|
|||||||||||||||||
Utorok 1.Apríla 2003 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Chcú byť strategickým investoromOdďaľovanie transformácie vodárenského sektora môže byť drahé Vodárenská spoločnosť Compagnie Générale des Eaux v roku 1853 na základe koncesných zmlúv zabezpečovala výrobu a dodávku vody pre mestá Paríž a Lyon. Jej nástupca Vivendi Water dnes zásobuje vodou viac ako 100 miliónov ľudí na celom svete, má vyše 100-tisíc zamestnancov a pôsobí vo vyše 100 krajinách. Alebo povedané rečou hospodárskych výsledkov: Vivendi Water mal v roku 1999 celkové výnosy 10,7 miliardy eúr a je svetovým lídrom v poskytovaní komplexných služieb na trhu vodného hospodárstva, ako aj služieb pre komunálnu a priemyselnú sféru. Pod pozoruhodný vývoj sa mimo iného podpísal aj fakt, že spoločnosť dokázala čeliť výzvam jednotlivých historických období. Najnovším príkladom je fakt, že pod globalizačnými tlakmi posledného desaťročia Compagnie Générale des Eaux najprv prijala meno skupiny, ku ktorej patrí, Vivendi -, aby následne fúziou s americkou USFilter vznikol súčasný vodárenský gigant. Vivendi Water je pritom iba jednou z dcérskych spoločností Vivendi Environnement integrujúcej všetky aktivity v oblasti životného prostredia nadnárodného holdingu Vivendi Universal . Holding sa okrem toho, najmú po nedávnej akvizícii známeho amerického výrobcu filmov Universal, vo významnej miere zameriava na oblasť komunikácií, elektronických a multimediálnych služieb. Silu Vivendi Universal hádam najlepšie vyjadruje skutočnosť, že celkovo zamestnáva 275-tisíc ľudí a jeho obrat v roku 1999 bol 41,6 miliardy eúr. Od marca tohto roku má Vivendi Water zastúpenie aj v Slovenskej republike, čo je najlepším dôkazom záujmu o náš trh. Naším zámerom je v prvom rade zúčastniť sa na transformácii podnikov Vodární a kanalizácií ako strategický partner novovznikajúcim vodárenským spoločnostiam, uvádza Juraj Králik, riaditeľ Vivendi Water Slovenská republika. Spoločnosť sa tiež chce presadiť investorskou činnosťou a poskytovaním medzinárodného know-how pri zabezpečovaní rozvojových programov vo vodárenstve. Tretím zámerom je poskytovanie komplexných služieb pre komunálnu a priemyselnú sféru v oblasti prevádzkovania vodárenských komplexov a zariadení na báze partnerstva, dlhodobých nájomných alebo koncesných zmlúv. Jednou z podmienok úspešného vstupu spoločnosti na slovenský trh je transformácia a následná privatizácia vodárenského sektora, ktorá by mala podľa vládneho programu začať v najbližšom čase. Po tom, čo majetok štátnych vodární a kanalizácií bude prevedený na obce a mestá, otvoria sa viaceré možnosti. Hovorím to ako vodár, k lepšiemu prevádzkovaniu alebo nakladaniu s majetkom vodárenského sektora je nevyhnutné, aby prešiel do rúk komunálnej sféry. Svedčia o tom historické skúsenosti, ako aj skúsenosti z ostatných európskych krajín, vysvetľuje J. Králik. Vyjasnením vlastníckych vzťahov by vznikol priestor pre investície, No nielen to. Týmto krokom by sa otvorila, respektíve uľahčila cesta k čerpaniu štrukturálnych fondov, grantov či pôžičiek, ktoré Európska únia poskytuje na regionálny rozvoj. Tieto programy či už ide o PHARE, SAPARD alebo ISPA, ako jednu z podmienok na uvoľnenie prostriedkov kladú transformáciu vodární na regionálne alebo obecné vodárenské spoločnosti a transparentné vlastnícke vzťahy. Navyše, ak je naša deklarovaná snaha o vstup do Európskej únie úprimná, musíme počítať s tým, že v časovo blízkom horizonte budeme musieť splniť štandardy EÚ. Resty máme najmú v oblasti čistiarenstva, čiže chýbajú nám čistiarne odpadových vôd a kanalizácie. Napríklad environmentálny dlh Slovenska je obrovský jeho vybavenosť v oblasti kanalizácií je v priemere 64-percentná, pritom štandard EÚ znamená 90-percentnú vybavenosť. Pokiaľ ide o vodovody situácia je o niečo lepšia percentuálne vyjadrené 82,4% vybavenosť SR a 90 92% štandard EÚ. Treba si však uvedomiť, že tých posledných 10 percent je finančne mimoriadne náročných, hovorí J. Králik a dodáva :Vzhľadom k tomu, že tento environmentálny dlh SR je ako vidíme dosť vysoký, predpokladáme, že na jeho odstránenie bude vodárenstvo hľadať strategického partnera a stať sa ním je jednou z našich ambícií. Inými slovami, investície do oblasti vodárenstva sú čoraz naliehavejšie, pritom súčasný stav štátnej pokladnice, ako aj finančný stav štátnych Vodární a kanalizácií, nedáva v tomto smere veľa optimizmu. Odďaľovanie transformácie v sektore vodárenstva pritom niečo stojí a v konečnom dôsledku to pravdepodobne zaplatí občan. S plynúcim časom budú totiž potrebné investičné prostriedky stále vyššie, čo môže mať výraznejší dosah na cenu vody. Naopak, skúsenosti z okolitých krajín ukazujú, že ak sa reformy vykonajú včas, transformácia prechádza relatívne bezbolestne. Napríklad ročný obrat Vivendi Water v Českej republike je 4,0 miliardy korún, pričom spoločnosť zamestnáva 3 900 ľudí a zásobuje vodou 2,2 milióna osôb. Štatistiky pritom ukazujú, že tých takmer 2,2 miliónov ľudí za vodu platí menej ako je český priemer. Podobne je to aj v Rumunsku, Maďarsku a ďalších krajinách. (by) VIVENDI Water Slovenská republika, Sládkovičova 7, 81106 Bratislava, tel.: ++4217/54641751, fax.:++4217/54641752 webové stránky: www.vivendiwater.sk, www,vivendi.com |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |