Infraštruktúra potvrdila silu

Tabuľka:

Regióny podľa tvorby HDP

HDP regiónu ( v mld. Sk) Podiel regiónu na HDP SR ( v %)

1996 2000 1996 2000

Bratislavský 141,3 209,4 23,3 23,6

Trnavský 65,7 91,9 10,8 10,4

Trenčiansky 63,6 85,8 10,5 9,7

Nitriansky 66,0 102,3 10,9 11,5

Žilinský 64,7 95,1 10,7 10,7

Banskobystrický 68,1 97,0 11,2 10,9

Prešovský 57,4 81,0 9,5 9,1

Košický 79,3 124,7 13,1 14,1

Zdroj: Štatistická ročenka SR

Pohľad na podnikateľskú mapu Slovenska je stále rovnaký: koncentrácia sa sústredí na Bratislavu a okolie, s rastúcou vzdialenosťou od hlavného mesta klesá. Typickým príkladom je automobilový priemysel. Odborníci priznávajú, že s predstaviteľmi automobilky PSA Citroën Peugeot začali na východe, prešli od Košíc, Prešova, zo Žiliny dolu Váhom cez Trenčín, aby zakotvili s definitívnou platnosťou v Trnave. V minulosti expremiér V. Mečiar údajne sľuboval automobilke General Motors doslova „modré z neba“, len aby ich dostal do ZŤS Dubnica, a darmo. Nerozhodla však vyššia moc, iba naše prízemné problémy s kvalitou komunikácií a infraštruktúrou ako takou. Splaviť Váh na plti je síce romantické i dobrodružné, napriek tomu západní investori namietajú, že rozvinúť projekt na Slovensku aj bez toho vyžaduje značnú dávku odvahy a dobrodružstva. Diaľnice potrebujeme ako soľ. Väčšina zainteresovaných sa pritom zhoduje v názore, že Slovensko je kapacitne schopné absorbovať viac ako jednu ďalšiu automobilku. Rozhodujúce je, ako v tej-ktorej časti splníme nároky investora na infraštruktúru. Odborníci z Výskumného ústavu dopravného Žilina vnímajú problém aj z druhej strany. Vychádzajú z faktu, že ročne možno zvýšiť HDP Slovenska o 294 mld. Sk. História nás už viackrát presvedčila, že výstavba diaľnic zohráva mimoriadne

vážnu úlohu

pri rozvoji regiónov a regionálnej politiky štátu, s cieľom využiť ich hospodársky potenciál. Najmä pokiaľ ide o malý a stredný podnikateľský stav. Ten profituje dokonca dvakrát, najskôr pri samotnom budovaní nfraštruktúry a potom pri výrobe v reštrukturalizovaných podnikoch. Ku koncu januára tohto roka pôsobilo na Slovensku niečo cez 356-tisíc ekonomicky aktívnych malých a stredných podnikov. Ich podiel na tvorbe pridanej hodnoty v hospodárstve a zamestnanosti rastie už niekoľko rokov za sebou. V súčasnosti vytvárajú právnické osoby z oblasti malého a stredného podnikania 48 % pridanej hodnoty. Spolu s fyzickými osobami predstavuje tento podiel takmer 60 %, pričom rovnakým percentom sa tento podnikateľský segment podieľa aj na zamestnanosti. Je to potenciál, ktorý stále nedokážeme naplno využiť. Z výsledkov Cenzu malých a stredných podnikov (CMSP) 2002 vyplýva, že takmer 92 % z celkového počtu 301 840 fyzických osôb - podnikateľov tvorili živnostníci. Najväčšiu skupinu ekonomicky aktívnych právnických osôb (79,6 %) v oblasti malých a stredných podnikov tvorili zamestnávatelia s najviac deväť zamestnancami. Za nimi nasledovali firmy s maximálne 19 zamestnancami (10,4 %). Do 49 pracovníkov zamestnávalo 5 % právnických osôb. Zvyšných 5,1 % právnických podnikateľských subjektov tvorilo skupinu najväčších zamestnávateľov s počtom zamestnancov do 249. Pri projektoch, ako je

výstavba diaľnic,

teda pri rozvojovej hospodárskej politike, by sa podnikateľský stav mohol rýchlo rozmnožovať. Porovnanie pritom jasne ukazuje, že medzi hospodársky najzaostalejšie patria kraje Prešov, Košice, Nitra, ale aj Trenčín. Za obdobie rokov 1996 až 2000 podiel na tvorbe HDP klesol v Trnavskom, Trenčianskom, a Prešovskom kraji. Naznačuje to, že produkčná výkonnosť krajov klesla a ich hospodársky potenciál dokážeme využívať stále menej. Pod tento fakt sa najvýraznejšie podpisuje: miera využitia aktívneho obyvateľstva a príprava kvalifikovaných pracovníkov, vysoká medzera medzi skutočnou a potenciálnou výrobou, zlá infraštruktúra, ktorá zabraňuje intenzívnejšiemu investovaniu. Preto je nevyhnutné pokračovať vo výstavbe diaľnic na Slovensku. Zo strednodobého pohľadu 10 až 15 rokov je pre Slovensko nemenej podstatné, aby popri riešení problému zamestnanosti, kde sú automobily jednoznačným prínosom, riešilo aj problém

zmeny kvality

investičných projektov. V tomto smere môžu investori z oblasti automobilového priemyslu tiež výrazne prispieť, a to požiadavkami na kvalitatívnu zmenu v subdodávateľskej sfére, ako aj na zvýšenie služieb spojených s chodom týchto investičných celkov. Toto podhubie treba pestovať motivačnými nástrojmi, podporujúcimi rozvoj domácej subdodávateľskej siete a následne prilákať zahraničných investorov do sféry služieb s vysokou pridanou hodnotou. Lenže, systémom „dole Váhom na plti“ to už nepôjde.

Tibor Bucha