Odborársky populizmus

Komentuje Eleonóra Bujačková

Nič proti tomu, odborári to majú pekne vymyslené a aj by to viacerých potešilo. Všetci by sa mali mať dobre, a tak volajú po zvyšovaní minimálnej mzdy o 2530 Sk na 8100 Sk. Zavedenie takejto minimálnej mzdy však predstavuje násilný zásah do ekonomiky. „Kasovým“ trhákom zvyšovania minimálnej mzdy je motivácia ľudí k práci. Čím je vyšší rozdiel medzi podporou v nezamestnanosti a minimálnou mzdou, tým sa ľudia viac snažia dostať k takému príjmu. „Len si plaťte, keď chcete,“ vraví si isto nejeden podnikateľ, ktorý je nútený z dôvodu vyšších nákladov na zamestnanca prepúšťať svojich ľudí. Pokiaľ sú podnikatelia nútení ponúknuť svojim najhoršie plateným zamestnancom vyššie mzdy, mali by v rámci zachovania určitej diferenciácie „pohnúť“ i s platmi tých viac kvalifikovaných. Logickým riešením takejto rovnice je prepúšťanie zamestnancov a zamestnávanie načierno. To je napokon najlacnejšie a administratívne najmenej náročné. Zatiaľ čo konvenčné vysvetlenie vraví, že sa firmy v rámci prepúšťania zbavujú najmenej výkonných zamestnancov, a tým zvyšujú produktivitu práce, môže existovať i ďalšie. Pokiaľ firma začne niektorých svojich zamestnancov naďalej zamestnávať načierno, nemôže ich nikde evidovať. Prepúšťanie v rámci firiem môže na makroúrovni spôsobiť jediné, a to rast nezamestnanosti (a pravdepodobne i pokles rastu HDP). Niektorí zamestnaní opustia svojho chlebodarcu a stanú sa z nich nezamestnaní. Tí sa potom budú potulovať medzi úradmi práce a hľadať nové dobre platené zamestnanie, ktoré však na trhu (prekvapujúco) nebude. Trh si pri každom tovare spravidla sám stanoví cenu, za ktorú sú ho všetci predávajúci ochotní predať a kupujúci kúpiť. Pokiaľ sa takáto cena násilím zvýši, niektorí kupujúci už ho nebudú chcieť kúpiť a niektorí predávajúci teda (tiež prekvapujúco) nič nepredajú.

Pokiaľ štát zvýši cenu práce, niečia práca bude zrejme nepredajná. Pravdepodobne tých najmenej kvalifikovaných. Spomínaný efekt motivácie k práci teda pôsobí dosť bizarne. Čím viac bude štát motivovať ľudí k práci, tým viac bude nemožné pre nich prácu získať. Odborári si želajú, aby sme všetci mali čo najviac peňazí. Prečo teda nezvoliť minimálnu mzdu na úrovni napríklad 20-tisíc korún, a že by potom prácu niekto nenašiel? Pokusy o vytiahnutie ľudí z chudoby stanovením minimálnej mzdy a jej následným zvyšovaním je kontraproduktívne. Mzdy by mali, samozrejme, postupne rásť. Tento rast by však mal byť celkom prirodzený a trh by k nemu mal dospieť sám.