Ak sa niečo nestane

Na učebné pomôcky nebude

Aj keď sa obce nemôžu riadnym spôsobom domôcť peňazí, ktoré im na základe delimitačných protokolov o presune kompetencií prislúchajú, zatiaľ niet informácií o tom, že by už niektorý starosta alebo primátor podal na súde žalobu na štát. Uviedol to včera Michal Sýkora, predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), ktorý nám ešte pred mesiacom tvrdil, že sa takéto žaloby pripravujú. Starostovia však zrejme volia postupné kroky a najradšej by sa čo možno najrýchlejšie pokonali v rozporových konaniach. Tie by sa mali len v oblasti školstva dotýkať asi 360 prípadov, keď dosiaľ nebolo podpísaných okolo 300 delimitačných protokolov v obciach a mestách a asi 60 na úrovni regionálnej samosprávy, aj keď sa tak malo stať do konca augusta minulého roka. „Rozporové konania samosprávy so štátom sa zatiaľ ani nezačali,“ povedal M. Sýkora. „Nie je jasné čo ďalej, zrejmé je len to, že treba nájsť riešenie,“ dodal. Podľa jeho názoru by bolo vhodné rozdeliť rozpory na dve skupiny: po prvé - rozpočtové a po druhé - majetkové a personálne. Dôležité bude, aby sa rovnaké problémy riešili všade rovnakým spôsobom. Tie sa na úrovni obcí a miest týkajú asi 610-tisíc žiakov základných škôl a očakávaní rodičov. Obce a mestá musia v zariadeniach, ku ktorým majú zriaďovateľskú funkciu, vytvoriť adekvátne podmienky pre 1,38 milióna detí (niektoré sú v tomto počte započítané viackrát, pretože navštevujú okrem školy aj školskú jedáleň, centrum voľného času či základnú umeleckú školu).

Rokovania ZMOS s predstaviteľmi štátu (ministerstvá školstva a financií, pracovná skupina pre reformu verejnej správy) v súčasnosti naberajú na intenzite a sústreďujú sa na ten problém, ktorého vyriešenie otvorí cestu k riešeniu všetkých ostatných, teda na financovanie. Riešenie sa posunulo v tom, že obce a mestá môžu kedykoľvek čerpať finančné prostriedky na bežné výdavky z decentralizačnej dotácie, dosiaľ viazanej na jednotlivé štvrťroky. Je to pre ne dôležité preto, lebo sa stali aj prípady, keď celá vyčlenená štvrťročná suma nestačila na úhradu zálohových platieb za energie. Decentralizačné dotácie, ktoré dostali obce a mestá na základe rozpočtu druhého polroka 2002 a ktoré preto spôsobili veľa rozruchu, sa majú na základe vyhlásenia ministerstva financií chápať ako zálohy. Definitívne sumy dostanú mestá a obce najneskôr do konca apríla. Každá obec bude vedieť, koľko finančných prostriedkov dostane na tento rok. Tým činom sa financovanie školstva v roku 2003 nebude riešiť na základe obsahu delimitačných protokolov, ale prechádza sa na financovanie podľa normatívov, uviedol M. Sýkora.

Ide o dva normatívy: na výpočet miezd a na zabezpečenie prevádzky. Financie na mzdy predstavujú asi 17 mld. Sk a sú v rozpočtoch krajských úradov. Pokiaľ ide o zabezpečenie prevádzky škôl a školských zariadení, normatív sa skladá z fixných výdavkov (elektrina, plyn, voda, nájomné), z variabilných výdavkov (učebné pomôcky, poštovné, telefón a ďalšie) a platieb do sociálneho fondu. Fixné výdavky na tento rok sa určovali na základe skutočnosti roku 2001 (!) s tým, že ich násobili koeficientom predpokladaného rastu cien (predpokladaný = nižší ako skutočný), spolu pre celú SR ide o 2,097 mld. Sk. Variabilné výdavky koeficient nepoznajú. Výsledok: Na žiaka pripadne 2,5-krát nižšia suma ako v roku 2002. Rozpis až na jednotlivé obce má byť uverejnený na internetovej stránke ministerstva školstva od začiatku budúceho týždňa. Školstvo má teda k dispozícii istú obmedzenú sumu finančných prostriedkov, ktorá sa iba prerozdeľuje. Kým úhradu fixných výdavkov obciam a mestám zákon garantuje a ešte aj na to je potrebný nátlak, pri variabilných výdavkoch smeruje trend k tomu, že štát postupne na ostatné výdavky škôl nebude prispievať. (Ak sa niečo nestane.)

Zuzana Krútka