O (malom) stavbárskom optimizme

Po období krízy, ktorá trvala u stavbárov už od roku 1999, prišlo v minulom roku k miernemu rastu stavebnej produkcie o 4,1 % v prepočte na stále ceny z roku 2000. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR potrebovalo na tento rok získať ďalšie zdroje vo výške 700 mil. až 1 mld. Sk, aby sa zachovalo pozitívne napredovanie slovenského stavebníctva. Počas valného zhromaždenia vo štvrtok minulý týždeň to uviedol prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) František Slávik.

Ako ďalej uviedol prezident zväzu, na vývoj v minulom roku mal pozitívny vplyv najmä dostatok štátnych zdrojov, najmä na výstavbu nájomných bytov. Ukazujú sa však už teraz problémy, ktoré nepochybne ovplyvnia činnosť stavebných firiem. Napríklad výstavba cestnej infraštruktúry nebude pokračovať v tomto roku takým tempom ako v minulom. Na diaľnice síce zostáva rovnaký objem prostriedkov ako vlani, avšak pri inflácii a náraste cien je to reálne menej, s čím stavební podnikatelia nemôžu byť spokojní. Po skončení valného zhromaždenia sme spolu s prezidentom Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Františkom Slávikom a viceprezidentom Zväzu Pavlom Petrechom diskutovali o niektorých otvorených otázkach.

Výsledky uplynulého roka naznačujú mierny rast. Možno povedať, že konečne, pretože stavbári sa od roku 1999 doslova trápia.

F. Slávik: Skutočne, mnohé spoločnosti ani nedokázali zvládnuť katastrofálny prepad stavebnej produkcie v roku 1999 takmer o 26 % a skrachovali. Mnohé len doslova živoria, pretože neboli schopné nájsť si dostatok zákaziek. Žiaľ, štátne ani zahraničné investície na Slovensku neboli v uplynulých štyroch rokoch významným faktorom rozvoja a ani vládnou prioritou.

V minulom roku mnohých prekvapil vývoj vo výstavbe a v kolaudácii bytov. Spolu sa odovzdalo do užívania vyše 14 000 bytov.

P. Petrech: Určite pozitívne treba hodnotiť najmä výstavbu nájomných bytov. Treba oceniť aj priebežné financovanie bytovej výstavby a ďalšie zvýšenie financií na bytovú výstavbu počas roka. Pravidlá, ktoré pre bytovú výstavbu v súčasnosti fungujú, či už hypotekárne úvery, stavebné sporenie či Štátny fond bytového rozvoja, sú vcelku transparentné a na úrovni Európskej únie. Avšak je veľmi zlé a nesystémové, keď sa do týchto pravidiel prakticky každý rok vnáša chaos a menenie podmienok, čo zneisťuje nielen občanov, ale aj stavbárov. V uplynulom čase sa viackrát napríklad siahlo na stavebné sporenie, konkrétne sa znížila štátna prémia, podobne sa sprísnili podmienky aj pri hypotekárnych úveroch atď. Ak sme pozitívne hodnotili výstavbu nájomných bytov v minulom roku, tak na tento rok neprevláda u nás veľký optimizmus, pretože okrem tých bytov, ktoré sú už rozostavané a zmluvne dohodnuté, prakticky sa nájomné byty nezačnú stavať. Vláda na ich výstavbu nenašla peniaze.

Mimoriadnym problémom zostávajú opravy panelových domov.

F. Slávik: Je to skutočne veľmi vážny problém, doslova tikajúca bomba a ak sa k oprave panelových domov nebude pristupovať systémovo, tak to môže vyústiť až do katastrofy. Podobne sa u nás zanedbáva aj zatepľovanie panelových bytov. Ceny energie a vyrobeného tepla sa sústavne a prudko zvyšujú, avšak program zatepľovania spí hlbokým spánkom.

Stále nie je dosť prostriedkov na výstavbu, opravy a údržbu diaľnic a rýchlostných ciest. Podľa prvých informácii výrazne lepšie to nebude ani v tomto a v budúcom roku, hoci sa už veľa diskutuje aj o alternatívnom financovaní diaľnic a rýchlostných ciest.

F. Slávik: Je na škodu veci, že hoci v minulom roku boli vyčlenené prostriedky vo výške vyše 10,6 mld. Sk na diaľnice a rýchlostné cesty, dokonca bolo zabezpečené aj pravidelné priebežné financovanie, nevedeli sme tieto prostriedky využiť. Nevyčerpanie financií v roku 2002 spôsobilo oneskorenie výstavby dvoch bratislavských diaľničných úsekov v Lamači a v Petržalke. Našťastie sa pred niekoľkými týždňami už položil základný kameň na úseku Viedenská hranica - Prístavný most a začali sa práce s prípravou staveniska v Lamači, kde sa bude diaľnica stavať pod úrovňou zeme, formou tunela. Podobne sa nezvládla výstavba diaľničného úseku Ladce - Sverepec, pre známe problémy s bratislavským Hydrostavom.

Z návrhu štátneho rozpočtu už poznáme aj financie určené na výstavbu diaľnic a ciest na rok 2004.

P. Petrech: Podľa návrhu východísk štátneho rozpočtu na rok 2004 bude na výstavbu, opravy a údržbu diaľnic a ciest vrátane výdavkov na Most Košická v budúcom roku smerovať 13,265 mld. Sk. V porovnaní s terajším rokom to predstavuje nárast o 712,6 mil. Sk. Na výstavbu diaľnic by mal v budúcom roku ísť rovnaký objem prostriedkov ako v tomto roku, teda 8,5 mld. Sk. V medziročnom porovnaní by sa tiež nemal zmeniť objem prostriedkov pre výstavbu a rekonštrukciu ciest na úrovni 1,2 mld. Sk.

To sú čísla, ktoré sú v značnom protiklade s objemom financií nášho západného suseda.

F. Slávik: Nedávno som navštívil svojho českého kolegu. Pri diskusii o výstavbe diaľnic som bol veľmi prekvapený sumou, ktorú české ministerstvo financií určilo na ich výstavbu. Na rok 2003 môžu českí stavbári prestavať 42 mld. CZK, čo je približne 56 mld. Sk. My dávame na výstavbu diaľnic v tomto roku 8,5 mld. Sk. Je to priepastný rozdiel, ktorý sa, pochopiteľne, prejaví už onedlho v cestnej prevádzke a v možnom obchádzaní slovenského územia cez Česko.

S veľmi zaujímavým prístupom sa stavbári stretli aj pri realizácii stavieb pre ministerstvo životného prostredia.

P. Petrech: To bolo skutočne prekvapujúce. Aj toto ministerstvo zrejme trpí nedostatkom finančných prostriedkov, pretože minister vo svojom liste napísal, že pre nedostatok financií nemôže za realizáciu stavieb platiť, a preto navrhuje, aby sa prestalo stavať a pokračovalo sa s nimi až v budúcom roku. Samozrejme, to nie je seriózne podnikateľské správanie, pretože stavby boli riadne zmluvne zabezpečené a takýmto prístupom vznikajú stavbárom značné straty. Škody, ktoré vzniknú s takýchto posunov, musí štát stavbárom nahradiť.

Veľa sa v stavbárskej praxi diskutuje aj o zahraničných investíciách, tiež sa zvýrazňuje aj problém recesie vo viacerých západoeurópskych krajinách, čo spätne negatívne pôsobí aj na nás.

F. Slávik: Problém európskej recesie v stavebníctve je skutočnosťou a okrem Česka, Maďarska a Španielska stagnácia v tejto oblasti stále pretrváva. Napokon nehovorme iba o Európe, kríza v stavebníctve vládne aj na Slovensku už od roku 1999. Môžeme na konkrétnych číslach najlepšie porovnať a konfrontovať naše zaostávanie v oblasti investičnej výstavby. Vezmime si našich susedov z Česka. Keď sme sa v roku 1993 delili, tak pomer investícii bol jeden ku dvom. Prešlo desať rokov a v prepočte, čo české stavebníctvo v minulom roku realizovalo v pomere k Slovensku, je dnes už jedna ku trom. V porovnaní s Českom sme sa investične „prepadli“ prakticky o 50 %.

Ak hodnotíme vývoj v stavebnej produkcii v prvých dvoch mesiacoch tohto roka, zatiaľ môže vládnuť určitá spokojnosť.

F. Slávik: Nárast v stavebnej produkcii za prvé mesiace tohto roka doslova kopíruje minuloročný vývoj, keďže nárast sa v stálych cenách vyšplhal na číslo 4,2 %. Veríme, že je to nástup na cestu, ako opustiť uplynulé roky stagnácie. Predpokladáme, že by sme v tomto roku opäť mohli dosiahnuť podobný nárast ako v roku 2002. Rozbiehajú sa nové akcie pri Trnave a na iných miestach Slovenska, čo v stavbároch vzbudzuje optimizmus.

Spomínate optimizmus, naopak však, rozpaky vzbudzuje bytová výstavba. Občania s nedôverou hľadia na avizované zmeny v stavebnom sporení, v raste DPH atď.

P. Petrech: Na jednej strane je možné vysloviť spokojnosť, že Štátny fond rozvoja bývania dostal zo štátneho rozpočtu približne 3 mld. Sk, čo by mohlo stačiť. Avšak stavebníkov zneistili spomínané zmeny v stavebnom sporení, ďalej výrazný rast cien energií a v neposlednom rade aj snaha kompetentných dvíhať daň z pridanej hodnoty až na 20 %, čo by výrazne zvýšilo ceny aj stavebných materiálov a prác. Dá sa preto očakávať, že bytová výstavba bude v roku 2003 stagnovať. Ale stagnovať podľa nás bude aj dostavba rozostavaných stavieb (štátne investície), pretože v rozpočte sa už nenašli financie na ich dostavbu, pričom stavby sú rozostavané už dlhší čas, chátrajú, ale na ich dokončenie chýba približne 6 mld. Sk. Prekvapuje aj to, že sa nenašli peniaze na ekologické stavby, hoci tu máme mimoriadne vysoké manko a ich realizáciu sme prisľúbili aj orgánom

Veľa sa v poslednom období vraví o alternatívnom financovaní výstavby diaľnic a rýchlostných ciest.

P. Petrech: Je veľmi dobré, že odborníci hľadajú aj takéto cesty získania financií. Samozrejme, je to možné, avšak problémom nie sú len financie, ale aj projekčné práce a príprava územia. Ak sa zanedbajú tieto spomínané faktory, tak výstavba diaľnice Bratislava - Žilina - Košice potrvá ešte desiatky rokov, čo však nie je únosné. Projekt výstavby diaľnic, ktorý sa bude onedlho schvaľovať vo vláde, uvažuje vyčleniť na výstavbu diaľnic iba približne 10 mld. Sk ročne. To však pri pokračujúcej inflácii nemôže v žiadnom prípade stačiť.

Nedávno ste zabezpečili 500 pracovných miest pre stavbárov do Nemecka. Určite to privítajú najmä menšie firmy.

F. Slávik: Aj keď je vidieť výrazný pokles záujmu našich firiem podnikať v Nemecku, predsa sme sa s mojím českým kolegom dohodli, že nám odstúpia na dva roky 500 pracovných miest práve v Nemecku. Aj minister hospodárstva R. Nemcsics sa rozhodol zaangažovať do tejto veci, aby sa mohli tieto dohody parafovať na úrovni ministrov hospodárstva oboch krajín. Pre obraznosť - spomínaných 500 miest umožní pre naše firmy produkciu asi jednej miliardy korún, čo je určitou pomocou v týchto neľahkých rokoch. Napriek všetkým ťažkostiam súčasnosti, ale aj budúcnosti, najmä v súvislosti so snahou zodvihnúť hranicu DPH na 20 % aj pri stavebných materiáloch, pevne verím, že slovenské stavebníctvo je už na ceste k prosperite.