Zmeniť všetko, čo sa len dá

Pomôže iný poistný systém naštartovaniu rastu zamestnanosti?

Ak sa podarí zreformovať sociálny systém, budeme mať lepšiu ekonomiku. Takto možno veľmi stručne charakterizovať základné východisko stratégie podpory rastu zamestnanosti, s ktorou prichádza ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR). O tom, že táto premisa je správna, svedčí aj príklad Spojených štátov, kde sa od roku 1996 podarilo významne znížiť počet ľudí a rodín závislých na sociálnych dávkach a včleniť ich medzi aktívne pracujúcich (pozri Podiel práce na znižovaní chudoby, Hd 13. 2.). Dobré východisko je prvým predpokladom úspechu. Na dosiahnutie želaných výsledkov je však potrebné, aby všetky ostatné kroky navzájom ladili. Nezavádzať to, čo sa nestihlo osvedčiť ako experiment, získať pre zmeny samosprávu i charitatívne organizácie, mať vyškolených schopných ľudí a zabezpečené financovanie. Patričná legislatíva je samozrejmosťou. Ministerstvo zatiaľ nevyvolalo v regiónoch potrebu experimentálne overiť plánované inštitucionálne spojenie služieb zamestnanosti a sociálnych služieb, vydáva to však za hotovú vec. Vychádza pritom z toho, že 90 % poberateľov sociálnych dávok sú nezamestnaní a predpokladá, že ak sa bude jeden úradník komplexne

starať o „prípad“,

odstráni sa duplicita papierovania a vyžadovania rôznych potvrdení. Administratívnu stránku by však malo vyriešiť už dlhší čas proklamované a pripravované prepojenie informačných systémov verejnej správy. Okrem toho tiež neplatí, že všetci nezamestnaní, alebo deviati z desiatich, potrebujú zároveň sociálnu pomoc. Z asi pol milióna dnes evidovaných nezamestnaných je asi 300-tisíc takých, čo sú na ňu odkázaní. Je to predovšetkým tých 245,4-tisíc ľudí, ktorí sú bez práce viac ako 12 mesiacov. A ten zvyšok, ten sa obmieňa. Od konca januára 2002 do konca januára tohto roka sa do evidencie prihlásilo spolu takmer 420-tisíc ľudí a viac ako 470-tisíc sa ich odhlásilo. Títo ľudia sú z veľkej časti zabezpečení podporou v nezamestnanosti, potrebujú teda pomoc hlavne pri hľadaní novej práce a získavaní ďalších vhodných pracovných zručností. Ak hovoríme o podpore v nezamestnanosti, na tú má v súčasnosti

nárok každý,

kto v predchádzajúcich troch rokoch platil aspoň 24 mesiacov príslušné poistné. Prvé tri mesiace dostáva podporu vo výške 50 % základu, z ktorého platil poistné, v ďalších (troch alebo šiestich) mesiacoch 45 %. Jej horná hranica je obmedzená jeden a pol násobkom životného minima a už takmer dva roky je na úrovni 5685 Sk. V roku 1990 dostávali tí, ktorí prišli o prácu z dôvodu organizačných zmien 90 %, ostatní 60% príjmu. Dnes poberá podporu v nezamestnanosti asi 100-tisíc ľudí v priemernej výške 3595 korún. Nie je to veľa, ak si uvedomíme, že má ísť o náhradu príjmu. Preto si aj ministerstvo v spomínanej stratégii kladie otázku, „ako efektívne a zmysluplne hmotne zabezpečiť jednotlivca v prípade krátkodobej nezamestnanosti.“ Ponúka tri alternatívy:

1. Princíp povinného sporenia - odvody na osobné účty, až pokým nenasporia zákonom určenú hornú hranicu. V prípade potreby by z nich v nezamestnanosti čerpali a pri odchode do dôchodku by sa nevyčerpaný zostatok pripočítal k nasporeným prostriedkom na osobnom dôchodkovom účte.

2. Poistný princíp - bez uplatnenia dolnej a hornej hranice, avšak podpora by sa viazala na výšku dovtedy odvedeného poistného.

3. Zachovanie súčasného systému, ktorý tvorcovia stratégie prestávajú považovať za poistný, hovoria o štátnej sociálnej dávke.

Prvé dva spôsoby by boli určite výhodné pre tých, ktorí sa ocitnú bez práce po viacerých odpracovaných rokoch, možno im však vyčítať, že nadobro zabúdajú na princíp solidarity. Tretia alternatíva sa ministerským úradníkom nepozdáva, uvažujú o jej financovaní z daní (čo by určite nebolo dobré). Ak by však zostali zachované jej

platné princípy,

bolo by neskôr možné v prípade zníženia nezamestnanosti zvýšiť podporu bez nejakých komplikovaných zmien v systéme. Prakticky jedným dychom deklaruje MPSVR aj potrebu rozsiahlych zmien v nemocenskom poistení, kde medzi iným ráta s tým, že práceneschopnosť do 10 dní - ako sme už o tom písali - budú hradiť zamestnávatelia. Môžeme sa iba pýtať, či práve uvedené zmeny majú byť tou skutočnou zmenou sociálneho systému, prospešnou ekonomike.

Zuzana Krútka