Manažéri, dane a účtovníctvo

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 02/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-denník.sk

V požiadavkách výberového konania na pozíciu vedúceho ekonomického manažéra v jednej firme bolo uvedené, že uchádzači majú ovládať manažérske a daňové účtovníctvo. Aké predpisy upravujú manažérske a daňové účtovníctvo?

- Výkonný manažment v podniku musí vo svojej riadiacej práci využívať komplexné informácie. Na kvalitné riadenie sú potrebné nielen informácie z účtovníctva, ale aj ďalšie informácie, ktoré nie sú obsahom účtovníctva podniku. Preto sa v praxi vyvinulo pracovné označenie „manažérske účtovníctvo“ ako označenie pre komplex informácií, potrebných pre úspešnú prácu manažérov.

Pretože manažérske účtovníctvo nemá zakotvenie v právnych predpisoch, nemá ani záväzný obsah. Má však relatívne ustálený obsah vďaka výučbe na školách ako aj rôznych ďalších formách vzdelávania dospelých v podnikovej praxi. Do obsahu manažérskeho účtovníctva sa obvykle zahŕňa najmä riadenie nákladov, kalkulácie, zodpovednostné (vnútropodnikové) účtovníctvo, rozpočtovníctvo, operatívna evidencia, daňové účtovníctvo. Manažérske účtovníctvo predstavuje určitú množinu kombinovaných znalostí a skúseností ako prienik viacerých odborných špecializácií.

Ďalej sa zameriame na problematiku daňového účtovníctva z pohľadu praxe podniku, účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva. Podľa § 23 ods. 2 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov sa pri zisťovaní základu dane u daňovníka, účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva vychádza z hospodárskeho výsledku. Podľa § 24 ods.1 citovaného zákona je daňovým nákladom taký náklad, ktorý je preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka. Tiež ustanovenie § 26 ods. 8 zákona o daniach z príjmov odkazuje na účtovníctvo v tom, že nehmotný majetok sa odpisuje v súlade s účtovnými predpismi, teda najneskôr do piatich rokov.

Účtovníctvo je teda stále východiskom na zisťovanie základu dane, hoci sa zavedením požiadavky zaplatenia (prijatia) na vybrané položky ďalej roztvorili nožnice medzi podvojným účtovníctvom a základom dane. Rozsah, spôsob a preukázateľnosť vedenia podvojného účtovníctva pre podnikateľov od 1. januára 2003 upravuje zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve a Opatrenie MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov, účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva (ďalej „Postupy účtovania“). Správne vedené účtovníctvo je oporou pre uplatnenie daňových nákladov v preukázanej výške.

V praxi sa niekedy používa označenie „daňové účtovníctvo“. Pod týmto označením možno rozumieť vedenie účtovníctva tak, že zohľadňuje členenie analytickej evidencie pre daňové účely, čiže produkuje analytické podklady pre transformáciu účtovného hospodárskeho výsledku pred zdanením, na daňový základ vymedzený zákonom o daniach z príjmov, najmä pokiaľ ide o náklady na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov (§ 4 ods. 1 písm. h/ Postupov účtovania).

Daňové účtovníctvo je teda taký prístup k vedeniu záväzného podvojného účtovníctva, pri ktorom sa jednotlivé výsledkové účtovné prípady (nákladové, ale aj výnosové), prípadne súvahové účty (účty zúčtovacích vzťahov) podrobujú priebežnému hodnoteniu ich daňovému vplyvu. Pri súčasnom znení zákona, keď sa vybrané náklady (výnosy) stanú daňovými až po zaplatení (prijatí), sa ich analytické sledovanie uplatní nielen na výsledkových účtoch, ale aj na súvahových účtoch zúčtovacích vzťahov, prípadne v operatívnej evidencii. Cieľom takto vedeného „daňového účtovníctva“ je priebežné a plynulé vytváranie podkladov na koncoročné vyčíslenie základu dane, vyčíslenie dane a napokon zaúčtovanie dane. Pokiaľ podnik nevedie takúto analytickú evidenciu priebežne, potom môže mať vážne časové problémy pri vypracovaní daňového priznania dane z príjmov právnických osôb začiatkom nasledujúceho roka.

Podotýkame, že v súlade s ustanoveniami § 14 citovaného zákona o účtovníctve, neznamená analytická evidencia automaticky len analytický účet k syntetickému účtu. Analytická evidencia môže byť jednak analytický účet, jednak rôzna mimoúčtovná analytická evidencia, napríklad počítačové zostavy, evidenčné karty, pomocné analytické evidencie a výpočty.

Pod daňové účtovníctvo možno ďalej zahrnúť celú oblasť účtovania o jednotlivých daniach (napríklad daň z príjmov fyzických osôb, daň z príjmov právnických osôb, DPH, cestná daň) a formách ich platenia (napríklad preddavky, vyrovnanie dane, zrážková daň). Príslušné účty podvojného účtovníctva, v ktorých sa účtuje o daniach (účtová skupina 34x), podlieha dokladovej inventarizácii, teda stav ich zostatkov musí byť preukazný a odôvodnený.

Daňový úrad má právo vykonať kontrolu správnosti vykázanej dane až do lehoty, po ktorej zaniká právo vyrubiť daň podľa § 45 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Premlčanie dane nastáva po uplynutí piatich rokov od konca roku, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie. Teda daňová povinnosť za rok 2002 sa premlčí až uplynutím roku 2008. Preto je potrebné všetky analytické podklady na vyčíslenie dane vyhotovovať a archivovať tak, aby aj s časovým odstupom viacerých rokov bolo možné podať kompetentnú vysvetlivku daňovému

V závere možno zhrnúť, že požiadavka znalosti daňového účtovníctva a manažérskeho účtovníctva sa dá vyjadriť ako požiadavka na kombinované znalosti a skúsenosti z účtovných a daňových predpisov ako aj ďalších odborností, obvykle zahrňovaných do manažérskeho účtovníctva.

Ing. Vladimír Pastierik

HZ PKF, s. r. o.