Na vine podnikateľ?

Problémy, ktoré nemuseli byť

Bol som náhodou pri tom, keď v uplynulom týždni začali na ministerstve zvoniť mobily rozhorčených slovenských dopravcov, ktorí obviňovali Česmad i ministerstvo dopravy z toho, že nemecké hraničné orgány neumožňujú našim prepravcom aj s menšími nákladnými autami vstup do a cez Nemecko a žiadajú od nich prepravné povolenia. Pritom so zlosťou v hlasoch zdôrazňovali, že je to diskriminácia Slovenska, pretože českí a maďarskí prepravcovia takéto povolenia nepotrebujú. Treba hneď na úvod konštatovať, že problémy slovenských dopravcov, ktorí zostali na hraniciach s Nemeckom kvôli tomu, že nemali potrebné povolenie na prepravu, vôbec nemuseli nastať. Podľa nového znenia zákona, ako aj bilaterálnej dohody Slovenska s Nemeckom z minulého roka musia mať totiž vstupné povolenie už aj vozidlá s celkovou hmotnosťou nad 3,5 tony. Táto podmienka, žiaľ, platí iba pre nás a na Maďarsko či Česko sa povoľovacia povinnosť nevzťahuje, pretože príslušnú smernicu EÚ, ktorá ju predpokladá, tieto štáty do dohôd neimplementovali a aj pre Slovensko bude dohoda platiť len do vstupu do EÚ. Pri rokovaniach nemeckí partneri trvali na podmienke zaviesť povolenia aj pre vozidlá s celkovou hmotnosťou nad 3,5 tony. MDPT SR o tomto opatrení informovalo, avšak dopravcovia prejavovali minimálny záujem a napríklad na školeniach o zmenách sa ich zúčastnilo len okolo dvesto. Dopravcovia, ktorí si neuplatnili požiadavku o jednorazové prepravné povolenie na rok 2003 do určeného termínu (25. 11. 2002), tak môžu urobiť aj počas týchto dní. Z celkového počtu 58-tisíc jednorazových povolení bola síce pomerná časť pre prvý štvrťrok už rozdelená, avšak povolenie možno získať aj teraz, pretože ich začínajú dávať už z kvóty druhého kvartála.

Aj keď v súčasnosti fungujú zvýšené emócie, jasné je, že ani spomínaných 58-tisíc povolení nebude stačiť. Treba veriť, že počas návštevy Nemecka budú predstavitelia MDPT SR rokovať aj o možnom zvýšení počtu povolení. Je taktiež možné, že pri preprave určitých tovarov sa možno s Nemeckom dohodnúť na preprave aj bez povinnosti vlastniť prepravné povolenie. Nedá mi nekonštatovať, že prepravcovia by si mohli určite lepšie všímať Zbierku zákonov, kde bolo toto nariadenie uverejnené, či chodiť na školenia, kde sa o zmenách presne informuje. Na druhej strane aj Česmad by sa nemusel spoliehať iba na oficiálne správy a mohol by nájsť vyhovujúcu formu, ako nákladných prepravcov lepšie informovať o pripravovaných zmenách. Bolo by to určite na prospech oboch strán.

Jozef Kunik