovensko. Často chodím do Prešova a osobne som presvedčený, že v roku 2010 pôjdeme do tohto pekného mesta už po ukončenej severnej autostráde. Pritom vôbec nevylučujem aj výstavbu rýchlostnej cesty južným ťahom. Treba však na výstavbu získať peniaze. Ak sa nájde investor, ministerstvo urobí všetko pre to, aby sa južná rýchlostná komunikácia stavala.“ Financovanie diaľnic má viaceré zaujímavé hľadiská. Napríklad diaľnica je zaujímavá na úsekoch, kde je denná prevádzka minimálne 15-tisíc automobilov. Na ťahu Zvolen - Rožňava - Košice je na mnohých úsekoch hustota prevádzky iba 5,5-tisíc automobilov denne. Čiže súkromný kapitál sa do výstavby diaľnice na takomto úseku ťažko zapojí, pretože návratnosť prostriedkov by bola až päť desaťročí, čo nie je stimulujúce. Poplatky za diaľnice by boli veľmi vysoké a tak by nákladná i súkromná doprava nechodila autostrádami, ale po starom cestami I. triedy. Na severnej trase, najmä medzi úsekom Žilina - Martin - Ružomberok, denne prejde až 25-tisíc automobilov, čiže tento úsek je zaujímavý aj pre

súkromný kapitál,

pretože návratnosť financií by bola prijateľná. Aj z diskusie na včerajšom seminári o alternatívnom financovaní výstavby diaľnic vyplynulo, že pre Slovensko je najvýhodnejší taký systém financovania, v ktorom by sa združili prostriedky zo štátneho rozpočtu s koncesionárskym financovaním, s využitím verejných a súkromných zdrojov financovania a rôzna kombinácia uvedených zdrojov.

Jozef Kunik