Parlamentný príklad

V správe k dokumentu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy Úloha parlamentov v boji s korupciou sa korupcia oprávnene označuje za „rakovinu na tele jednotlivých členských krajín Rady Európy a na medzinárodnom spoločenstve ako celku“. Vzhľadom na rastúcu liberalizáciu obchodu a investovania, zvyšujúcu sa mobilitu kapitálu a nárast úlohy nadnárodných spoločností vo svetovom hospodárstve, vzhľadom na rýchly technologický pokrok, najmä v oblasti počítačov telekomunikácií, a rýchly pohyb tovaru, služieb, informácií a peňazí naprieč celou planétou sa korupcia stala jedným zo závažných medzinárodnopolitických problémov, vyžadujúcich systematickú a dlhodobú pozornosť nielen na úrovni národných štátov, ale predovšetkým medzinárodných organizácií. Osobitne spojenie korupcie, prania špinavých peňazí a ďalších aktivít medzinárodného organizovaného zločinu je výzvou pre všetky demokratické krajiny usilujúce sa o rešpektovanie ľudských práv, vlády zákona, spravodlivosť a solidaritu, transparentnosť a vypočítateľnosť verejného života, nezávislé súdnictvo a pre slobodu tlače.

A to z dvoch dôvodov. Po prvé preto, že vláda zákona je základom civilizovanej spoločnosti. Tam, kde sa korupcia stáva normálnou súčasťou života, ostáva nepotrestaná, narastá cynizmus v spoločnosti, eroduje autorita štátu a jeho inštitúcií, degeneruje demokracia, dochádza k všeobecnému nerešpektovaniu zákonov a porušovaniu ľudských práv, čo posilňuje postavenie domáceho i medzinárodného organizovaného zločinu a v konečnom dôsledku dochádza až k ohrozeniu národnej bezpečnosti a krajina sa stáva rizikovým partnerom pre iné krajiny. Po druhé preto, že korupcia a s ňou spätá paralýza demokracie bránia zdravému rozvoju hospodárstva, vytváraniu podmienok pre stabilný a dlhodobo udržateľný hospodársky rast, zvýšenie životnej úrovne a odstraňovanie sociálnej nespravodlivosti. V správe pre Parlamentné zhromaždenie Rady Európy - Demokracia a ekonomický rozvoj sa konštatuje, že demokracia „poskytuje najlepšiu záruku proti domácej a medzinárodnej hospodárskej nestabilite“ a že „existuje celý rad príkladov neúspešného rozvoja, ktorý môže byť prinajmenšom sčasti pripisovaný slabej demokracii a nedostatku vládnej vypočítateľnosti“. Čo je však ešte dôležitejšie, aj veľké finančné krízy, z roku 1997, ktoré otriasli aj svetovým finančným systémom, postihli „krajiny, kde je demokracia slabá, nekomplexná alebo úplne absentuje“.

Uznanie faktu, ktorý vo svojom vystúpení na pôde decembrového Hospodárskeho klubu (NEF) spomenul popredný svetový podnikateľ Philip Zepter, že korupcia je „medzinárodný problém, ktorý možno potlačiť iba cezhraničnou formou... a v rámci partnerskej koexistencie“, je základným východiskom akejkoľvek protikorupčnej stratégie na národnej i medzinárodnej úrovni. Ďalšou podmienkou úspechu je spoločné štúdium hlbinných príčin korupcie, klientelizmu a kupovania politického vplyvu a ich prejavov nielen v jednotlivých krajinách, ale aj na nadnárodnej úrovni. Osobitne významné je poznávanie a zovšeobecňovanie skúseností krajín, ktoré sú „corruption free“, prípadne kde je nízka miera korupcie a v nadväznosti na to je potrebné zjednocovať politickú vôľu na vytváranie pravidiel správania sa aktérov hospodárskeho, politického a širšie verejného života. Na tomto poli sa už na báze širokej medzinárodnej spolupráce pripravilo viacero medzinárodných zmlúv, dohovorov a iných dokumentov.

Formovanie pevného postoja voči korupcii, klientelizmu a s tým spätej organizovanej hospodárskej kriminalite sa preto čoraz viac presúva na úroveň medzinárodných organizácií a nadnárodných parlamentných inštitúcií. Následne dochádza k vytváraniu vnútroštátnych podmienok, legislatívnych a inštitucionálnych, pri implementácii medzinárodných dohôd či dohodnutých spoločných politík.

V rámci OECD ide o dohovor OECD o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov zo 17. 12. 1997, ktorý NR SR ratifikovala 11. februára 1999. V rámci legislatívy EÚ ide o Dohovor z roku 1995 a o ochranu finančných záujmov Európskych spoločenstiev, o Dohovor o boji proti korupcii týkajúcej sa úradníkov Európskych spoločenstiev alebo úradníkov členských štátov EÚ z roku 1997 a o „Joint action“ o korupcii v súkromnom sektore, dokument schválený Radou ministrov EÚ v decembri 1998, pričom treba podotknúť, že v členských štátoch EÚ tieto nástroje ešte nevstúpili do platnosti, lebo do marca 2002 plne ratifikovalo dohovor z roku 1995 iba 8 z 15 členských štátov EÚ. Po vstupe do EÚ sa teda SR zapojí do vnútorného procesu akceptácie a zdokonaľovania nástrojov na redukciu korupcie tak na vládnej úrovni a úrovni národného parlamentu, ako aj na úrovni Európskeho parlamentu.

Kľúčová úloha parlamentov v redukcii korupcie však nespočíva iba v implementácii medzinárodných dohôd. Parlamenty ako ústredné inštitúcie štátu bezprostredne vyjadrujúce vôľu občanov majú prvoradú zodpovednosť v potláčaní korupcie vo všetkých jej formách, a to nielen prostredníctvom legislatívnej činnosti, akokoľvek je nezastupiteľná. Vo vysvetľujúcom memorande spravodajcov k dokumentu Úloha parlamentov v boji s korupciou sa uvádza, že boj s korupciou má dlhodobý charakter bez dohľadného konca, čo si vyžaduje dôsledný prístup spojený so solídnou parlamentnou podporou, pričom „Parlamentný príklad a dozor nad sebou samým sú primárne prvky v tomto procese. Parlamenty by mali ponúknuť príklad integrity“.

PhDr. Peter Weiss, CSc.

FMV EU Bratislava