PREMIÉR JE ÚPLNE ČISTÝ

Včerajšie uznesenie parlamentu o boji proti korupcii a klientelizmu v politickom systéme SR z dielne Aliancie nového občana podporilo deväťdesiatpäť poslancov zo 134 prezentovaných. Medzi nimi aj predseda NR SR P. Hrušovský (KDH), podpredsedovia P. Rusko (ANO), B. Bugár (SMK) a V. Veteška (HZDS). Za toto uznesenie nehlasoval žiadny poslanec za SDKÚ. Parlamentné počty sú jasné a pri pohľade na menoslov chýbajúcich poslancov z opozície - z HZDS V. Mečiar, E. Antošová, M. Cagala, K. Džupa, G. Karlin, S. Kozlík, M. Maxon, M. Rehák, z KNP M. Abelovský, G. Krajči, z KSS I. Hopta, zo Smeru R. Zmajkovičová, Ľ. Vážny, a tiež troch z koalície - J. Heriban (ANO), F. Mikloško (KDH) a E. Rusnáková (SDKÚ), je zrejmé, že výsledok hlasovania mohol byť priam zdrvujúci.

Hovoríme však iba o výsledku hlasovania, pretože pod predmetné uznesenie sa mohli podpísať bez akýchkoľvek výhrad všetci poslanci. Parlament totiž konštatoval, že „korupcia a klientelizmus vo verejnom živote je vážnym problémom existujúcim v SR a že sa doteraz nepodarilo prijať a zabezpečiť opatrenia na ich uspokojivú elimináciu“. Potom nasleduje takáto perla: „Je v záujme celej politickej reprezentácie, ktorá vzišla z parlamentných volieb 2002, ale aj všetkých úradov a inštitúcií odhodlane bojovať proti týmto negatívnym javom, s cieľom predovšetkým zvýšiť dôveryhodnosť vnútorného prostredia v prospech každého občana SR ako suverénneho právneho štátu.“

Parlament požiadal vládu SR, aby najneskôr na jeho májovú schôdzu predložila informáciu o plnení vládneho uznesenia č. 159 zo 4. marca 2003 a informáciu o konkrétnych opatreniach jednotlivých rezortov pri plnení programového vyhlásenia vlády v oblasti boja proti korupcii a Národného programu boja proti korupcii. Ďalej požiadal vládu SR, všetkých ostatných ústavných činiteľov a orgánov štátnej moci, aby venovali väčšiu pozornosť a prisudzovali väčší význam informáciám potvrdzujúcich vážne podozrenia o existencii korupcie v oblasti pôsobenia štátnej moci.

Predmetné uznesenie obsahuje výzvu vláde SR, aby „urýchlene dopracovala a predložila NR SR návrhy zákonov upravujúcich pravidlá lobingu, obmedzenie trestnoprávnej imunity ústavných činiteľov, návrh zákona o preukazovaní pôvodu majetku, návrh zákona o konflikte záujmov, návrh zákona o financovaní politických strán a aby vytvorila legislatívne, administratívne a kontrolné mechanizmy pre transparentný a efektívny systém použitia verejných prostriedkov vrátane zdrojov z fondov Eړ. Národná rada SR vyzvala všetky príslušné orgány a inštitúcie, najmä NKÚ SR, SIS, orgány činné v trestnom konaní a daňové orgány „k čo najefektívnejšej implementácii zákonom zverených kompetencií na prispievanie k znižovaniu úrovne korupcie vo verejnom živote v SR“.

Také uznesenie prijala Národná rada SR o boji proti korupcii a klientelizmu v politickom systéme SR. Objavila dávno objavené, všeobecne známe a vo väčšine prípadov obsiahnuté v Ústave SR a v celom rade zákonov. Je to uznesenie na úrovni proklamácie, ktorá nič nerieši a vôbec nič nevyrieši. Je v ofsajde, pokiaľ si pripomenieme prejav predsedu strany Smer R. Fica, reakciu predsedu vlády SR M. Dzurindu a vôbec celú rozpravu. Bude pravdou, že v korupcii a klientelizme nie sme o nič horší ako vyspelejšie demokracie, ale pri čítaní predmetného uznesenia sa ťažko ubrániť názoru, že takéto trýznenie seba samých a, žiaľ, aj celej verejnosti si mohli poslanci odpustiť.

Poslanci sa zhodli na tom, že spoločnosti - občanom chýba proklamácia o tom, že všetci občania majú byť čestní, charakterní a dodržiavať zákony. Dokonca dospeli k tomu, že budú takí občania, ktorí majú v tomto smere rezervy. Nehovoriac o tom, že uznesenie si treba prečítať viackrát a súvetie za súvetím prekladať a vykladať. Najdôležitejšie je jeho posolstvo, ktoré sa dá vyjadriť jednou-dvoma vetami. Urobme všetko pre dodržiavanie zákonov, a tiež pre vymáhateľnosť práva. Čo treba robiť inak, lepšie a najmä efektívnejšie v tomto donkichotskom boji, to by sme sa mali dozvedieť z jednotlivých rezortov a ďalších inštitúcií. Dúfajme, že sa tak stane a začneme fungovať normálne.

V súvislosti s touto schôdzou parlamentu jeho niekdajší predseda I. Gašparovič vyslovil názor, že po takomto výsledku by mal premiér M. Dzurinda žiadať od parlamentu hlasovanie o dôvere. Bolo by to štandardné podľa západných kritérií, pokiaľ by bol v pozícii porazeného. To však nie je pravda. Podľa obsahu uznesenia, ktoré vôbec nereaguje na jeho zásadné expozé a nereaguje ani na vyslovené podozrenia a verejné obvinenia z porušenia zákonov zo strany poslanca R. Ficu, je však úplne čistý, ba priam čistotou žiariaci. Život ide ďalej a možno ešte týždeň-dva budú znieť niektoré výroky aktérov tejto vskutku epizódnej schôdze parlamentu.

Peter Kasalovský